Veronika dúškovolistá
Veronika dúškovolistá[4] (lat. Veronica acinifolia)[3] je jednoročná, na Slovensku chránená bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po juhozápadnú Sibír a Mongolsko.[3]
| Veronika dúškovolistá | |
 Veronika dúškovolistá – calkový habitat. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica acinifolia L.[2][3], 1762[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Veronika dúškovolistá je jednoročná bylina s tenkým vláknitým koreňom, vysoká 10 až 20 cm. Byľ je priama, zvyčajne už na báze rozkonárená, s početnými vystúpavými konárikmi, v dolnej čast holá, vyššie páperistá a odstávajúco chlpatá.[4][5]
Protistojné listy sú krátkostopkaté, prízemné sú holé, vyššie riedko páperisté. Čepele sú vajcovité, nedelené, na báze zúžené až okrúhle, na okraji plytko nepravidelne vrúbkované až celistvookrajové, na vrchole tupo končisté.[4][5]
Súkvetia tvoria riedke, 15 až 20 kveté strapce, ktoré sa pri dozrievaní plodov predlžujú. Svetlomodrá štvorpočetná tanierovitá koruna má v priemere len 2 až 3 mm. Je tmavo žilkovaná, s krátkou žltkastou rúrkou. Čnelka s pologuľovitou bliznou je dlhá do 1,5 mm a je kratšia, ako zárez na vrchole tobolky. Štyri diely kalicha sú elipsovité, na vrchole tupé, roztrúsene chlpato žliazkaté a na okraji brvité. Odstávajúco dlho chlpaté kvetné stopky majú dĺžku listeňov a sú 2 až 3 krát dlhšie ako kalich. Listene sú podlhovasto elipsovité, celistvookrajové.[4][5]
Široko obličkovité tobolky sú zboku stlačené, až do polovice ostro vykrojené a žliazkato chlpaté. Sploštené elipsovité semená sú žltohnedé, veľké do 1 mm.[4][5]
Rozšírenie upraviť
Prirodzený areál veroniky dúškovolistej sa rozprestiera od Európy cez Krym, Turecko, Sýriu, Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, po juhozápadnú Sibír, severozápadnú Čínu a Mongolsko. V Belgicku je považovaná za vyhynutú.[3]
Na Slovensku bola vzácne zaznamenaná v západnej časti Ipeľskej brázdy, pri Leviciach, Novej Dedine a v strednej časti Štiavnických vrchov.[4][5]
Ekológia upraviť
Veronika dúškovolistá je teplomilný, nestály a rapídne miznúci druh, viazaný na nížiny. Rastie na vlhkých, hlinitých, ílovitých až hlinitopiesočnatých pôdach, bohatých na živiny, na poliach, vo viniciach, na okrajoch vlhkých lúk. Kvitne od apríla do júna. V posledných rokoch sa na Slovensku počas niekoľkých vegetačných období nepodarilo potvrdiť jej výskyt.[4][5]
V súčasnosti je preto u nás považovaná za vyhynutý taxón.[1] Je vedená aj v zozname chránených rastlín, ustanovenom právnym predpisom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.[6]
Referencie upraviť
- ↑ a b Feráková, Maglocký, Marhold. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, 2001, [cit. 2024-01-23]. S. 76. Dostupné online.
- ↑ a b Sp. Pl., ed. 2.: 19 (1762)
- ↑ a b c d e Veronica acinifolia L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 247-248.
- ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 972.
- ↑ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhláška 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. Redakcia Slov-Lex, 15.06.2014, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika dúškovolistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika dúškovolistá
