V románe tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jedincov s prvými prejavmi neľudskosti fašizmu. Vnútorná i vonkajšia koncepcia diela predstavuje oproti debutu autora výrazne vyšší stupeň vývinu smerom k modernému umeleckému prejavu. Hlboko psychologicky a nádherne umelecky stvárnil rozličné tyytypy ľudí s ich strašnou filozofiou rezignácie (Maxi, Samko), ktorou odpovedajú na prvý nápor i rast zúfalého odporu, podmieneného osobným nešťastím. Igor po otcovej smrti vymenil školské lavice gymnázia za tvrdú prácu vo vinohrade, skúsil priblížitpriblížiť sa dnu spoločnosti, no nezakotvil tam. Doopatroval ťažko chorú matku a práve vtedy, keď sa mu ponúka hrejivé šťastie mladej lásky - jediný svetlý bod v chmúrnom živote chlapca z periférie - vyrve mu ho čierna ruka fašistického prisluhovača. Igor sa vzbúri, zabíja. A uspokojenie neprichádza, to nie sú ani mútne vlny rieky. Preto je dobre, že existujú takýtakí priatelia ako starý obuvník Maguš. Vracia sa z roznášky komunistických letákov, dovedie si Igora domov a iste mu pomôže zodpovedať otázku: "A má to cenu?"<ref>JAŠÍK, R.: ''Námestie svätej Alžbety'', Slovenské vyd. krásnej literatúry, 1962; text na obálke</ref>
