Čiastočné rezervy

Čiastočné rezervy alebo čiastkové rezervy alebo (jazykovo nevhodne ale často) frakčné rezervy (z angl. fractional reserves) sú:

  • buď všeobecnejšie také (povinné minimálne a prípadne aj dobrovoľné) rezervy komerčnej banky alebo podobnej finančnej inštitúcie, ktorých výška sa rovná len časti (a nie sto percentám) súčtu (predovšetkým) vkladov na videnie (t.j. najmä peňazí na bežných účtoch) a termínovaných vkladov v inštitúcii,
  • alebo špecifickejšie sadzba povinných minimálnych rezerv, teda podiel povinných minimálnych rezerv na (predovšetkým) vkladoch na videnie a termínovaných vkladoch v komerčnej banke alebo podobnej inštitúcii.

Rezervami sa tu myslia peniaze centrálnej banky vlastnené komerčnou bankou, t.j. vklady komerčnej banky na bežnom účte v centrálnej banke. Tieto vklady si môže komerčná banka kedykoľvek dať vyplatiť v podobe bankoviek alebo mincí.

Prax či systém, v ktorej/ktorom sa od bánk a podobných inštitúcií požadujú frakčné rezervy sa volá systém či bankovníctvo čiastočných/čiastkových/frakčných rezerv alebo frakčné bankovníctvo (angl. fractional reserve banking/system, fractional deposit banking/system, fractional banking).

Hlavný zmysel existencie (frakčných) rezerv je zabezpečiť, aby komerčné banky boli aj príkazom nútené byť aspoň čiastočne opatrné a držali aspoň časť vkladov v podobe dôveryhodných peňazí (t.j. peňazí centrálnej banky).

NásledkyUpraviť

Možnosť meniť sadzbu povinných minimálnych rezerv je jedným z nástrojov monetárnej politiky a umožňuje teda centrálnej banke riadiť ekonomiku. Podrobnejšie pozri článok povinné minimálne rezervy a monetárna politika.

Skutočnosť, že rezervy komerčných bánk sú len frakčné a nie stopercentné, v kombinácii so skutočnosťou, že ľudia sú v bežnom živote ochotní akceptovať platby prevodom medzi účtami komerčných bánk ako platné peniaze, umožňuje komerčným bankám aktívne vytvárať nové peniaze púhym (ľubovoľným) zápisom v účtovných knihách, t.j. dnes v počítači (t.j. peniaze v štáte nevytvára len centrálna banka štátu, ale - a to predovšetkým - aj jednotlivé komerčné banky). K tomu pozri peniaze#Tvorba peňazí. Keby bola povinnosť mať rezervy vo výške 100% vkladov, nebolo by možné, aby komerčné banky samé vytvárali peniaze tak ako je tomu dnes a všetky peniaze komerčnej banky by museli pochádzať z vkladov občanov (a teda by peniaze v konečnom dôsledku vytvárala len centrálna banka).

Skutočnosť, že rezervy komerčných bánk sú len frakčné a nie stopercentné okrem toho spôsobuje, že v prípade tzv. runu na banky komerčné banky nevyhnutne musia zbankrotovať, pretože pri systéme čiastočných rezerv per definitionem nemajú dosť dôveryhodných peňazí (t.j. peňazí centrálnej banky, čiže rezerv) na vyplatenie vkladov v nich. Z iného pohľadu však skutočnosť, že rezervy sú aspoň frakčné a nie nulové, napomáha tomu, aby banky boli nútené byť aspoň čiastočne opatrné a držali aspoň časť vkladov v podobe dôveryhodných peňazí; to je nakoniec pôvodný dôvod existencie rezerv.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť