Wikipédia

Varlam Tichonovič Šalamov

ruský prozaik a básnik

Varlam Tichonovič Šalamov (rus. Варлам Тихонович Шаламов; * 18. jún 1907, Vologda, Rusko – 17. január 1982 Moskva, tamtiež) bol významný[1] ruský prozaik a básnik.[2][3]

Varlam Tichonovič Šalamov
V. T. Šalamov po zatknutí v roku 1937
V. T. Šalamov po zatknutí v roku 1937
Osobné informácie
Narodenie18. jún 1907
 Vologda
Úmrtie17. január 1982 (74 rokov)
 Moskva
Národnosťruská
Dielo
Obdobie1932-1982
Debut„Tri smerti doktora Austino“
Významné práceKolymské poviedky
PodpisVarlam Tichonovič Šalamov, podpis
Odkazy
Varlam Tichonovič Šalamov na shalamov.ru
Spolupracuj na CommonsVarlam Tichonovič Šalamov
(multimediálne súbory na commons)

Život upraviť

Varlam Tichonovič Šalamov pochádzal z rodiny pravoslávneho kňaza.[4] Jeho otec pôsobil ako misionár na Aleutoch. Do Ruska sa vrátil v roku 1905. Šalamov absolvoval strednú školu vo Vologde.[3] V roku 1923 sa presťahoval do Moskvy, kde pracoval ako garbiar. Pokračoval (od roku 1926) štúdiom na právnickej fakulte MGU v Moskve.[5]

V roku 1929, počas 3. roku štúdia ho zatkli za šírenie Leninovho závetu. Odsúdili ho na 3 roky pracovného tábora, trest vykonával v tábore Višera.[4] Po návrate z tábora sa zapojil do literárneho života v Moskve, publikoval niekoľko krátkych próz a básní.[6] V roku 1937 počas Veľkej čistky bol opätovne zatknutý a odsúdený (za antisovietsku propagandu) na 5 a potom 15 rokov pracovného tábora v Kolyme.[2]

Napokon v kolymských gulagoch strávil súvisle 14 rokov (1937 – 1951). Aj po prepustení mal zákaz bývať vo veľkých mestách v európskej časti Ruska, takže pracoval ako felčiar. Po 20. zjazde KSSZ ho rehabilitovali a umožnili mu návrat do Moskvy.[2] V roku 1961 mu vyšla (v oficiálnom vydavateľstve, tzv. gosizdat) prvá básnická zbierka Огнибо (dosl. Kresadlo), nasledovali ďalšie tri: v roku 1964 Шелест листьев (dosl. Šelest lístia), v roku 1967 Дорога и судьба (dosl. Cesta a osud) а v roku 1972 Московские облака (dosl. Moskovské oblaky). Od 15. februára 1973 bol člen Zväzu sovietskych spisovateľov.[6] Posledný rok života sa mu prudko zhoršil zdravotný stav, strávil ho ako slepý, hluchý v domove dôchodcov a neskôr v ústave pre psychicky chorých, kde aj zomrel.[2]

Literárna tvorba upraviť

Prvopočiatky Šalamovovej literátnej tvorby sú z obdobia po návrate z tábora, teda rok 1932.[4] Po rehabilitácii v roku 1956 sa venoval najmä poézii (4 básnické zbierky a časopisecky publikované diela).[3] Prozaické práce, napriek odmäku po 20. zjazde KSSZ, v Sovietskom zväze oficiálne vyjsť nemohli a šírili sa samizdatom alebo vychádzali v zahraničí.[5]

Kolymské poviedky upraviť

Šalamov od roku 1954 až do smrti pracoval na cykle Колымские рассказы (Kolymské poviedky), ktorý rozdelil do šiestich kníh:

  • Колымские рассказы – Kolumskije rasskazy (Kolymské poviedky)
  • Левый берег – Levyj bereg (dosl. Ľavý breh)
  • Артист лопаты – Artist lopaty (dosl. Majster lopaty)
  • Очерки преступного мира – Očerki prestupnogo mira (dosl. Črty zo sveta zločinu)
  • Воскрешение лиственницы – Voskresenije lictvennicy (dosl. Vskriesenie smrekovca)
  • Перчатка, или КР-2 – Perčatka, ili KR-2 (dosl. Rukavice alebo KR-2)

