Zdravotnícky odpad
Zdravotnícky odpad je všetok odpad vznikajúci pri poskytovaní zdravotných služieb. Môžeme ho rozdeliť na dve skupiny:
- nerizikový (ostatný) odpad
- rizikový (nebezpečný) odpad[1]
Hlavnými zdrojmi odpadu zo zdravotnej starostlivosti sú:[2]
- nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia
- laboratóriá a výskumné centrá
- márnice a pitevné strediská
- výskumné a testovacie laboratóriá na zvieratách
- krvné banky a odberové služby
- opatrovateľské domy pre seniorov
Nerizikový odpad upraviť
Nerizikový alebo ostatný odpad je odpad, ktorý nemá vlastnosti nebezpečného odpadu. Tvoria ho rovnaké odpadové materiály ako komunálny odpad. Nakladanie týchto dvoch odpadov sa nerozlišuje.[1] Z celkového množstva odpadov vznikajúcich pri zdravotníckych činnostiach je asi 85% bežného, nerizikového odpadu, pozostávajúceho z kuchynského, administratívneho odpadu, obalových materiálov, ktoré nie sú kontaminované a produktov zdravotníckych služieb.[2][1] Patria sem papierové alebo plastové odpadky, rukavice a plášte, obaly a obväzy, na ktorých nie je krv alebo potenciálne infekčné materiály.[3]
Rizikový odpad upraviť
Rizikové alebo nebezpečné odpady svojím pôvodom, zložením alebo koncentráciou nebezpečných látok môžu spôsobiť nebezpečenstvo pre životné prostredie a zdravie ľudí. Taktiež majú aspoň jednu z nebezpečných vlastností identifikovaných špeciálnymi predpismi, vrátane obalu, v ktorom bol alebo je nebezpečný odpad zabalený.
Do skupiny rizikového odpadu patria nasledujúce druhy odpadov:[2]
- Infekčný odpad (biohazard) – ide o odpad, ktorý je kontaminovaný látkami, ktoré by mohli nakaziť ľudí alebo iné živé organizmy. Patria sem: materiály, v ktorých alebo na ktorých sa nachádza krv alebo iné telesné tekutiny, mikrobiálne kultúry a infekčné agens z diagnostických a výskumných laboratórií a predmety nimi kontaminované – tie predstavujú najväčšie riziko šírenia infekčných chorôb; odpad od pacientov s infekciami, ako sú obväzy alebo jednorazový zdravotnícky materiál.[3]
- Ostrý odpad – môže byť infekčný alebo neinfekčný.[1] Tento typ odpadu predstavuje najväčšie riziko úrazu. Pochádza zo zdravotníckych pomôcok, ktoré majú ostré hroty alebo hrany, ktoré môžu prepichnúť alebo porezať pokožku. Patria sem injekčné striekačky, ihly a jednorazové skalpely. Voľné ostré predmety sú nebezpečné, pretože by mohli niekoho náhodne bodnúť a viesť k nebezpečnej infekcii.[3]
- Anatomický odpad - tvoria ho ľudské tkanivá, orgány, tekutiny alebo časti tiel a kontaminované telá zvierat.[2]
- Chemický odpad – patria sem rozpúšťadlá a činidlá používané na laboratórne prípravky, dezinfekčné prostriedky, sterilizačné prostriedky a ťažké kovy obsiahnuté v lekárskych prístrojoch (napr. ortuť v rozbitých teplomeroch) a batériách.[2]
- Farmaceutický odpad – expirované a nepoužité kontaminované lieky a vakcíny.[2]
- Rádioaktívny odpad – vzniká na rádiologických oddeleniach, kde sa ošetrujú pacienti s rakovinou, v niektorých laboratóriách alebo pri diagnostických činnostiach.[1]
- Obaly od sprejov – sú to tlakové nádoby, ktoré obsahujú plyny a aerosóly. Potrebná je opatrnosť, lebo môžu vybuchnúť z dôvodu nečakaného prepichnutia alebo vystavenia vysokej teplote.[1]
Vplyv na životné prostredie upraviť
Globálne je odpadové hospodárstvo v zdravotníctve nedostatočne financované a zle implementované. Kombinované toxické infekčné a iné nebezpečné vlastnosti zdravotníckeho odpadu predstavujú významnú hrozbu pre životné prostredie a verejné zdravie. Na rozdiel od mnohých iných nebezpečných odpadov v súčasnosti neexistuje žiadny medzinárodný dohovor, ktorý by priamo pokrýval nakladanie so zdravotníckym odpadom, takže kategorizačné systémy sa v jednotlivých krajinách líšia. Odpad sa však zvyčajne kategorizuje podľa rizika, ktorý so sebou nesie. Väčšina medicínskeho odpadu – približne 75 až 85% – je podobná bežnému komunálnemu odpadu a predstavuje nízke riziko, pokiaľ sa nespáli. Zvyšok tvoria nebezpečnejšie typy medicínskeho odpadu, vrátane infekčného a ostrého odpadu, chemického a rádioaktívneho odpadu a nemocničných odpadových vôd.[4]
- Likvidácia neupraveného odpadu zo zdravotnej starostlivosti na skládkach môže viesť ku kontaminácii pitných, povrchových a podzemných vôd, ak tieto skládky nie sú správne vybudované.
