Príjmová nerovnosť

Príjmová nerovnosť sa vyskytuje v každom štátnom zriadení a označuje nerovné rozdelenie príjmov domácností či jedincov v rámci celej spoločnosti. Často sa uvádza ako percento príjmov v pomere na percento populácie. Existuje mnoho spôsobov ako zmerať výšku príjmovej nerovnosti. Medzi najznámejšie spôsoby patria:

1. Lorenzova krivka
2. Giniho koeficient
3. Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20
4. Index Robina Hooda
5. Atkinsonov index nerovnosti
6. Theilov index nesúladu
7. Variačný koeficient

Lorenzova krivka

Lorenzova krivka dostala pomenovanie po americkom ekonómovi Maxovi O. Lorenzovi, ktorý ako prvý v roku 1905 graficky znázornil nerovnomerné rozdelenie bohatstva v populácií. Jedná sa o jedno z najpoužívanejších grafických zobrazení príjmovej nerovnosti. (viď. obrázok)

Giniho koeficient

Ak by bolo rozdelenie bohatstva v spoločnosti dokonalé (t. j. neexistovala by žiadna nerovnosť a všetci by mali rovnaké bohatstvo) krivka by bola priamka a mala uhol presne 45°. Naopak v prípade absolútnej nerovnosti, kedy by jedna osoba vlastnila všetko bohatstvo sveta by krivka kopírovala osi grafu. V realite sa Lorenzova krivka pohybuje v rozmedzí pod krivkou 45°a nad osami grafu. Na priloženom obrázku môžeme vidieť, že 60% populácie vlastní približne 30% celkového bohatstva sveta (jedná sa o ilustráciu). Čím viac sa krivka vzďaľuje od priamky absolútnej rovnosti tým väčšia je v spoločnosti príjmová nerovnosť.

Giniho koeficient

Giniho koeficient (tiež Gini index) je číselné vyjadrenie Lorenzovej krivky. Zachytáva odklon Lorenzovej krivky od krivky absolútnej rovnosti. Spočíta sa ako podiel plochy A a súčtu plôch A+B. Tento index nadobúda hodnoty od 0 (znázornené krivkou absolútne rovnosti) až po 1 (krivka absolútnej nerovnosti).Čím viac sa index blíži k 1 tým je nerovnosť v spoločnosti väčšia. Často sa tento index publikuje v percentách ako aj desatinných číslach. Giniho index je ale často podrobený kritike, že nezachytáva šedú ekonomiku, a teda jeho výsledky môžu byť skreslené.

Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20

Tento koeficient je determinovaný ako pomer objemu príjmov 20% obyvateľstva s najvyššími príjmami (5. kvintil) k objemu príjmov 20% obyvateľstva s najnižšími príjmami (1. kvintil). Čím je koeficient vyšší tým je vyššia aj nerovnosť. Tento koeficient nemá obmedzenie a môže nadobúdať hodnoty <1,∞). Často sa využívajú aj iné jeho variácie (napr. S90/S10), obsah je však ten istý.

Index robina Hooda

Označovaný tiež ako Hoover index. Zatiaľ čo Giniho index zachytáva výšku nerovnosti index Robina Hooda sa snaží nájsť v Lorenzovej krivke bod, v ktorom je najväčší rozdiel medzi ideálnym a skutočným rozdelením dôchodku. Graficky znázorňuje najdlhšiu absolútnu vzdialenosť medzi skutočnou a teoretickou Lorenzovou krivkou. Index nám hovorí aké veľké množstvo dôchodkov by malo byť prerozdelené smerom od bohatých k chudobným aby nastal stav absolútnej rovnosti v spoločnosti.

Príčiny príjmovej nerovnosti

Medzi základné príčiny patria rozdiely medzi jednotlivcami obecne, ktoré sú dlhodobé a je nemožné týmto príčinám zabrániť v rámci štátu. Často vychádzajú z vrodených rozdielov ako napr. nižšie popísané. Existujú však aj príčiny, ktoré ovplyvniť možno. Hovoríme o rôznej miere distribúcie vlastníctva výrobných faktorov (t. j. distribúcií majetku).

Rozdiely v schopnostiach

Ľudia majú odlišné schopnosti a vedomosti, s ktorými sa rodia. Tieto rozdiely nutne vedú k rozdielom v možnosti vykonávanej práce, a teda odmeny za ňu danú.

Vzdelanie

Rozdielne prístupy k vzdelaniu môžu spôsobiť diskrimináciu jedincov na pracovnom trhu a ovplyvniť ich budúci zárobok a teda výšku ich príjmov.

Diskriminácia

Diskriminácia, či už na základe veku, pohlavia, príslušenstva k určitej sociálnej skupine, kultúre alebo náboženstvu, tvorí ďalší bod, ktorý prispieva k nerovnosti. Príkladom môžu byť štatistiky, že ženy zarábajú v priemere o 17% menej ako muži.

Bohatstvo

Niektorí jedinci sa rodia už s určitou výškou bohatstva a tak ich schopnosti a vedomosti nie sú úplne zodpovedné za výšku bohatstva, ktorou disponujú. Zároveň majetok dokáže v mnohých prípadoch generovať ďalšie dodatočné príjmy jedinca. Práve nerovnomerné rozdelenie príjmov z kapitálu sa považuje za jednu z hlavných príčin rastu príjmovej nerovnosti za posledných 30 rokov.