Verzia z 20:27, 13. marec 2009 upraviť LaaknorBot (diskusia \| príspevky) 23 441 editací d robot Pridal: pl:Miasto statutarne ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:52, 18. máj 2009 upraviť vrátiť Of (diskusia \| príspevky) 1 437 editací Slovensko Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Štatutárne mesto''' ([[nemčina\|po nemecky]] ''Stadt mit eigenem Statut'', hovorovo ''Statutarstadt'', [[čeština\|po česky]] ''statutární město'') je ~~v [[Česko\|Česku]] a [[Rakúsko\|Rakúsku]] [[~~mesto]], ktorého správa je organizovaná podľa tzv. ''[[štatút mesta\|štatútu mesta]]'' ~~(v Rakúsku má formu zákona príslušnej krajinskej vlády)~~, ktorý de-facto dáva mesto na roveň okresu, najmä v tom, že sa môže deliť na mestské časti, ktoré majú postavenie obcí. == Slovensko ==▼ Predstaveným štatutárneho mesta v Česku je [[primátor]] (v Česku tento termín na rozdiel od Slovenska označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako ''starostovia''), kým v Rakúsku je ním [[starosta]]. Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku a Rakúsku označenie [[magistrát]].▼ Dejiny štatutárnych miest na Slovensku siahajú do roku [[1876]], kedy došlo k reforme [[župa\|župnej]] správy [[Uhorsko\|Uhorského kráľovstva]]. Vtedy dostalo štatút tvz. ''municipálneho mesta'' tridsať uhorských miest, z ktorých na území Slovenska ležali štyri: Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch [[1850]]-[[1939]] a [[1945]]-[[1948]]. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický [[okres]]. Pred zánikom [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]] malo postavenie štatutárneho mesta aj mesto [[Gorica]] a (dnes [[Slovinsko\|slovinské]]) mestá [[Ľubľana]], [[Maribor]], [[Celje]] a [[Ptuj]]. Aj tieto mestá tvorili zároveň samostatný okres. Podobný koncept existoval aj v [[Uhorsko\|Uhorsku]]. V období [[Protektorát Čechy a Morava\|Protektorátu Čechy a Morava]] a potom v rokoch [[1949]]-[[1967]] štatutárne mestá v [[Česko\|Česku]] ani na [[Slovensko\|Slovensku]] neexistovali. Od [[1. január]]a [[1968]] bolo toto postavenie priznané [[Brno\|Brnu]], [[Košice\|Košiciam]], [[Ostrava\|Ostrave]] a [[Plzeň\|Plzni]] [[zákon]]om 69/1967 Zb. „O národných výboroch“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40072259E Zákon 69/1967 Zb. „O národných výboroch“]</ref>, ale tieto mestá neboli oficiálne označované ako štatutárne. V porovnaní s dneškom naopak [[Praha]] ani [[Bratislava]] vtedy žiadny štatút nemali. Od [[24. november\|novembra]] [[1990]] sa na základe nového zákona o obciach počet štatutárnych miest výrazne zvýšil, pričom vlastný štatút získala podľa nového zákona 418/1990 Zb. „O hlavnom meste Prahe“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D4007379FC Zákon 418/1990 Zb. „o hlavnom meste Prahe“]</ref> aj Praha. ▼ [[Bratislava]], [[Košice]], [[Komárno]], [[Banská Štiavnica]] (spolu s [[Banská Belá\|Banskou Belou]]). Municipálne mestá boli spravidla spravované [[magistrát]]om, tie menoval panovník. Na jeho čele stál [[mešťanosta]]. Municipálne mesto bolo vyčlenené z kompetencie [[župa\|župy]], podliahalo priamo ministerstvu vnútra. Reformou verejnej správy za Prvej [[Česko-Slovensko\|ČSR]] boli municipálne mestá v roku [[1922]] zrušené. Na Slovensku sú zvláštnym zákonom z roku [[1990]] spravované dve mestá: hlavné mesto [[Bratislava]]<ref>[http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=882&p1=51337 Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov]</ref> a mesto [[Košice]]<ref>[http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm Zákon Slovenskej národnej rady z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb.]</ref>. Legislatívne zákony o ''hlavnom meste Bratislave'' a o ''meste Košice'' upravuje parlament, nie príslušná územná samospráva. Slovenská legislatíva oficiálne termín ''štatutárne mesto'' nepoužíva, presne tak, ako nepoužíva do roku [[1918]] zaužívaný pojem ''municipálneho mesta''. Tieto mestá sú spravované [[mestské zastupiteľstvo\|mestským zastupiteľstvom]], [[mestská rada\|mestskou radou]], [[primátor]]om a [[magistrát]]om ako odbornou, organizačnou a administratívnou zložkou. Magistrát vedie riaditeľ. Zastupiteľstvo si volí hlavného kontrolóra. Tieto mestá sa ďalej delia na menšie samosprávne jednotky [[mestská časť\|mestské časti]], ktoré majú postavenie [[obec\|obce]]. Sú spravované samostatným [[miestny úrad\|miestnym úradom]] na čele s vlastným [[starosta\|starostom]]. {{hlavný článok\|Mestské časti Bratislavy}} {{hlavný článok\|Mestské časti Košíc}} == Česká republika == ▲Predstaveným štatutárneho mesta v [[Česká republika\|Česku]] je [[primátor]] (v Česku tento termín na rozdiel od Slovenska označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako ''starostovia'')~~, kým v Rakúsku je ním [[starosta]]~~. Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku, atak ~~Rakúsku~~ako na Slovensku, označenie [[magistrát]]. ▲Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch [[1850]]-[[1939]] a [[1945]]-[[1948]]. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický [[okres]]. Pred zánikom [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]] malo postavenie štatutárneho mesta aj mesto [[Gorica]] a (dnes [[Slovinsko\|slovinské]]) mestá [[Ľubľana]], [[Maribor]], [[Celje]] a [[Ptuj]]. Aj tieto mestá tvorili zároveň samostatný okres. Podobný koncept existoval aj v [[Uhorsko\|Uhorsku]]. V období [[Protektorát Čechy a Morava\|Protektorátu Čechy a Morava]] a potom v rokoch [[1949]]-[[1967]] štatutárne mestá v [[Česko\|Česku~~]] ani na [[Slovensko\|Slovensku~~]] neexistovali. Od [[1. január]]a [[1968]] bolo toto postavenie priznané [[Brno\|Brnu]], [[Košice\|Košiciam]], [[Ostrava\|Ostrave]] a [[Plzeň\|Plzni]] [[zákon]]om 69/1967 Zb. „O národných výboroch“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40072259E Zákon 69/1967 Zb. „O národných výboroch“]</ref>, ale tieto mestá neboli oficiálne označované ako štatutárne. V porovnaní s dneškom naopak [[Praha]] ani [[Bratislava]] vtedy žiadny štatút nemali. Od [[24. november\|novembra]] [[1990]] sa na základe nového zákona o obciach počet štatutárnych miest výrazne zvýšil, pričom