Brizolit

Brizolit je druh jednovrstvovej vápenatej omietky, ktorá sa nanáša na zdrsnený podklad z jadrovej omietky. Používa sa najmä na vonkajšie fasády budov. Možno sa stretnúť aj s názvom minerálna škrabaná omietka, ale ten sa používa pri moderných stavebných hmotách a rozhodne nejde o brizolit. Typický povrch je rovný, hrubý, s malými priehlbinami s veľkosťou cca 0,5×0,5 cm a s drobnými lesklými plôškami sľudy. Na brizolit sa nenanáša žiadna ďalšia vrstva.

Pôvodný brizolit v Česku začala vyrábať v roku 1912 kaolínka a porcelánka v Hornej Bříze v Plzenskom kraji. Z názvu tejto obce pochádza aj názov brizolit (v češtine ľudovo aj „břízolit“).

Zmes sa už dnes vyrába priemyselne a dodáva už ako hotová vrecovaná. Obsahuje kopaný piesok s frakciou 0 až 6 mm, na hrubo drvenú sľudu, hydrát vápenatý a obyčajný alebo biely cement. Nanáša sa ručne, a to nahadzovaním a utiahnutím hladidlom v jednej vrstve od hora, čerstvé do čerstvého a následným škrabaním (na druhý deň). V súčasnosti sa nepoužíva, pre svoju prácnosť, nároky na počet zohraných pracovníkov (pri nahadzovaní 2 pracovníci na každom poschodí lešenia, 2 doprava materiálu a obsluha vrátku/výťahu, 2 miešanie a 1 premiešavanie karbu) a zlú opraviteľnosť. Dobre realizovaná omietka má dlhú trvanlivosť. Druhý variant je striekaný brizolit. Nanáša sa dvomi spôsobmi:

a) namáčaním trsteného zväzku (vlastná výroba) do zmesi a následnými údermi o krátku drevenú tyč proti fasáde
b) ručným mlynčekom, ktorý má vnútri gumové hroty alebo oceľové planžety. Zmes sa používa o dosť redšia ako pri nahadzovaní. Vzhľadom na to, že sa povrch ďalej neupravuje, nedochádza k obnaženiu obsiahnutej sľudy a lesklým odrazom.

V Česko-Slovensku bol brizolit populárny najmä v období prvej republiky a následne aj v 70. a 80. rokoch. Vtedy sa dostal okrem novostavieb aj na mnohé staršie budovy, za obdobia prvej republiky počas tzv. purizácie alebo modernizácie budov, ktoré dovtedy boli štukované a bohato zdobené, ale ich stav už nezodpovedal dobovému vkusu, poničil ich zub času alebo ľahostajnosť majiteľov.^{[chýba zdroj]} Tradičná farebnosť brizolitu zodpovedá farebnosti spojiva a plniva, väčšinou sú teda pieskové, šedé alebo biele odtiene so sľudou. Brizolit možno prifarbiť napríklad farbou Fronton (stále sa vyrába) a podľa želania investora zvýrazniť niektoré architektonické prvky. Zvyčajne špalety, šambrány alebo sokle.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brizolit

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brizolit na českej Wikipédii.