Wikipédia

Trdat (architekt)

Trdat[1] alebo Tiridates[2][3] (armén. Տրդատ – Trdat, starogr. Τιριδάτης – Tiridates; * okolo 940 – † okolo 1020) bol arménsky architekt, matematik a predstaviteľ architektonickej školy v Ani, ktorý je známy svojou úlohou pri rekonštrukcii kupoly Hagii Sofii Konštantínopole po zemetrasení v 10. storočí. Podieľal sa na výstavbe patriarchálnej Katedrály v Argine či Katedrály v Ani. Pôsobil na konci 10. a na začiatku 11. storočia v Anijskom kráľovstve a Byzantskej ríši. Bol poverený výstavbou Chrámu svätého Gregora a palácovej kaplnky kráľa Gagika I. a ďalších stavieb v Ani dnešnom Turecku. Prisudzuje sa mu aj výstavba chrámov v monastieroch Marmaršen, Sanahin a Haghpat.[4][5][6] Trdat mal veľký vplyv na ďalší vývoj foriem arménskej architektúry. Vo svojich stavbách využíva krížový pôdorys a spája v nich byzantské a arménske architektonické formy.[7][8]

Trdat
architekt a matematik
Štát pôsob.Anijské kráľovstvo, Byzantská ríša
Narodenie940
Úmrtie1020
Národnosťarménska
Katedrála v Ani, 11. storočie, Ani, Turecko

Život upraviť

O živote Trdata vieme veľmi málo okrem toho, že bol veľmi talentovaný architekt a matematik. Arménsky historik Stephan Asoghik poskytuje niekoľko krátkych informácií vo svojom diele. Život Trdata sa zhodoval so stredovekou arménskou zlatou érou, ako aj s takzvanou macedónskou renesanciou v Byzantskej ríše. Po storočiach prerušovaných vojen a neustálych invázií zastavili Arméni a Byzantínci arabský postup. Keď bolo Arménsko oslobodené spod nadvlády arabského kalifátu a boli vytvorené priaznivé podmienky pre rozvoj politickej a ekonomickej stability v krajine. Historici a archeológovia sledujú Trdatov život na základe jeho stavieb a rekonštrukcii v Arménii a Byzancii.[4] Trdat mal veľký vplyv na ďalší vývoj arménskej architektúry, na formovanie nových štylistických hnutí a kompozičných princípov. Bol hlavným predstaviteľom architektonickej školy v Ani a jeho nápady realizovali jeho žiaci.[7]

Dielo upraviť

Arménia upraviť

 
Kópia sochy kráľa Gagika I. s modelom Chrámu svätého Gregora, Múzeum arménskej histórie, Jerevan, Arménsko

Trdat pôsobil v Arménsku pred aj po rekonštrukčných prácach na Hagii Sofii. Spomína sa v súvislosti s opevneným mestom Argina severne od mesta Ani. Historik Stephan Asoghik spomína, že Trdat bol poverený výstavbou patriarchálnej katedrály v Argine (973 – 977), ktorá sa na konci 9. storočia stala sídlom arménskeho katolika. Katedrála v Argine mala krížový pôdorys bez bočných lodí. Priestor bol rozdelený do troch polí rebrovými oblúkmi. Nad krížením sa nachádzala kupola. Exteriér chrámu vypĺňajú výklenky po bokoch, čo je spoločný znak arménskej a gruzínskej architektúry, ktoré naznačujú hlavné členenie interiéru. Polkruhovú apsidu na východe lemovali dve malé bočné kaplnky (diakonikon a prothesis) a víťazný oblúk. Takéto bohaté profilovanie dodávalo interiéru nápadne masívny efekt a dôraz na lineárnosť.[9][5] Vďaka inovatívnemu prístupu, ako aj využitiu architektonických tradícií raného stredoveku sa stal významným architektom. V 80. rokoch 10. storočia bol známym aj ďaleko za hranicami Arménie. Navyše nie je známe a za akých okolností Trdat odcestoval do Konštantínopolu.[10][9]

