Lenartov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fr:Lenartov
Bez shrnutí editace
Riadok 27:
 
'''Lenartov''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Bardejov|Bardejov]]. V obci je [[rímskokatolícka cirkev|katolícky]] kostol [[svätý Leonard|sv. Leonarda]] z roku [[1826]].
 
'''Poloha'''
 
Lenartov sa nachádza na severovýchodnom Slovensku v oblasti nazývanej Šariš, v najzápadnejšej časti Nízkych Beskýd v údolí Večného potoka vlievajúceho sa do rieky Topľa v Bardejovskom okrese v nadmorskej výške 477 metrov, 22 km západne od mesta Bardejov. Na východnej strane susedí s obcou Malcov, západne s obcou Obručné a severozápadne s Poľskou republikou. Rozloha chotára obce je 1474 ha. Geologicky tvorí územie karpatský flyš. Jednou zo geografických zvláštností obce je, že potok vlievajúci sa do rieky Topľa končí v Čiernom mori. Iný prameň sa vlieva do rieky Poprad a ten končí v Baltickom mori.
 
'''Cirkevné dejiny'''
 
Najstarším dôkazom existencie cirkvi v Lenartove je drevený bohostánok (TABERNACULUM) zo 16. storočia, ktorý je uložený v Šarišskom múzeu v Bardejove. Aj z ústneho podania vieme, že starý drevený kostol stál na mieste, kde je teraz farská budova. Bolo zvykom, že cintorín bol v blízkosti kostola. Potvrdili to nálezy ľudských kostí pri výstavbe budovy obecného úradu a materskej školy. Starý drevený kostol bol schátraný a nepostačoval už pojať všetkých farníkov do svojich útrob. Spôsobil to nárast obyvateľstva začiatkom 19. storočia.
 
'''Kostol'''
 
Výstavba nového kostola sa začala v roku 1820. Vtedajší majiteľ lenartovského panstva a kňaz Jozsef Barna určili miesto postavenia nového murovaného kostola. Kameň sa ťažil v lokalite Furmance, kde aj dnes vidieť miesto ťažby. Mecenášom stavby bol Daniel Jochmann. Na jeho pamiatku je pred kostolom postavený kríž s pamätnou tabuľou. V roku 1825 prišiel do farnosti nový kňaz Károly Kovats. Za jeho pôsobenia bol kostol dokončený a v roku 1826 ho posvätili a dali do užívania. Kostol je postavený v pseudo-románskom slohu ako rotunda s malým výklenkom - apsidou. Zvláštnosťou je, že v tomto čase sa už kostoly v tomto štýle nestavali. V kostole sú dva bočné oltáre. Lavice sú prispôsobené štýlu stavby. Organ bol inštalovaný v roku 1895, vyrobený dielňou Rieger z Krnova. Pôvodne bol vyrobený pre kostol v českom meste Frídek-Místek. ale z technických príčin nebol prevzatý.
 
Kostol prešiel dvoma renováciami, a to v roku 1880 a 1924. Potom už boli vykonávané maľby a urobená dlaždicová podlaha. Vitrážové okná pre kostol darovala Anna Krenická rodená Kačmárová. Vo veži sú osadené tri zvony: najväčší Leonard, stredný Jozef a najmenší Ján. Biskupským úradom Košice bola v roku 1830 pridelená farnosti pečať zobrazujúca sv. Leonarda. V miestnosti skladu kostola bol nájdený obraz s vyobrazením sv. Leonarda, ktorý bol osadený na hlavnom oltári v starom drevenom kostole a jeho vek sa odhaduje na 220 rokov. Za pomoci fondu Pro Slovakia Ministerstva kultúry SR bol obraz zrekonštruovaný a zakonzervovaný. Momentálne je uložený na obecnom úrade. Podľa jeho predlohy bol vyhotovený duplikát slúžiaci ako hlavný obraz v Dome nádeje. Obdobným spôsobom bol zreštaurovaný aj stolový kríž, do ktorého boli osadené kamene z českého granátu. Obraz aj krížik sú zachované ako pamiatka na staršie obdobie farnosti v obci. Farnosť mater Lenartov spravuje aj filiálku Malcov s chrámom zasväteným Sedembolestnej Panne Márii. Lenartovská farnosť má aj medzinárodnú spoluprácu s farnosťou Wysowa v Poľsku.
 
