Adam Tomčáni: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa [[4. decembra]] [[1755]] v Kamanovej (dnes [[okres Topoľčany]]). Od roku [[1778]] študoval na univerzite a neskôr matematiku a fyziku na zememeračskom inštitúte v [[Budín]]e. Spočiatku bol asistentom na zememeračskom inštitúte, neskôr na Katedre mechaniky a prírodovedy v Pešti ([[1790]]–[[1791]]), ako aj profesorom fyziky na akadémii vo [[Veľký Varadín|Veľkom Varadíne]] ( [[1791]]–[[1798]]). Na Kráľovskej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]] prednášal fyziku ([[1799]]–[[1801]]) a napokon bol profesorom na Katedre fyziky a mechaniky strojov na peštianskej univerzite, kde bol tiež [[dekan]]om ( [[1804]]– [[1805]]) a [[rektor]]om ( [[1823]]–[[1824]]). Jeho nástupcom bol ďalší významný vedec pôvodom zo Slovenska [[Štefan Anián Jedlík]]. Tomčáni je autorom viacerých vysokoškolských učebníc. Napríklad v diele ''Institutiones physicae'' ([[1821]]–[[1822]]) zreteľne diferencoval jednotlivé oblasti fyziky a po prvý raz od nej oddelil [[astronómia|astronómiu]] a fyzický [[zemepis]]. V knihe sa prejavila skutočnosť, že A. Tomčáni bol prvým svetským profesorom fyziky na [[Slovensko|Slovensku]]. Najvýznamnejším jeho spisom je monografia o [[galvanizmus|galvanizme]] ''Dissertatio de theoria phaenomenorum electricitatis galvaniae'' ([[1809]]), prvá svojho druhu nielen na Slovensku, ale i v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. V tejto 355-stránkovej knihe skúmal fyzikálne a chemické vlastnosti elektrického článku, galvanizmus v jednoduchých [[vodič]]och a v organických látkach. Význam diela vystúpi do popredia, keď si uvedomíme, že šlo o novú vednú oblasť. Tomčáni sa tiež podieľal na výskume následkov [[zemetrasenie|zemetrasenia]] v Uhorsku. Spolu s ďalšími učencami v roku [[1802]] navrhol, aby sa založila uhorská prírodovedecká a lekárska spoločnosť. Táto iniciatíva sa žiaľ nestretla s porozumením. Zomrel [[24. júla]] [[1831]] v Budapešti.