Tarbucka (geomorfologická časť)

O prírodnej rezervácii pozri Tarbucka (prírodná rezervácia).

Tarbucka je geomorfologická časť podcelku Medzibodrocké pláňavy (súčasť Východoslovenskej roviny). Je to výrazný krajinotvorný prvok vystupujúci v južnej časti roviny, na ľavom brehu rieky Bodrog, v katastrálnom území obcí Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec, Veľký Kamenec a Somotor.

Tarbucka (červene) na mape členenia Východoslovenskej roviny

Nadmorské výšky niektorých kopcov sú:

• Tarbucka 277,5 m n. m.
• Čipkéš 210 m n. m. .

Geologická štruktúra

Tarbucka je súčasťou georeliéfu sopečných extruzívnych telies. Jadro vrchov vytvára vypreparovaný sopečný útvar, extruzívny dóm (kopa). Severné svahy sú pokryté pieskom. Pahorkatina je produktom vulkanickej činnosti v období treťohôr. Skladá sa najmä z ryolitov, ryodacitov, tmavosivých andezitov a červených a žltých tufov. Na ťažbu spomínaných hornín bolo do 50. rokov 20. storočia v prevádzke niekoľko kameňolomov.

Charakteristickou črtou pahorkatiny sú okrem vrcholcov aj naviate piesky a pieskové duny. Jemný piesok pochádza zo svahov Karpát a často sa ťaží na stavebné účely.

V starom kameňolome je možné nájsť aj obsidián.

Flóra

Klinček neskorý (Dianthus serotinus)

Zloženie pôdy vytvára optimálne podmienky pre niektoré rastliny. Pahorkatinu pokrývajú oblasti lesa, lúk a viníc. Osemdesiat percent lesov tvorí v 19. storočí vysadený agát biely (Robinia pseudoacacia), zvyšok predstavujú druhy rodu dub. Vrcholce kopcov pokrývajú lúky a kroviny. Miestami v tenkých vrstvách pôdy sa rozšírili suchomilné skalničky. Okrajové polohy sú porastené vinohradmi. Časť územia je súčasťou prírodnej rezervácie Tarbucka.

Andezitový kopec Tarbucka je jedinou lokalitou klinčeka neskorého (Dianthus serotinus) v oblasti Východoslovenskej nížiny.

Fauna

V priľahlej mokradi, Národnej prírodnej rezervácii Tajba, žije Korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorá znáša svoje vajíčka v okolitých pieskoch.

Panoráma Stredy nad Bodrogom z Tarbucky smerom na juh, západ a sever. Na horizonte vidno maďarskú časť Slanských vrchov od Tokaja po Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom). Vpravo vidno kopce nad obcou Viničky, slovenskú časť oblasti, kde sa vyrába Tokajské víno.