Retroaktivita (z lat.) je v práve spätná pôsobnosť právnych predpisov do minulosti. Môže byť pravá a nepravá:

  • pri pravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona,
  • pri nepravej retroaktivite sa tieto skutočnosti uznávajú, nová právna norma však zavádza nové práva a povinnosti.

Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Retroaktivita sa však pripúšťa v trestnom práve v rámci princípu prospešnosti.[1]

Zásada o neprípustnosti retroaktivity bola porušená napríklad v Norimberskom procese. Nacisti sa počas druhej svetovej vojny dopustili takých zločinov, s ktorými sa dovtedy v medzinárodnom práve nepočítalo.

Referencie upraviť

  1. pozri Ústavu SR čl. 50 (6) [online]. [Cit. 2010-03-18]. Dostupné online. Archivované 2009-11-22 z originálu.

Zdroj upraviť

  • Jozef Prusák, Teória práva, s. 235