Šachtový hrob

Šachtový hrob je pravouhlá, do skalného podkladu vytesaná alebo kameňom vyložená hrobová jama - šachta. Najznámejšie šachtové hroby pochádzajú z Mykén z obdobia prelomu stredného a neskorého heladského obdobia a z Alacahöyüku (Alaca Hüyük) v Turecku.

Mykénske šachtové hroby

Boli to vyhĺbené jamy, dolu vyložené menšími plochými kameňmi a obložené kamennými doskami. Mŕtveho uložili na dno pohrebnej jamy (pravdepodobne na kožušine), okolo bola uložená pohrbená výbava. Na vrchu boli položené drevené trámy, na nich ďalšie kamenné dosky a všetko bolo zasypané zeminou. Miesto hrobu bolo označené kamennou stélou aj dva mestre vysokou, s reliéfnou výzdobou.

V roku 1876 objavil archeológ Heinrich Schliemann hrobový okruh A, ktorý ležal vnútri hradieb vpravo od hlavnej brány. Bolo tam šesť hrobov, v ktorých bolo pochovaných 19 osôb – 9 mužov, 8 žien a dve deti. Hroby boli rozložené v kruhu o priemere 27,5 metrov. Osoby, ktoré boli pochované, patrili k významným osobnostiam Mykén, ako dosvedčuje pohrebná výzdoba.

Pohrebnú výbavu tvorili zlaté masky, vytepané z jemného zlatého plechu a položené na tvárach mŕtvych mužov, ďalej boli v hroboch uložené bronzové zbrane, vykladané zlatom a striebrom, šperky (čelenky, náramky, prstene), skrinky, poháre. Celkovo sa v hroboch našlo takmer 14 kg zlata. Hroby pochádzali z rokov 1600 – 1450 pred Kr.

Keď Heinrich Schliemann objavil hroby a videl ich bohatú pohrebnú výzdobu, v nadšení ich prisúdil mykénskemu kráľovi Agamemnónovi a jeho druhom, ktorých zavraždila Klytaimestra so svojím milencom Aigisthom po návrate mykénskeych bojovníkov z trójskej vojny. V skutočnosti sú hroby staršie o 250 až 400 rokov.

V roku 1951 bol pred hradbami Mykén objavený hrobový okruh B, v ktorom bolo 21 hrobov. Pochádzali z rokov 1650 – 1550. Len dve tretiny hrobov boli šachtové, ostatné boli jednoduché hrobové jamy. Posmrtnú výbavu tvorila keramika, zlaté a strieborné nádoby, bronzové meče a dýky, hroty oštepov, zbrane z obsidiánu a kameňa, maska z elektrónu, pečatidlo z ametystu a miska z horského krištáľu.

Literatúra

• BARTONĚK, Antonín: Zlaté Mykény. Praha 1983