Veronika obyčajná
Veronika obyčajná[3] (lat. Veronica chamaedrys)[4] je trváca bylina s dvojradovo chlpatou byľou[3] z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po Sibír a strednú Áziu.[4]
| Veronika obyčajná | |
 Veronika obyčajná – kvety v detaile. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica chamaedrys L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
| Veronicella chamaedrys | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Veronika obyčajná je trváca bylina s plazivým podzemkom a krátkymi tenkými podzemnými a nadzemnými poplazmi. Byľ je vystúpavá, oblá, 10 až 40 cm dlhá a po celej dĺžke husto dvojradovo chlpatá.[5][6]
Protistojné listy sú sediace alebo krátko stopkaté (do 4 mm), hrubo vrúbkovane pílkovité, široko vajcovité a na vrchole tupo končisté. Sú tmavozelené, na líci riedko chlpaté, na rube najmä na žilnatine a okraji husto odstávajúco chlpaté. Listene sú podlhovasto kopijovité, riedko dlho chlpaté.[5][7]
Štvorpočetné kvety sú usporiadané spravidla v protistojných, dlhostopkatých, riedkych, 10 až 30 kvetých strapcoch. Koruna kvetov má priemer 10 až 15 mm, je svetlo až sýtomodrá (zriedka ružová až biela), tmavo žilkovaná, v strede s výrazným bielym krúžkom. Dolný lupienok je užší ako ostatné. Nitky oboch tyčiniek sú kratšie ako koruna. Čnelka je dlhá 4 až 5 mm. Stopky kvetov po odkvitnutí sú dlhé 5 až 10 mm a sú husto krátko chlpaté. Kalich je štvordielny, podlhovasto kopijovitý, dlhý 4 až 6 mm. Kvety opadávajú už deň po rozkvitnutí a sú citlivé aj na silnejšie otrasy.[5][6][7]
Plodom je obrátene srdcovitá tobolka (4 x 5 mm), z boku výrazne stlačená, na vrchole plytko vykrojená a kratšia ako kalich. Obsahuje oválne semená. Čnelka aj po odkvitnutí ostáva spojená s tobolkou.[5][6][7]
Rozšírenie upraviť
Pôvodný areál rozšírenia veroniky obyčajnej je takmer celá Európa až Sibír a stredná Ázia.[4] Zavlečená je aj do východnej Ázie a do Severnej Ameriky. Na Slovensku sa vyskytuje hojne a viac menej rovnomerne, s najvyšším zaznamenaným výskytom vo výške 1800 m n. m.[5]
Ekológia upraviť
Veronika obyčajná kvitne od apríla do augusta (septembra). Rastie na vlhkých a skôr zatienených stanovištiach, na výživných, humóznych, piesočnatých pôdach, s výskytom od nížinného až do horského stupňa. Je to hojný druh lúk, pasienkov a svetlých lesov.[5][8]
Dôležitý faktor v populačnej dynamike veroniky obyčajnej je zber jej semien bylinožravými mravcami, ktoré sú schopné ich prenášať aj na pomerne veľké vzdialenosti.[9] Významným cudzopasníkom, ktorý parazituje na tomto druhu je aj Jaapiella veronicae, dvojkrídly hmyz z čeľade Cecidomyiidae. V hálke, vytvorenej zvyčajne na vrchole stonky, býva niekoľko chlpatých pomarančových lariev. Časť sa ich zakuklí v hálke, v bielom zámotku a ďalšia časť hibernuje v zemi.[10]
Význam a využitie upraviť
Vysušený materiál z veroniky obyčajnej sa v tradičnej rakúskej medicíne využíva na prípravu liečivého čaju na nervovú sústavu, dýchacie cesty, obehovú sústavu a metabolizmus.[11]
Poddruhy upraviť
V rámci druhu veronika obyčajná sú v súčasnosti akceptované tieto poddruhy:[4]
Galéria upraviť
-
Veronika obyčajná – celkový habitat. -
Mladá rastlina. -
Vrchná a spodná strana listov. -
Dvojradové ochlpenie stonky (dôležitá črta pre identifikáciu). -
Mravce ako opeľovače. -
Hálka a parazitujúce larvy Jaapiella veronicae. -
Hálka a parazitujúce larvy Jaapiella veronicae (detail). -
Maslo s prímesou rôznych bylín, včítane veroniky obyčajnej.
_Veronica_chamaedrys_-_Plant_Habit.jpg)
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b Sp. pl. 1:13. 1753
- ↑ a b Veronica chamaedrys L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
- ↑ a b c d Veronica chamaedrys [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. prvé. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. s.185-187.
- ↑ a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. s.962.
- ↑ a b c Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. s.72.
- ↑ Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. s.298-299.
- ↑ Pavel Kovář, Marcela Kovářová. Ant herbivory – a significant factor in population dynamics of Veronica and other temperate plant species [online]. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1998, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Jaapiella veronicae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, [cit. 2023-12-15]. (anglicky)
- ↑ Veronica chamaedrys subsp. chamaedrys [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica chamaedrys subsp. chamaedryoides [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-15]. [biome.https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:970088-1 Dostupné online.] (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika obyčajná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika obyčajná
