Zámok Blatná sa nachádza v rovnomennom meste asi 60 kilometrov severne od Českých Budějovíc a 95 km južne od Prahy. Blatná patrí medzi stavebne historicky najhodnotnejšie a architektonicky najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu v Česku.[1]

Zámok Blatná

Pôvodne to bola tvrdza, ktorej počiatky siahajú do 13. storočia. Počas 14. storočia získala charakter gotického hradu.[2]

Dejiny upraviť

 
Južný pohľad na zámok s Rožmitálskym a Rejtovým palácom
 
Celkový pohľad na zámok v júli 2010

Svoje meno získal hrad a po ňom i osada, ktorá pri ňom vyrastala, od močiarov, uprostred ktorých bol postavený.[3] Prvá písomná zmienka o „Blatnom hrade“ pochádza z roku 1235.[3] Z pôvodného hradu sa dodnes zachovali len zvyšky románskej kaplnky z 13 . storočia, ktoré boli vykopané v roku 1926.[4]

Od 13. storočia patril hrad do majetku pánov Bavorov zo Strakoníc. Podľa správy z roku 1253 tu sídlili johaniti a od roku 1391 páni z Rožmitálu.[4] Vtedy tiež prešiel hrad prvou významnou prestavbou. Za Zdeňka z Rožmitálu († 1398) bol starý dvorec (okrem románskej kaplnky) zbúraný a na jeho mieste postavili kamenný palác s monumentálnou hranolovou vežou v čele. Hrad bol obohnaný kamennou stenou, vodnou priekopou a hlineným valom.[4] Prestavbu dokončil Zdeňkov syn Jan.

Najvýznamnejšia doba hradu nastala v 15. storočí. Vtedy ho vlastnil kráľovský kastelán Zdeněk Lev z Rožmitálu, ktorý si tu vybudoval reprezentatívne sídlo. Prestavbu paláca, hradných múrov a vodnej priekopy viedol Benedikt Rejt.[4]

Po smrti pána Zdeňka Leva (1535) prešiel hrad v roku 1541 do majetku rodu Šternberkovcov. Tí ho však krátko po tom, v roku 1579, predali Janovi z Rozdražova. Jeho syn Václav vystaval na severnej strane nový renesančný palác.

V roku 1695 hrad získal rod uhorských grófov Serényiovcov, za ktorých vlády hrad zachvátil požiar. V dôsledku toho boli v rokoch 17631767 vykonané na hrade rozsiahle opravy.[4]

V roku 1798 kúpil Blatnú Karel Hildprandt z Ottenhausenu. Hildprandtovci zámok vlastnili až do konfiškácie v rokoch 19481952. Za nich došlo k pretvoreniu obory na anglický park, bola zbúraná románska kaplnka a niektoré ďalšie budovy a prestavané niektoré časti paláca. K poslednej väčšej úprave došlo za Roberta Hildprandta v rokoch 18501856, kedy bol hrad pod vedením architekta B. Grubera regotizovaný.[4]

Po roku 1989 sa Kornélia Hildprandtová a jej dcéry Jozefína a Jana, každá so svojím synom, vrátili späť z emigrácie do vlasti a po reštitúcii v roku 1992 pokračujú ďalej v rozsiahlej v rekonštrukcii zámku.[5]

Referencie upraviť

  1. História zámku (po česky) [online]. [Cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2009-12-04 z originálu.
  2. Stavebný vývoj hradu (po česky) [online]. [Cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2008-09-21 z originálu.
  3. a b Zámek Blatná (po česky) [online]. [Cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2009-09-07 z originálu.
  4. a b c d e f Kolektiv. Umělecké památky Čech. I. svazek A - J. 1. vyd. Praha: Academia, 1977. 644 s. bez ISBN
  5. Rod Hildebrandtov z Ottenhausenu (po česky) [online]. [Cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2010-04-07 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blatná (zámek) na českej Wikipédii.