'''Kríže'''
 
Kríže pri kostole:
Na pravej strane pred vchodom do kostola je kameninový kríž s kovovým korpusom, na ktorom je nápis "TAK BOH MILOVAL SVET". Na ľavej strane je drevený misijný kríž s vročením 1926 a 1947. V kovovej ohrade vedľa neho je železný kríž so železným korpusom nesúci nápis "ZUM EWIGEN ANDENKEN DANIEL JOCHMANN". Nad kostolom, na mieste zvanom "Bryndza" stojí drevený kríž s kovovým korpusom a plechovou strieškou. Okolo roku 1926 dal na miesto starého kríža postaviť nový vojnový invalid Juraj Ďurík. V roku 1990 ho zas dal prestaviť Ján Cehelník. Na pravej strane cesty medzi obcami Malcov a Lenartov sa nachádza kameninový kríž s kamenným korpusom, na ktorom je nápis "Boh môj a moje všetko, 300 dní odpustky, fundatorka Zuzana Kačmár, 1946". Na ľavej strane cesty vedúcej z Obručného stojí drevený kríž s plechovým korpusom a plechovou strieškou, umiestnený pred domom Verony Kurucovej. Ďalší je umiestnený za domom Michala Dubňanského. Z ústneho podania je o ňom známe, že bol postavený na pamiatku človeka, ktorý utrpel smrteľný úraz pri lámaní konopí a ľanu. Niekedy tam stál mlyn so zabudovanou stupou na lámanie ľanu a konopí. Kríž je drevený s plechovým korpusom. Jeho prvé postavenie sa datuje koncom 19. storočia. Pred farskou budovou stojí kameninový kríž s kovovým korpusom postavený v roku 1900 nesúci nápis "NA CHVÁLU BOSKU Z MILODAROCH VERICYCH".
 
Kríže na cintoríne:
Prvý je postavený nad hrobom rodiny Šebestových. Je drevený, s plechovou strieškou a plechovým korpusom. Stojí na mieste, kde stál starý kríž. Tento v roku 1991 postavili Mária a Ján Chomjakovci. Druhý drevený kríž dal postaviť v roku 1990 Ján Cehelník. Je umiestnený nad hrobkami s plechovou strieškou a kovovým korpusom.
 
'''Kaplnky'''
 
Dve kaplnky zasvätené Sedembolestnej Panne Márii boli postavené v 19. storočí. Prvá, prestavaná v roku 1940 je na cintoríne, druhá je pri dolnej autobusovej zástavke. Tretia kaplnka Božieho milosrdenstva, postavená v roku 1993, stojí v záhrade Michala Hrica.
 
'''Svätý Leonard'''
 
Leonard sa narodil v šiestom storočí okolo roku 599 v šľachtickej rodine, na dvore franského kráľa Chlodovika. Pokrstil ho remešský arcibiskup Remigius a krstným otcom mu bol sám kráľ. Vyrastal na kráľovskom dvore. Kráľ Chlodovik ponúkol Leonardovi biskupské miesto. Leonard ho však odmietol a stal sa mníchom. Vzdal sa aj nároku na dedičstvo a vstúpil do benediktinského kláštora. Neskôr žije pustovníckym životom v Noblac neďaleko Limoges, kde si vlastnoručne postavil pustovňu a žil v nej celkom sám. Tu robil dobročinnú činnosť. Pomáhal chudobným, telesne postihnutým, bol patrónom tehotných žien, zajatcov, väzňov a sedliakov. Je jedným zo 14 pomocníkov v núdzi. V lesoch sa stretával s kráľom Chlodovikom a kráľovnou Clotildou, ktorá na poľovačke dostala pôrodné bolesti. Ťažký pôrod jej Leonard uľahčoval modlitbami. Za šťastný pôrod mu kráľ ponúkol takú plochu územia, akú prejde na somárovi za jednu noc. So svojimi nasledovníkmi na mieste svojej pustovni postavili kláštor, v ktorom sa stal opátom. Tam aj zomrel, kde ho pochovali. Úcta k tomu svätcovi bola mimoriadne veľká v stredoveku, ale aj v období baroka. Kostol v bavorsko-švábskom Inchenhofene patril po Jeruzaleme, Ríme a Santiagu de Compostela ako štvrtý k najvýznamnejším pútnickým miestam. Svätý Leonard je zobrazovaný ako benediktínsky mních opát, ale aj ako diakon v dalmatike so všeobecným atribútom, knihou, okovami, reťazami a zámkami, ktoré sú pripomienkou pomoci a oslobodzovania väzňov, za ktorých sa stále u kráľa prihováral. Ďalej sú to zvieratá kôň a osol pri nohách, ako atribút patronátu nad sedliakmi a dobytkom. Nabádal všetkých, aby konali pokánie a spasili svoje duše. Kult svätca silne ovplyvnil jeho uctievanie, ktoré sa rozšírilo z Francúzska do Talianska a najmä do Bavorska. V Anglicku je mu zasvätených nie menej ako 177 kostolov, mestá v Sussexe a Roxburgu nesú jeho meno. Vďaka sv. Leonardovi vznikol aj názov našej obce podľa jeho mena.
 
