Veronika klasnatá
Veronika klasnatá[3] (syn. veronikovec klasnatý[4] lat. Veronica spicata, syn. Pseudolysimachion spicatum[5]) je trváca bylina s hustými strapcami kvetov z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál pokrýva takmer celú Európu až západnú Sibír a ďalej Turecko, Kazachstan, Mongolsko a Čínu.[5] Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).
| Veronika klasnatá | |
.jpg) Veronika klasnatá – kvetné strapce. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica spicata L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Veronika klasnatá je trváca bylina s plazivým podzemkom. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá, vysoká až 70 cm, takmer vždy od bázy husto chlpatá.[3][4][6]
Prízemné listy sú zreteľne stopkaté, horne sediace a všetky sú chlpaté. V dolnej a strednej časti stonky sú protistojné, v hornej časti striedavé. Čepele sú podlhovasto kopijovité, na báze klinovité a plytko vrúbkovane pílkovité. Horné sú takmer celistvookrajové, zvyčajne krátko končisté a sivozelené. Listene sú kopijovité, zvyčajne také dlhé ako kalich a sú žliazkaté.[3][4][6]
Štvorpočetné krátkostopkaté až sediace kvety sú usporiadané v hustom koncovom strapci dlhom až 20 cm. Lievikovitá koruna je modrofialová, rúrka je v ústi brvitá, horný korunný lupienok je široko vajcovitý, ostatné sú široko kopijovité. Dve modrofialové tyčinky sú dlhšie ako koruna. Štyri kališné zuby sú kopijovité a chlpaté. Kvetné stopky sú vždy kratšie ako vajcovito kopijovité listene.[3][4][6]
Husto žliazkaté tobolky sú takmer guľaté, zboku mierne stlačené, na vrchole plytko vykrojené a vysoké ako kalich. Svetlohnedé semená sú v priemere do 1 mm.[3][4][6]
Rozšírenie upraviť
Prirodzený areál veroniky klasnatej pokrýva takmer celú Európu až západnú Sibír a ďalej Turecko, Kazachstan, Mongolsko a Čínu. Zavlečená je v Severnej Amerike (Connecticut, New Hampshire, New York, Ontário, Quebec), v Holandsku a na ďalekovýchodnom Rusku v Prímorsku.[5]
Ekológia upraviť
Veronika klasnatá rastie od nížin do horského stupňa. Obsadzuje výslnné trávnaté stráne, svetlé lesy a kroviny a obľubuje vysychavé, výhrevné, zásadité až neutrálne, kamenisté i hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júna do októbra a na území Slovenska je v teplejších oblastiach hojná. V rámci rozsiahleho územia svojho výskytu je to veľmi variabilný druh. Má viacero poddruhov, odlišujúcich sa odením a veľkosťou kvetov.[3][4][6]
Poddruhy upraviť
V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[5]
- Veronica spicata subsp. bashkiriensis – areál pokrýva európske Rusko až západnú Sibír[7]
- veronika klasnatá Fischerova (Veronica spicata subsp. fischeri) – s výskytom v strednej a juhovýchodnej Európe[8]
- Veronica spicata subsp. kamelinii – s výskytom v pohorí Altaj[9]
- Veronica spicata subsp. lanisepala – rastie v Chorvátsku[10]
- Veronica spicata subsp. maeotica – s výskytom od Krymu po Kaukaz[11]
- Veronica spicata subsp. petschorica – areál výskytu severoeurópske Rusko[12]
- veronika klasnatá pravá (Veronica spicata subsp. spicata) – s výskytom od Európy, cez Sibír po severozápadnú Čínu[13]
- Veronica spicata subsp. viscosula – s výskytom od Krymu po severný Kaukaz[14]
Referencie upraviť
- ↑ a b Sp. Pl. 10 1753
- ↑ a b Veronica spicata L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298-299.
- ↑ a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 283-285.
- ↑ a b c d Veronica spicata [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 972-973.
- ↑ Veronica spicata subsp. bashkiriensis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. fischeri [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. kamelinii [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. lanisepala [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. maeotica [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. petschorica [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. spicata [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. viscosula [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika klasnatá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika klasnatá
