Venera-12: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ra1n (diskusia | príspevky)
d +
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
infobox a ďalšie úpravy
Riadok 1:
{{Umelé kozmické teleso
{{Na úpravu}}
| názov = Venera 12
'''Venera 12''' (rusky: Венера-12) bola sovietská planetárna sonda, ktorá v rámci [[Program Venera|programe Venera]] skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku [[1978]]. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu [[Venuša (planéta)|Venuše]] a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty. Podľa [[COSPAR]] bola sonda katalogizovaná ako 1978–086A.
| obrázok =
| veľkosť_obrázku =
| popis =
| prevádzkovateľ = [[Sovietsky zväz]]
| výrobca = Sovietsky zväz
| kategória = [[planetárna sonda]]
| prelet_okolo =
| dátum_preletu =
| družica =
| dátum_vstupu =
| štart = [[14. september]] [[1978]]
| raketa = [[Proton-K (nosná raketa)|Proton-K]]
| ťahač =
| kozmodróm = Bajkonur
| zánik =
| stav =
| trvanie =
| cospar = 1978-086A
| space40 = http://www.lib.cas.cz/space.40/1978/INDEX1.HTM
| katalóg =
| web =
| hmotnosť = 2380 kg
| energia =
| orbitálne_charakteristiky = nie
| veľká_polos =
| excentricita =
| inklinácia =
| perióda =
| apoapsis =
| periapsis =
| počet_obehov =
}}
 
'''Venera 12''' (rusky: Венера-12) bola sovietská [[planetárna sonda]], ktorá v rámci [[Program Venera|programe Venera]] skúmala planétu [[Venuša|Venušu]]. Let sa uskutočnil v roku [[1978]]. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu [[Venušaobežná (planéta)dráha|Venušeobežnú dráhu]] Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na [[povrch Venuše|povrchu]] planéty. Podľa [[COSPAR]] bola sonda katalogizovaná ako 1978–086A.
 
== Konštrukcia ==
Sonda bola rovnaká, ako jej o týždeň skôr vypustená dvojička [[Venera 11]]. Hmotnosť sondy bola asi 4700 4 700 [[kg]] okrem [[Raketová pohonná látka|paliva]], z toho pristávacie puzdro (tiež pristávací modul) 1600 1 600 kg. Jej súčasťou bola francúzska aparatúra Sigma 2MS k snímaniu zábleskov[[záblesk paprskovgama žiarenia|zábleskov gama žiarenia]].
Puzdro bolo vybavené padákovým[[padák]]ovým systémom, ktorý obsahoval výťažný a brzdiaci padák. Ďalej tu bol hmotový [[spektrometer]], plynový [[chromatograf]] Sigma, aparatúra Groza a rada ďalších prístrojov.
== Priebeh misie ==
Po rannom štarte [[14. september|14. septembra]] [[1978]] z kozmodrómu [[Bajkonur]] sa dostala vďaka rakete [[Proton-K/D-1]] na [[parkovacia dráha|parkovaciu dráhu]] okolo [[Zem|Zeme]] a odtiaľ na dráhu k Venuši. BehomV priebehu letu boli prevedenévykonané dve letové korekcie [[21. september|21. septembra]] a [[14. december|14. decembra]] [[1978]]. Krátko po druhej korekcii bolo zahájené podchladzovanie pristávacieho puzdra a [[19. december|19. decembra]] došlo k jeho odpojeniu od sondy. Dráha sondy bola upravená tak, aby umožnila prenos vysielania z puzdra na 69 miliónov km vzdialenú planétu Zem a potom sa dostala na dráhu okolo Slnka. Prevádzala aj naďalej vedecké merania.
 
=== Puzdro na Venuši ===
Puzdro vstúpilo [[21. december|21. decembra]] [[1978]] do horných vrstiev [[atmosféra Venuša|atmosféry planéty]] rychlosťourýchlosťou 11,2 km/s a bola pribrzdené pri preťaženiu[[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťažení]] 170 G na 300 m/s. Prenos meraní parametrov atmosféry začal zhruba vo výške 62  km. Brzdiaci padák účinkoval asi 550 [[sekunda|s]], potom bol vo výške 40  km odstrelenýoddelený a jeho rolu zastal kovový prstenec. Puzdro dopadlo na nepríliš osvetlenú stranu Venuše (3000 [[lux]]ov) zhruba 800  km od miesta dopadu takmer súčasnej misie Venery 11.
 
V extrémnych podmienkach (teplota 460 stupňov, [[tlak]] 8,92 [[MPa]]) vydržalovydržala pracovať nečakane dlho – 110 minút. SnímokNevytvorila žiadnyžiandu nespravilasnímku povrchu, zatoale prístroj Groza zaregistroval sériu bleskov[[blesk]]ov.
 
== Zdroj ==