vlastný štatút získala podľa nového zákona 418/1990 Zb. „O hlavnom meste Prahe“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D4007379FC Zákon 418/1990 Zb. „o hlavnom meste Prahe“]</ref> aj Praha. == Zoznam štatutárnych miest v Česku == === Štatutárne mestá do roku 1918 ===▼ [[Praha]]▼ [[Liberec]]▼ [[Brno]]▼ [[Jihlava (mesto)\|Jihlava]]▼ [[Kroměříž]]▼ [[Olomouc]]▼ [[Uherské Hradiště]] ([[1867]]-[[1928]])▼ [[Znojmo]]▼ [[Opava]] od roku [[1866]]▼ [[Frýdek]]▼ [[Bílsko]] od roku [[1920]] súčasť [[Poľsko\|Poľska]]▼ === Štatutárne mestá v rokoch 1945 - 1948 ===▼ [[Liberec]]▼ [[Plzeň]]▼ [[Praha]]▼ [[Brno]]▼ [[Olomouc]]▼ [[Opava]]▼ [[Ostrava]]▼ === Štatutárne mestá od 24. novembra 1990 === [[Brno]] Řádek 27 ⟶ 66: [[Most]] === Štatutárne mestá od od 1. januára 2003 === [[Karviná]] [[Mladá Boleslav]] Řádek 37 ⟶ 76: [[Chomutov]] [[Přerov]] ▲=== Štatutárne mestá do roku 1918 === ▲[[Praha]] ▲[[Liberec]] ▲[[Brno]] ▲[[Jihlava (mesto)\|Jihlava]] ▲[[Kroměříž]] ▲[[Olomouc]] ▲[[Uherské Hradiště]] ([[1867]]-[[1928]]) ▲[[Znojmo]] ▲[[Opava]] od roku [[1866]] ▲[[Frýdek]] ▲[[Bílsko]] od roku [[1920]] súčasť [[Poľsko\|Poľska]] ▲=== Štatutárne mestá v rokoch 1945 - 1948 === ▲[[Liberec]] ▲[[Plzeň]] ▲[[Praha]] ▲[[Brno]] ▲[[Olomouc]] ▲[[Opava]] ▲[[Ostrava]] == Zoznam rakúských štatutárnych miest == V [[Rakúsko\|Rakúsku]] existuje celkovo 15 štatutárnych miest:, legislatívne ukotvených formou zákona príslušnej krajinskej vlády. Na ich čele stojí [[starosta]]. [[Eisenstadt]] [[1921]] [[Graz]] Řádek 80 ⟶ 97: ==Nemecko== V Nemecku mestá s obdobným postavením nazývajú "mesto bez okresu" (''[[kreisfreie Stadt]]''). ▲== Slovensko == V porovnaní s [[Česko\|Českom]] či [[Rakúsko\|Rakúskom]] je situácia na na [[Slovensko\|Slovensku]] od roku [[1990]] odlišná tým, že tu síce majú "štatút" aj mestá aj obce, na Slovensku sa tým ale myslí len jednoduché všeobecne záväzné nariadenie mesta/obce (teda stanovy; §6 príp. §11-j Zákona o obecnom zriadení) a štatút ako taký neimplikuje žiadne zvláštne práva ani postavenie pre mesto/obec. Štatutárne mestá v pravom slova zmysle teda na Slovensku neexistujú. ~~Ďalšie rozdiely oproti situácii v Česku sú:~~ na čele každého mesta stojí [[primátor]], na čele ostatných [[obec\|obcí]] stojí [[starosta]] iba [[Košice\|košický]] a [[Bratislava\|bratislavský]] mestský úrad majú označenie [[magistrát]], kým mestské úrady ostatných slovenských miest majú označenie ''mestský úrad'', obecné úrady majú označenie ''obecný úrad''. == Slovinsko a Taliansko == V [[Slovinsko\|Slovinsku]] a [[Taliansko\|Taliansku]] ~~je situácia podobná ako na Slovensku. Tiež tu~~ majú vlastný štatút všetky mestá aj obce. Starostovia slovinských miest a obcí sa označujú termínom ''župan'', starostovia talianskych miest a obcí talianskym termínom ''sindaco''. Pred zánikom [[Rakúsko-Uhorska]]malo postavenie štatutárneho mesta mesto [[Gorica]] a (dnes [[Slovinsko\|slovinské]]) mestá [[Ľubľana]], [[Maribor]], [[Celje]] a [[Ptuj]]. Aj tieto mestá tvorili zároveň samostatný okres. == Poznámky a referencie ==

Štatutárne mesto: Rozdiel medzi revíziami