tvoria pravoslávne [[spoločenstvo]]. Pravoslávne cirkvi majú svoje počiatky v prvotnej
kresťanskej obci v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] a ďálejďalej vo východnej časti
[[rímska ríša|rímskej ríše]], preto bývajú niekedy označované aj ako [[východná cirkev]].
Pravoslávne cirkvi zdieľajú cirkevnú náuku a prax, preto sa o nich niekedy hovorí ako o
jedinej pravoslávnej cirkvi. Napriek tomu sa v nuanciáchnuansách cirkevnej praxe medzi jednotlivými
miestnymi cirkvami objavujú odlišnosti.
Pravoslávna cirkev zachováva [[apoštolská postupnosť|apoštolskú postupnosť]] a jej učenie bolo formulovánéformulované na cirkevných snemoch, [[koncil]]och, medzi nimi má význačné miesto sedem [[ekumenický koncil|ekumenických koncilov]] v priebehu [[4. storočie|4.]] až [[8. storočie|8. storočia]]. Ku koncu prvého tisícročia postupne narastalo napätie medzi [[východná cirkev|východnou]] a [[západná cirkev|západnou cirkvou]], ktoré viedlo až k [[veľká schizma|veľkej schizme]] ([[1054]]), ktorá dodnes nebola prekonaná. Napriek tomu je náuka pravoslávnej cirkvi v niektorých ohľadoch relatívne blízka náuke [[Katolicizmus|katolíckej]] a medzi oboma cirkvami pokračuje [[dialóg]]. Veľký rozkol bol však fixovaný vývojom vierouky [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolickejrímskokatolíckej cirkvi]] v priebehu druhého tisícročia – všetky tieto nové [[dogma|dogmy]] (prijaté na západe po roku [[1054]]) sú nezlúčiteľnénezlučiteľné s pravoslávnou vieroukou a spolu s odlišnou rímskokatolíckou spiritualitou bránia zjednoteniu rímskej cirkvi s pravoslávnou cirkvou.
