Veronika kríčkovitá

Veronika kríčkovitá[3] (lat. Veronica fruticans)[4] je trváca drevnatejúca bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po Grónsko.[4]

Veronika kríčkovitá

Veronika kríčkovitá – stonka s kvetmi.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica fruticans
Jacq.[1][2], 1762[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Veronika kríčkovitá je trváca trstnatá bylina s vystúpavými stonkami, dlhými 5 až 20 cm, ktoré na báze drevnatejú.[5]

Protistojné listy sú krátko stopkaté, horné takmer sediace, podlhovasto obrátene vajcovité, na báze klinovité. Čepele sú celistvookrajové alebo v hornej polovici plytko vrúbkované, tupé, takmer holé a na líci lesklé.[3][6][5]

Štvorpočetné kvety sú zoskupené v riedkych koncových 4 až 10 kvetých strapcoch. Tanierovitá azúrovomodrá koruna má v priemere 10 až 15 mm, ústie korunnej rúrky je biele, s červeným prstencom. Kvetné lupienky sú široko vajcovité, na vrchole končisté. Čnelka je dlhá 4 až 5 mm. Štyri kališné diely sú vajcovité, na vrchole končisté a páperisté. Kvetné stopky sú pri dozretí plodov dlhé do 20 mm. Dolné listene v kvetných strapcoch sú podobné listom, horné sú podlhovasté a veľmi malé.[3][6][5]

Elipsovité tobolky sú zboku stlačené, na vrchole plytko vykrojené, husto chlpaté, dlhšie ako kalich. Široko oválne semená sú hladké a pomarančovožlté.[3][6]

Rozšírenie upraviť

Veronika kríčkovitá sa prirodzene vyskytuje vo vysokých európskych pohoriach v Nórsku, na Islande, v Škótsku, Španielsku, v Alpách, na Korzike, v Karpatoch, v severnej časti Balkánskeho polostrova a v Grónsku. Na Slovensku je hojná v Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Západných, Vysokých, Belianskych a Nízkych Tatrách. Vzácnejšia je v Pieninách.[3][6]

Ekológia upraviť

Veronika kríčkovitá je vápencový skalný druh horského až alpínskeho stupňa. Rastie na skalách, v sutinách, na kamenistých trávnatých stráňach, predovšetkým na vápencoch a dolomitoch. Obľubuje vlhké, zásadité až slabo kyslé, vápenaté, humózne a kamenité pôdy. Kvitne od júna do augusta a má sklon k samoopeľovaniu. Na Slovensku najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške 2 100 m n. m. na Ždiarskej vidle, najnižší vo výške okolo 700 m n. m. v Prosieckej doline.[3][6][5]

Poddruhy upraviť

V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[4]

Referencie upraviť

  1. a b Enum. Stirp. Vindob.: 200 (1762)
  2. a b Veronica fruticans Jacq. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 254-258.
  4. a b c Veronica fruticans [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 298-299.
  6. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 965.
  7. Veronica fruticans subsp. cantabrica [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Veronica fruticans subsp. fruticans [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty upraviť