'''Kňazi vo farnosti'''
 
{| class="wikitable" border="1"
||1792-1797 Jozsef BINNER
1797-1811 Jozsef KMETY
1811-1819 Jozsef SOMOGYI
1819-1824 Jozsef BARNA
1825-1828 Karoly KOVATS
1828-1845 János RAKOVSZKY
1846-1859 Jusztm MARNYIK
1860-1878 János BARANY
1878-1894 János KAPRINAY
1894-1906 Jozsef FOGARASSY
1906 doč. spr. Anton LEVENDOVSKÝ
1906-1915 ThDr. Eduard ABSZOLON
1915-1917 Július SALAMON
1917-1920 Andrej ELIÁŠ
1921-1925 Jozef KAPALLA
1925-1932 doč. spr. Jozef KAPALLA, Anton LEVENDOVSKÝ
1932-1936 Anton DUJSÍK
1936-1938 Michal RUSKA
1938-1940 ThDr. Jozef PAVLOV1Č
1940-1945 Štefan ONDERKO
1945-1947 Juraj TIMKO
1947-1953 Štefan ONDERKO
1953-1962 Július BEDNÁR
1962-1973 Ján Alojz GAVLÁK
1973-1992 Andrej HIRJAK
1992-1994 doč. spr. Teodor GAVENDA (saleziáni)
1994-1997 Anton SEMAN
1997 Andrej FOGAŠ
|}
'''Obecné symboly'''
 
Tak ako iné obce v okrese, aj Obecný úrad v Lenartove vynaložil úsilie na zabezpečenie obecných insígnií. Dal vypracovať návrh na erb, pečať a vlajku. Pri spracovaní sa vychádzalo z pečatí z 18. a 19. storočia.
 
Erb obce Lenartov tvorí v zelenom poli štítu strieborná (biela) postava ženy so zlatým (žltým) kosákom v ľavej ruke. Po pravej ruke má dva zlaté (žlté) klasy obilia.
Vlajku obce tvorí päť pozdĺžnych pruhov vo farbách: biela 1/7, zelená 2/7, biela 1/7, zelená 2/7, žltá 1/7. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, ktoré siahajú do jednej tretiny vlajky.
Pečať je okrúhla. Má priemer 35 mm. Uprostred pečate je erb a pod ním nápis obec Lenartov. Pred a za nápisom sú ozdobné hviezdičky.
 
 
'''Informácie'''
 
Starosta: Ján Jajko
Hlavný kontrolór: Helena Beňová
Zástupca: Jozef Leškovský
Kronikár obce: Ján Kavulič
Poslanci: Veronika Barbuľáková
Ján Beňa
Dušan Billý
Ján Bortník
Jozef Cudrák
Jozef Kaľata
Poriadková komisia ž.p.: Dušan Billý
Komisia pre kultúru, šport a mládež: Jozef Cudrák
Sociálna komisia: Veronika Barbuľáková
Finančná komisia: Jozef Leškovský
Adresa: Obecný úrad
Lenartov 37
086 06 Malcov
 
Telefón: +421 54 4706004
Fax: +421 54 4884188
E-mail: obeclenartov@lenartov.sk
 
'''Na oficiálnej stránke obce Lenartov nájdete:'''
 
Nájdete tu informácie o jej histórii od založenia až po súčasnosť, obecných symboloch, informácie o aktualitách a udalostiach usporiadaných obcou, polohe obce, jej hospodárstve, dejiny cirkvi, fotografie z udalostí a mnoho ďalších, veríme, že aj zaujímavých a užitočných informácií.
 
Vaše postrehy, návrhy, prípadne pripomienky, môžte písať do Knihy návštev.
 
'''Zaujímavosti'''
 
Medzi zaujímavosti patrí, že v chotári tejto obce bol najdený najväčší [[meteorit]] v strednej Európe, ktorý je vystavený v Maďarskom národnom múzeu.
 
 
== Iné projekty==