V roku 961 presunul Ašot III. svoje hlavné mesto z Karsu do veľkého mesta Ani, kde dal postaviť nové paláce. Bolo to nové a veľkolepé mesto, ktoré stálo na obchodnej križovatke medzi Byzantskou ríšou, Abbásovským kalifátom, Kyjevskou Rusou, Perziou a krajinami strednej Ázie. Z dôvodu rýchleho rastu mesta nariadili arménsky kráľ Ašot III. výstavbu hradieb, verejných priestorov, karavanserailov, chrámov a katedrál. V tejto výstavbe pokračovali aj jeho synovia Smbat II. a Gagik I. V roku 989 arménsky kráľ Smbat II. prikázal Trdatovi postaviť novú Katedrálu v Ani. Znova tu využíva krížový plán chrámu bez bočných lodí podobne ako v Katedrále v Argine. Nad krížením sa nachádzala kupola. Priestor bol rozdelený do troch polí rebrovými oblúkmi. Exteriér chrámu znova vypĺňajú výklenky po bokoch, ktoré naznačujú hlavné členenie interiéru. Stavba bola prerušená smrťou Smbata II. v roku 989, ako to dokladá nápis v katedrále. Chrám bol dokončený medzi rokmi 1001 – 1006 pod dohľadom kráľovnej Katranide, ktorá bola manželkou arménskeho kráľa Gagika I. a sestra gruzínskeho kráľa Bagrata III.[9][3][5] Katedrála bola jedným z Trdatových majstrovských diel a bola vzorom pre chrámy krížového pôdorysu bez bočných lodí s kupolou a tamburom, ako napríklad chrámy v Odzune, Ečmiadzine a Mrene.[7]

Trdat postavil v Ani okrem iného aj Chrám svätého Gregora (dokončený medzi rokmi 1001 – 1010, dnes ruina) a palácovú kaplnku na príkaz arménskeho kráľa Gagika I. Katedrála v Zvarthnoce slúžila ako vzor pre Chrám svätého Gregora, ktorý bol zasvätený práve svätému Gregorovi Lusavoričovi. Socha Gagika I. s modelom chrámu je jedinečným dokladom, ako mohol chrám vyzerať.[7] Chrám s typickým centrálnym pôdorysom kruhu s kupolou nesenou stĺpmi, štyrmi exedrami a priľahlými poschodovými galériami. Svätyňa je prevýšená nad ochodz a vo vnútri má tvar štvorlístka. Spájala v sebe byzantské a arménske architektonické formy.[8][11]

Predpokladá sa, že Trdat navrhol alebo dohliadal na stavbu Chrámu svätého Kríža (najstaršia časť Monastiera Haghpat). Niekedy sa mu pripisuje výstavba niekoľkých chrámov v monastieroch Sanahin, Haghpat a Marmaršen, ktoré sa nachádzajú v dnešnom Arménsku.[9][5]

Byzantská ríša upraviť

 
Kupola Hagie Sofie, Konštantínopol (dnes Istanbul), Turecko

Početné byzantské zdroje spomínajú poškodenie a rekonštrukciu kupoly Hagii Sofii za vlády cisára Bazila II. po zemetrasení v roku 989. Neuvádzajú však mená architektov, ktorý sa podieľali na oprave chrámu.[5] Byzantská architektúra chrámov sa úplne líšila od impozantných a strohých geometrických kamenných štruktúr arménskej architektúry. Byzantský architekti uprednostňovali vo svojich chrámoch tehlu a maltu, vyhýbali sa tiež kupolám s kužeľovitou strechou.[7] Historik Stephan Asoghik vo svojom diele na začiatku 11. storočia spomína architekta Trdata. V diele autor pojednáva o byzantsko-arménskych vzťahoch počas vlády Bazila II. Zmieňuje sa o zemetrasení v Konštantínopole a oprave chrámu Hagia Sofia. Nie je známe, ako a kedy Trdat prvýkrát prišiel do Konštantínopolu a nakoniec mu bola zverená rekonštrukcia chrámu. Je celkom možné, že Trdat bol už v Konštantínopole, zatiaľ čo sa zastavili práce na Katedrále v Ani po smrti Smbata II. Arméni sa často dostávali na významné posty, ako učenci, generáli a vládcovia pod patronátom byzantských cisárov macedónskej dynastie (867 – 1056). Pôvod tejto dynastie možno hľadať v Arménii. Cisár Bazil II. sa vždy zaujímal o východnú hranicu Byzantskej ríše s Gruzíncami, Arménmi a Arabmi. Mohol sa tak dopočuť o slávnom arménskom architektovi Trdatovi počas bojov proti Arabom. Podľa kroniky arménskeho historika Matúša z Edessy hovoril Bazil II. s arménskymi učencami počas svojich častých ciest po Kaukaze.[12][5]