Kolymské poviedky „patria k najtrpkejším prózam celého „táborového“ žánru“.[7]:102 Vzhľadom na ich dokumenárny charakter ich A. Applebaumová používala v obsiahlej miere ako zdroj pre svoju monografiu o gulagoch.[7]:18 Tvoria rozsiahly dokumentárny cyklus, ktorý je založený na Šalamovových osobných zážitkoch.[5] Jadro tvoria „črty, príbehy a záznamy z pracovných táborov“.[4]

Literárny štýl, význam upraviť

Šalamovove verše sú filozoficko-reflexívne, s témami ako láska, priateľstvo, vlasť[4]. Nadväzujú na tvorbu Baratynského, Feta, Ťutčeva, Bloka a Pasternaka.[3] Verše, na ktorých pracoval v gulagoch, sa zachovali len vďaka B. Pasternakovi, s ktorým Šalamov viedol korešponenciu.

V prozaických dielach sa prejavil tým, že neuznával román ako žáner.[5] Uprednostňoval pamäti pre ich bezprostrednosť. Bol majster krátkej prózy, v ktorej uplatňoval viaceré básnické prvky: nedopovedanosť, metaforickosť, rytmickosť. V poviedkach jednu bolesť, len čo pominie, vystrieda ešte zraňujúcejšia udalosť.[2]

V žánre literatúry o gulagoch mu bol seberovný iba Alexandr Isajevič Solženicyn.[8]

Jeho dielo je nadčasové mravné memento.[3]

České a slovenské preklady (knižné) upraviť

  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské povídky. Preklad Sergej Machonin. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1995. 255 s. ISBN 80-204-0516-X.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské povídky. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2011. 254 s. ISBN 978-80-87060-43-8.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Levý břeh. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2013. 263 s. ISBN 978-80-87060-78-0.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Mistr lopaty. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. Praha : GplusG, 2015. 346 s. ISBN 978-80-7515-023-3.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Vzkříšení modřínu; Črty ze zločineckého podsvětí. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2017. 383 s. ISBN 978-80-7515-043-1.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Rukavice aneb KP 2. Preklad Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2019. 319 s. ISBN 978-80-7515-107-0.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské poviedky. Preklad Igor Otčenáš. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1992. 213 s. ISBN 80-220-0410-3.
  • ŠALAMOV, Varlam. Týfusová karanténa. Preklad Oľga Kovačičová. In: JEROFEJEV, Viktor, ed. Ruské kvety zla. Bratislava : BELIMEX, 2005. 417 s. ISBN 80-89083-78-1. S. 24-43.
  • ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské poviedky : prvé úplné vydanie prvého zväzku a výber z ďalších próz. Preklad Anna A. Hlaváčová. Bratislava : Ikar, 2006. 350 s. (Odeon; zv. 32.) ISBN 80-551-1121-9.
  • ŠALAMOV, Varlam. Kolymské poviedky. Preklad Anna A. Hlaváčová. Bratislava : Premedia, 2017. 344 s. (Tichá voda.) ISBN 978-80-8159-525-7.

Referencie upraviť

  1. ↑ ELIÁŠ, Anton, et al. Ruská literatúra 18. – 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 224.
  2. ↑ a b c d e ŠALAMOV Varlam. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 423 – 424.
  3. ↑ a b c d e ŠALAMOV Varlam. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 557 – 558.
  4. ↑ a b c d e HRALA, Milan. Ruská moderní literatura 1890 – 2000. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 2007. 767 s. ISBN 978-80-246-1201-0. S. 632 – 634.
  5. ↑ a b c d ZÁHRADKA, Miroslav. Ruská literatura XX. století : (literární proudy a osobnosti). 1. vyd. Olomouc : Periplum, 2003. 236 s. ISBN 80-86624-08-0. S. 218 – 219.
  6. ↑ a b ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. In: KASACK, Wolfgang. Slovník ruské literatury 20. století. Preklad Jiří F. Franěk a kol. Praha : Votobia, 2000. 622 s. ISBN 80-7220-084-4. S. 497 – 498.
  7. ↑ a b APPLEBAUM, Anne. Gulag : dějiny. Preklad Petruška Šustrová. Vyd. 1. Praha; Plzeň : Beta-Dobrovský; Ševčík, 2004. 604 s. (Historie.) ISBN 80-7306-152-X, 80-7291-116-3.
  8. ↑ The Cambridge History of Russian Literature. Ed. Charles A. Moser. Rev. ed. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 0-521-41554-3. S. 550.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Varlam_Tichonovič_Šalamov&oldid=7726656“