Čremošniansky tunel

jednokoľajný tunel ležiaci na trati Vrútky – Zvolen na Slovensku

Čremošniansky tunel (alebo nesprávne aj Harmanecký tunel; v rokoch 1936 – 1939 aj v roku 1946 Tunel Dr. Edvarda Beneša, v rokoch 1939-1945 Tunel Andreja Hlinku) je jednokoľajný tunel ležiaci na trati Vrútky – Zvolen.[1][2] Je to najdlhší železničný tunel na Slovensku a bol najdlhším aj v Česko-Slovensku. Dĺžka tunela je 4 697,15 m[1]. Prekonáva najvyšší bod horského sedla Malý Šturec medzi Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi, spája Harmanec a Čremošné.

Čremošniansky tunel
(Harmanecký tunel)
železničný tunel
Severný portál tunela s rušňom 750-164-4 v októbri 2017
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj, Žilinský kraj
Okresy Banská Bystrica, Turčianske Teplice
Trať Zvolen – Vrútky
Prechod cez horské sedlo Malý Šturec
Nadmorská výška 692 m n. m.
Súradnice 48°49′55″S 19°01′08″V / 48,832°S 19,019°V / 48.832; 19.019
Dĺžka 4 697,15 m
Počet tubusov 1
Začiatok výstavby 28. september 1936
 - Otvorenie 19. december 1940
Správca ŽSR
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tunel bol postavený v rokoch 1936 – 1940 rakúskou tunelovacou metódou. Slávnostné začatie prác na stavbe trate Banská Bystrica-Dolná Štubňa sa uskutočnilo 28. septembra 1936 za účasti prezidenta Edvarda Beneša, ktorý vykonal aj prvý vrt smerovej štôlne.[1] Smerová štôlňa bola dokončená 28. augusta 1938. Pri stavbe sa ako veľký problém ukázala voda, pri razení sa objavovali stále nové výtrysky. Najväčšie výtrysky vody boli zo strany tunela od Harmanca, kde maximum dosahovalo až 760 l/s. Aj rok po dokončení odtekalo z tunela vyše 0,5 m³/s vody.[3] Tunel bol dokončený v roku 1940 počas Slovenskej republiky za účasti bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga a pomenovaný po Andrejovi Hlinkovi.[2]

Približne uprostred tunela je mohutná zvislá vetracia šachta. Pôvodne bola osadená ventilátormi, ktoré mali zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu, potrebnú na prevádzku parnej trakcie. Dnes zabezpečujú odvetrávanie spalín z rušňov s dieselovými motormi. Ventilačný systém tvoria motory s výkonom 130 HP (približne 100 kW), ktoré ovláda výpravca v stanici Čremošné.[4]

V evidencii objektov v sieti ŽSR je tento tunel pomenovaný ako Čremošniansky 14, poloha 27,847 km a dĺžka 4 697 m. Tunel je jednokoľajný a neelektrifikovaný.

Referencie upraviť

  1. a b c KOŽUCH, Miroslav. Tunel č. 14 - Čremošniansky (Andreja Hlinku, Dr. Edvarda Beneša) [online]. rail.sk, 2.4.2000, rev. 2002-01-28, [cit. 2011-06-30]. Dostupné online.
  2. a b FAJČÍKOVÁ, Kveta. Najdlhší tunel: dokonalé technické riešenia, ale aj slzy, pot a smrť (+ FOTO). SME (Bratislava: Petit Press), 2016-04-05. Dostupné online [cit. 2023-08-28]. ISSN 1335-4418.
  3. Najdlhší železničný tunel na Slovensku"
  4. Dokumentárny film "22 tunelov"