- Nakladanie s odpadmi zo zdravotnej starostlivosti chemickými dezinfekčnými prostriedkami môže mať za následok uvoľnenie chemických látok do životného prostredia, ak sa s týmito látkami nezaobchádza, neskladujú a nelikvidujú sa spôsobom šetrným k životnému prostrediu.
- Spaľovanie odpadu sa široko používa, ale nedostatočné spaľovanie alebo spaľovanie nevhodných materiálov má za následok uvoľňovanie znečisťujúcich látok do ovzdušia a vytváranie zvyškov popola. Spálené materiály obsahujúce alebo upravené chlórom môžu vytvárať dioxíny a furány, ktoré sú ľudskými karcinogénmi a sú spájané s celým radom nepriaznivých účinkov na zdravie. Spaľovanie ťažkých kovov alebo materiálov s vysokým obsahom kovov (najmä olova, ortuti a kadmia) môže viesť k šíreniu toxických kovov do životného prostredia.
- Iba moderné spaľovne pracujúce pri 850 – 1 100 °C a vybavené špeciálnym zariadením na čistenie plynov sú schopné spĺňať medzinárodné emisné normy pre dioxíny a furány.
- Alternatívy k spaľovaniu, ako je autoklávovanie, mikrovlnná rúra, úprava parou integrovaná s vnútorným miešaním, ktoré minimalizujú tvorbu a uvoľňovanie chemikálií alebo nebezpečných emisií, by sa mali zvážiť v prostrediach, kde sú dostatočné zdroje na prevádzku a údržbu takýchto systémov a likvidáciu upraveného odpadu.[2]
Znížením a separovaním odpadu zo zdravotnej starostlivosti môžu zdravotnícke zariadenia znížiť svoje prevádzkové náklady, eliminovať riziká pre svojich zamestnancov, zlepšiť miestne prostredie a zlepšiť vzťahy s komunitou.[4]
Nakladanie s odpadmi na Slovensku upraviť
Zo zdravotníckej legislatívy nebezpečný odpad upravuje vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z. v § 9 nasledovne:
- Odpad z pracoviska zariadenia sa zbiera denne a oddelene. Biologicky kontaminovaný odpad sa skladuje vo vyhradenom priestore najviac sedem dní, v priestore vybavenom chladiacim zariadením najviac 14 dní, o tom sa vedie písomná evidencia. Biologicky kontaminovaný odpad sa môže skladovať aj zmrazovaním najviac na tri mesiace.
- Nebezpečný odpad sa ukladá do oddelených, uzatvárateľných, nepriepustných a mechanicky odolných, podľa možnosti spáliteľných nádob alebo do uzatvárateľných plastikových vakov na jednorazové použitie.
- Ostrý odpad, pri ktorom hrozí riziko poranenia, sa ukladá do spáliteľných hrubostenných nepriepustných obalov.
- Triedenie zhromaždeného odpadu sa zabezpečí tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu, odcudzeniu a aby k nemu nemali prístup nepovolané osoby, zvieratá a hmyz. S odpadom sa zaobchádza tak, aby neprišlo k porušeniu jeho obalu.
- S odpadom, ktorý tvoria odňaté časti orgánov a tela pacienta, sa nakladá ako s nebezpečným odpadom.
- Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení sa vypúšťajú do verejnej kanalizácie. V prípade, že nezodpovedajú podmienkam podľa kanalizačného poriadku, musia sa prečistiť v samostatných zariadeniach. Ak nie je vybudovaná verejná kanalizácia, postupuje sa podľa osobitných predpisov.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f Ako je to s odpadmi v zdravotníckych zariadeniach [online]. Odpady portal, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Health-care waste [online]. www.who.int, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c STARKMAN, Evan. What Is Medical Waste? [online]. WebMD, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Why Health Care Waste Management [online]. Health Care Without Harm, 2018-06-25, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2007-08-15, [cit. 2022-05-17]. Dostupné online.