Wikipédia

Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
d Posledné úpravy používateľa Michalides (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Bronto
Michalides (diskusia | príspevky)
1 278 editací
Revízia 1435051 používateľa Bronto (diskusia) bola vrátená
Riadok 1:
{| class=infobox width=300px
[[Obrázok:Rzeczpospolita 1600.png|right|thumb|Republika oboch národov v dobe najväčšieho územného rozmachu (1600)]]
|+'''<big>Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva</big><br />
| align="center" colspan="2"|
{| border=0 cellpadding=2 cellspacing=0 style="background:#f9f9f9; text-align:center;"
| width="130px"|
[[Obrázok:Herb Rzeczpospolitej Obojga Narodow.svg|100px|center|Erb Republiky]]
|-
| align=center width=130px| ([[Herb Rzeczpospolitej Obojga Narodow.svg|Erb Republiky]])
|}
|-
| align=center colspan=2 | Národné [[motto]]: ''Si Deus Nobiscum quis contra nos''
([[latinčina|latinsky]]: Ak Boh je s nami, kto je proti nám)
|-
| align=center colspan=2 | Národné [[motto]]: ''Pro Fide, Lege et Rege''
([[latinčina|latinsky]]: Za Vieru, Právo a Kráľa, od 18. storočia)
|-
| align=center colspan=2 style="background:#f9f9f9;" | [[Obrázok:Irp1635.png|okolo roku 1635|300px]]
|-
|'''[[Úradný jazyk]]''' || [[latinčina]], [[poľština]], [[stará ruština]] a ďalšie
|-
|'''[[Hlavné mesto]]'''|| [[Krakov]] do 1596, [[Varšava]] (spolu s [[Grodno]]m od 1673)
|-
|'''[[Rozloha]]'''
|815 000 km<sup>2</sup> (1582), <br /> 990 000 km<sup>2</sup> (1618)
|-
|'''[[Existencia]]'''
| 1569 – 1795
|-
|'''[[Počet obyvateľov]]'''
| 6 500 000 (1582), <br /> 10 500 000 (1618)
|}
 
[[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|right|thumb|302px|Lublinská únia roku 1569. Jan Matejko, 1869, olej na plátne 298x512cm, Národné múzeum, Varšava]]
'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''prvá (poľská) republika, prvá rzeczpospolita, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika/zväz Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' - [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'') bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]]–[[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august|12. augusta]] v poľskom [[Lublin]]e.▼
 
▲'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''prváPrvá (poľská) republika, prváPrvá rzeczpospolita, šľachtickኾachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika/zväz Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' - [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'') bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]]–[[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august|12. augusta]] v poľskom [[Lublin]]e.
 
==Politický systém==
Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]].
 
Řádek 9 ⟶ 40:
:''Pozri aj:[[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]]''
 
PoPoľsko-litovskú vymretíúniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[JagelovciŽigmund II. Augustus]] [[Lublinská únia|JagelovskejLublinskou dynastieúniou]] súperilov oroku trón[[1569]]. niekoľkoPo dynastiíjeho asmrti panovníkovnastalo medzívládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom Juraj z Valois, brat francúzskeho panovníka [[Karol IX.|Karla IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Juraj III. Francúzsky]]. V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]]-[[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. VObdobie tomtoprvej obdobípolovice ale17. dochádzalostoročia kje udalostiamv tejto krajine známe aj ako Zlatý vek. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, ktoréRusku vyvrcholiliaj Ottomanskej ríši. Počas niekoľkých invázií do obdobiaRuska veľkýchsa krízvojskám únie podarilo dobiť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu však neskôr oslabili dve udalosti z roku [[1648]].▼
Prvé storočie existencie únie bolo charakterizované ako zlatý vek, druhé storočie bolo poznačené vojnami, vnútornou krízou, návratom nevoľníctva roľníkov a narastajúcou anarchiou v politike.
 
V roku [[1648]] nastúpil na trón Ján II. Kazimír Vasa, brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.
▲Po vymretí [[Jagelovci|Jagelovskej dynastie]] súperilo o trón niekoľko dynastií a panovníkov. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom Juraj z Valois, brat francúzskeho panovníka [[Karol IX.|Karla IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Juraj III. Francúzsky]]. V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]]-[[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. V tomto období ale dochádzalo k udalostiam, ktoré vyvrcholili do obdobia veľkých kríz.
 
VDruhou rokuranou [[1648]]pre nastúpilRepubliku naoboch trónnárodov Jánbola II.invázia Kazimír[[Švédsko|Švédska]] Vasa,v bratroku Vladislava. Ten[[1655]], čelilpodporovaná kozáckemutransylvánskym povstaniuvojvodom [[BohdanJuraj ChmelnickýII. Rákoczy|BohdanaJurajom II. ChmelnickéhoRákoczym]], ktoré vyvrcholilo odtrhnutíma ľavobrežnejbrandenburgským [[Ukrajina|Ukrajinykurfirst]]om od[[Friedrich Poľsko-litovskejWilhelm únieI.|Friedrichom aWilhelmom jej pripojením k RuskuI.]]. ČelilInvázia zároveňje itiež agresiiznáma názvom [[ŠvédskoPotopa (invázia)|ŠvédskaPotopa]]. Krajina prešla zav jehotomto vládyobdobí politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou.
 
Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michal Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] vpadli do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]]-[[1696]] musel nový, profrancúzsky orientovaný kráľ [[Ján III. Sobieski]] čeliť vnútorným rozbrojom, ako aj novému nebezpečenstvu zo strany Turecka. Jeho vojská pomohli v roku [[1683]] poraziť Turkov pri obliehaní [[Viedeň|Viedne]], za pomoci cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Táto bitka znamenala obrat vo vojnách proti Turkom. Počas ďalších 16 rokov ([[Veľká turecká vojna]]) boli Turci tlačený stále južnejšie a už nikdy neovládli [[Stredná Európa|Strednú Európu]].
 
Dôsledkom vojen v polovici 17. storočia spôsobili4elila krajinekrajina veľkév [[18.storočie|18.storočí]] veľký hospodárskehospodárskym škodyškodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]]-[[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa Karla XII. v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a Augusta II. zosadili. Na tróne potom vládol [[Stanislav Leszczyński]] ([[1704]]-[[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. Poľský]]. Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie, a snaha reformného snemu (1788-92) vyvrcholila [[3. máj|3. mája]] [[1791]] bolado podpísanápodpísania prváprvej písanápísanej ústavaústavy v Európe. Tento proces prerušilovšak už nezastavil rozdelenie ÚniePoľsko-litovskej únie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]).
 
==Referencie==
*{{preklad|cs|Polsko-litevská unie}}
*{{preklad|en|Polish-Lithuanian Commonwealth}}
 
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Republika_oboch_národov“