 
Pohľad na kupolu z interiéru Hagie Sofie

Podľa historika Stephana Asoghika, keď byzantskí architekti nedokázali zrekonštruovať kupolu chrámu, poveril cisár Bazil II. opravou kupoly Trdata. Možno sa nachádzal v Konštantínopole, keď sa kupola zrútila, vykonal prípravné štúdie a počiatočné fázy opravných prác. Nebola to jednoduchá úloha, pretože kupola je umiestená na štyroch pendativoch, pomocou ktorých má rovnomerne rozložiť váhu kupoly. Trdat si vopred vyrobil model a potom začal s rekonštrukčnými prácami. Prestaval a posilnil zničenú kupolovú klenbu pätnástimi rebrami. Nad rebrami je plášť kupoly, ktorý začína priamo pri rímse steny. Táto zjavná nepravidelnosť bola výsledkom rozšírenia veľkého západného oblúka, ktorý bol postavený tak, aby vyčnieval ďalej do oblasti kupoly. Historici boli presvedčený, že Trdat tiež zvýšil výšku oblúka, čo je zrejmé z hmoty, ktorá vyčnieva nad líniou strechy západnej strany kupoly chrámu. Tento výstupok navyše nepresahuje priamo z rohu do rohu, ale krivky dovnútra smerom k kupole v jej strednom bode. Toto vyklenutie dovnútra bolo zámerné a bolo výsledkom Trdatovej štúdie ochrániť kupolu pred podobnou deformáciou na západnej strane. Opravy a rekonštrukcie trvali šesť rokov a Hagia Sofia bola znova sprístupnená až v roku 994.[12][5]

Referencie upraviť

  1. ↑ Ani In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. ↑ Ani In: NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. A kolektív. S. 47.
  3. ↑ a b BURCHARD, Brentjes. Arménie, tři tisíce let dějin a kultury. Preklad Milada Kouřimská. Praha : Vyšehrad, 1976. S. 103, 179. (cz)
  4. ↑ a b MARANCI, Christina. The Architect Trdat: Building Practices and Cross Cultural Exchange in Byzantium and Armenia. The Journal of the Society of Architectural Historians (Oakland: University of California Press), 2003, roč. 62, čís. 3, s. 294. Dostupné online [cit. 2020-12-21]. ISSN 0037-9808. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e f g Trdat the Architect [online]. Ancient History Encyclopedia, [cit. 2020-12-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Lucy Der Manuelian. TRDAT. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 12. Thaddeus legend – Zwart Noc. New York : Charles Scribner's Sons, 1986. ISBN 0-684-18278-5. S. 164 – 165. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d e Trdat the Architect | armenianreligion.am [online]. www.armenianreligion-am.armin.am, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online.
  8. ↑ a b King Gagik's church of Saint Gregory [online]. VirtualAni, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ a b c d MARANCI, The Architect Trdat: Building Practices and Cross Cultural Exchange in Byzantium and Armenia, s. 299.
  10. ↑ Garnik Šachkjan. TRDAT. In: Kristonja Hajastan hanragitaran. Erevan : Hajastani Hanrapetutjan gitutjunneri azgajin akademia, 2002. ISBN 5-89700-016-6. S. 1023 – 1024. (po arménsky)
  11. ↑ MARANCI, The Architect Trdat: Building Practices and Cross Cultural Exchange in Byzantium and Armenia, s. 301 – 302.
  12. ↑ a b Ibidem, s. 294 – 296.

Literatúra upraviť

  • EMERSON, William; VAN NICE, Robert L.. Hagia Sophia: The Construction of The Second Dome and Its Later Repairs. Archaeology (Boston: Archaeological Institute of America), 1951, roč. 4, čís. 3, s. 162 – 171. ISSN 0003-8113. (po anglicky)
  • EVANS, Helen C.; WIXOM, William D.. Glory of Byzantium Art and Culture of the Middle Byzantine Era, A.D. 843 – 1261. Abrams : Metropolitan Museum of Art, 1997. ISBN 978-0870997778. Kapitola The Armenians, s. 351 – 363. (po anglicky)
  • NERSESSIAN, Vrej. Treasures from the Ark: 1700 years of Armenian Christian art. 1. vyd. Los Angeles, Calif : Oxford University Press, 2001. 240 s. ISBN 978-0892366392. (po anglicky)
  • RAMSAY, William M; BELL, Gertrude L, et al. The Thousand and One Churches. New York : Cambridge University Press, 2008. ISBN 9781108043342. S. 68 – 91. (po anglicky)
  • PAYASLIAN, Simon. The History of Armenia. 1. vyd. Basingstoke : Palgrave Macmillan, 2008. 289 s. (Palgrave essential histories.) ISBN 978-1-4039-7467-9. (po anglicky)

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trdat_(architekt)&oldid=7756551“