Alberto Santos-Dumont: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ro:Alberto Santos-Dumont
Miloš (diskusia | príspevky)
Drobné úpravy
Riadok 9:
|}}
 
'''Alberto Santos-Dumont''' (* [[20. júl]] [[1873]] [[Cabangu]], Palmira, dnes Santos Dumont - † [[23. júl]] [[1932]] [[Guarujá]], [[São Paulo]]) bol významný letecký priekopník a konštruktér. Zostrojil prvú naozaj ovládateľnú [[vzducholoď]] na svete. [[12. november|12. novembra]] [[1906]] uskutočnil prvý overený let [[lietadlo|lietadla]] ťažšieho ako vzduch v Európe. Narodil sa a zomrel v [[Brazília|Brazílii]], prakticky všetky svoje konštrukcie však zrealizoval vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
 
== Mladosť v Brazílii ==
Alberto Santos-Dumont sa narodil v brazílskej Palmire, časti dnes pomenovanej po ňom Santos Dumont. Bol najmladším synom kávového plantážnika francúzskeho pôvodu inžiniera[[inžinier]]a Henriqua Dumonta, ktorý zbohatol zavádzaním mechanizácie do pestovania kávovníka[[kávovník]]a. Jeho brazílska matka mala rodné meno de Santos. Alberto navštevoval školu v São Paule, neskôr podľa želania otca banskú školu v [[Ouro Preto]]. Javil však záujem najmä o strojárinustrojárstvo a mechaniku. Hovoril, že v dvanástich rokoch riadil [[lokomotíva|lokomotívu]] na otcovej kávovej plantáži.
 
Do Paríža[[Paríž]]a prišiel prvýkrát na radu otca v roku [[1893]]. Tam sa nadchol pre vznikajúci automobilizmus. V roku [[1894]] sa vrátil do Brazílie aj s trojkolkou na benzínový[[benzín]]ový pohon typu [[Peugeot]].
 
Alberto Santos-Dumont bol postavou nevysoký, meral asi 160 cm a vážil okolo 50 kg. Vynikal spoločenským správaním a rád bol stredobodom pozornosti. Bol temperamentný, poznania chtivý s konštruktérskym nadaním, nemal však hlbšie teoretické znalosti. Taktiež sa u neho prejavoval nedostatok trpezlivosti – často v prípade komplikácie, pôvodnú konštrukciu úplne zavrhol a začal konštrukciu úplne iného diela. Bol idealistom a [[Pacifizmus|pacifistom]]. Svoje vynálezy odmietal patentovo chrániť a svoje diela dával verejne k dispozícii. Je treba povedať, že finančne bol vďaka otcovmu podnikaniu zabezpečený.
 
== Konštrukcia vzducholodí ==
[[Obrázok:Santos-Dumont No1.jpg|thumb|right|No.1 pri vzlete, 20. september 1898]]
Do Francúzska sa Alberto Santos-Dumont vrátil v roku [[1898]] odhodlaný sa aktívne sa zapojiť do rozvoja techniky. Nadchol sa pre [[Aeronautika|aeronautiku]] a jeho technické vzdelanie dopĺňali dvaja profesori[[profesor]]i. Vo firme Lachambre si nechal „na mieru“ postaviť [[balón]] s objemom 113 m<sup>3</sup> plnený [[vodík]]om. Bol to neveľký balón, zrejme najmenší, ktorý kedy niesol človeka, dal sa zložiť do kufra. V júni [[1898]] sa poučený skúseným vzduchoplavcom H. Lachambrom na balóne nazvanom ''Brésil'' vzniesol do vzduchu.
 
Alberto sa však plánoval venovať najmä problému ovládateľného balónubalóna - [[vzducholoď|vzducholode]]. Od roku [[1884]], kedy vzlietla vzducholoď ''La France'' postavená Renardom a Kerbsom vo Francúzsku, iná vzducholoď nevzlietla. Už v roku 1898 začal pracovať na prvých strojoch, ktoré boli neveľké, prispôsobené jeho postave. Do roku [[1907]] ich postavil celkom 13. Až na prvé dva boli všetky [[Polovystužená vzducholoď|polovystužené]]. Každá konštrukcia dostala číslo a najpodarenejšie aj meno. Až na No.3 a čiastočne No.13 boli všetky plnené vodíkom.
 
Prvá vzducholoď No.1 mala dĺžku 25 m a mala nevystuženú konštrukciu. Vztlakové teleso malo priemer 3,5 m a objem 186 m<sup>3</sup>. Toto bolo vložené do balónovej siete, ktorá niesla malý prútený kôš dimenzovaný na neveľkú Albertovu postavu. Pohon zaobstarával motor De Dion Bouton s výkonom 2,6 [[Kilowatt|kW]] v spojení s 2-listou lopatkovitou [[vrtuľa|vrtuľou]] s priemerom 1 m. Pozdĺžne ovládanie zabezpečovali pohyblivé závažia na lankách, smer letu malo na starosti malé kormidlo. [[20. september|20. septembra]] 1898 uskutočnil Santos-Dumont na vzducholodi pomerne úspešný let, ktorý sa však skončil tvrdým pristátím po úniku vodíka a následnej deformácii nosného telesa. Veľké úspechy konštruktérovi nepriniesli ani ďalšie vzducholode No.2 až No.5.
Riadok 29:
Vzducholoď No.6 bola postavená kvôli súťaži o cenu ''Deutsch Prize'', ktorú vypísal továrnik Henri Deutsh de la Meurthe. Ten v roku [[1900]] prisľúbil odmenu 100 000 [[frank]]ov pre vzduchoplavca, ktorý odštartuje z balónového letiska na predmestí Saint Cloude, obletí [[Eiffelova veža|Eiffelovu vežu]] a vráti sa späť na miesto štartu v časovom limite 30 minút. Santos-Dumont pôvodne postavil pre účely súťaže vzducholoď No.5, tá však bola pri prvom vzlete zničená. Následne v priebehu 22 dní postavil náhradu – No.6.
 
Táto polovystužená vzducholoď plnená vodíkom mala dĺžku 33 m, priemer 6 m a objem 622 m<sup>3</sup>. DvojlistúDvojlistovú vrtuľu poháňal [[motor]] Bouchet s výkonom 14,7 kW. Podlhovastú gondolu niesli oceľové struny. [[19. október|19. októbra]] [[1901]] Santos-Dumont uskutočnil pokus o získanie Deutschovej ceny. Eiffelovu vežu sa mu obletieť podarilo, pri návrate mu však začal vynechávať motor. Albertovi sa podarilo akrobatickým spôsobom preliezť k motoru. Posunutie ťažiska pri vylaďovaní motora však vzducholoď naklonilo o približne 45 stupňov. Pilot sa včas vrátil a vzducholoď vyrovnal. Celá operácia spôsobila isté oneskorenie, Alberto však preletel nad cieľovou čiarou v čase 29 minút 31 sekúnd a po jednom oblete nad jasajúcim publikom pristál. Oficiálna časomiera sa tak zastavila na 30 minúte 40 sekunde. Po dlhých jednaniach na schôdzi aeroklubu bola [[4. november|4. novembra]] cena Santos-Dumontovi priznaná. Ten rozdelil polovicu výhry spolupracovníkom a zvyšok venoval na humanitné účely.
 
Podobne aj vzducholoď No.7 pomenovaná „Le Coursier“ vznikla pre účely súťaže (závody v St. Louis), bola však zničená počas výstavy a pravdepodobne sa do vzduchu nedostala. Označenie No.8 Alberto nepridelil žiadnej vzducholodi, pretože bol poverčivý a osmičku pokladal za nešťastné číslo.
Riadok 43:
Alberto Santos-Dumont sa začal zaujímať o lietadlá ťažšie ako vzduch v roku [[1904]] po rozhovore s americkým leteckým priekopníkom [[Octave Chanute|Chanuteom]], kedy získal aj informácie o letoch [[Wrightovci|bratov Wrightovcov]]. Do sporov o pravdivosti informácii o výkonoch Wrightovcov, ktoré v tom čase prebiehali medzi francúzskymi aviatikmi, sa nezapojil. Keďže Alberto neskôr pred odchodom z Francúzska zničil svoj archív, o viacerých konštrukciách sa dochovalo málo údajov. No.11 bol jednoplošný klzák, No.12 bol vrtuľník (v roku [[1905]] boli ich náčrty uverejnené v časopisoch ''L'Aerophile'' a ''L'auto''). Vrtuľník No.12 ostal pravdepodobne nedokončený.
 
V lete [[1906]] dokončil svoju najznámejšiu konštrukciu - '''No.14bis'''. No.14bis bol 3-komorový dvojplošník vybavený motorom Antoinette s výkonom 17,7 [[Watt (jednotka)|kW]] priamo poháňajúci vrtuľu s priemerom 2,4 metra. Lietadlo malo rozpätie krídla 11,2 m, dĺžku 9,7 m a výšku približne 3,4 m. Hlavné krídlo s nosnou plochou 52 m² bolo umiestnené vzadu a malo vysoké vzpätie - okolo 10 stupňov. Medzi krídlami sa nachádzal štvorboký nosník tvoriaci trup lietadla. Smerové plochy vpredu mali taktiež jednoduchú krabicovú konštrukciu. Ich vodorovné steny slúžili ako výškové kormidlo, bočné ako smerové. Poťah krídla bol z textilu a nachádzal sa aj na stenách krídla, takže lietadlo pripomínalo draky [[Lawrence Hargrave|Lawrenca Hargrava]]. Motor sa nachádzal v trupe na úrovni hlavných nosných plôch, pred ním - na úrovni nábehovej hrany krídla - bol v prútenom koši post pilota. Koncepciu lietadla so smerovými plochami vpredu doporučilodporučil Santos-Dumontovi francúzsky priekopník letectva [[Ferdinand Ferber]]. Výhodou takéhoto usporiadania mala byť možnosť konfrontovať polohu smerových plôch s horizontom[[horizont]]om.
 
[[Obrázok:14-bis-wth-air-ballon-aid.jpg|thumb|240px|right|No.14-bis počas testov v závese pod vzducholoďou]]