Tatrikum: Rozdiel medzi revíziami

Nad kryštalinikom ležia väčšinou druhohorné (mezozoické) súvrstvia označované ako [[obalové jednotky tatrika]]. V jednotlivých pohoriach má obal svoje špecifiká a označuje sa lokálne podľa názvov pohorí. Všeobecne však na základe mezozoického (hlavne jurského) sledu vyčleňujú dva typy sukcesií: hlbokovodná - šiprúňska a plytkovodná - tatranská. V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sa zachované aj viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty. Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e - [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Nad nimi ležia [[werfénske bridlice]], po uložení ktorých nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e - [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e - [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase - [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]], iba miestami sa nachádzajú plytkovodné biohermné [[vápenec|vápence]]. Od spodnej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] možno rozčleňovať dva sedimentačné vývoje. Plytkovodný sled s prevahou krinoidových a piesčitých vápencov s [[Silicit|rohovcami]] ([[trlenské súvrstvie|trlenské]] a [[hierlatzské súvrstvie]]) a hlbokovodný sled s [[allägauské súvrstvie|allägauským súvrstvím]] tvoreným [[slieň]]ovcami (fleckenmergel) a nadložnými strednojurskými rádiolárovými vápencami až [[rádiolarit]]mi. Vo vrchnej jure začali prevládať v oboch oblastiach [[aptych]]ovo-[[sakokóma|sakokómové]] vápence a v najvyššej jure [[kalpionela|kalpionelové]] vápence. Spodnokriedová sedimentácia pokračovala tmavým slieňovcovým lučivnianskym súvrstvím. Na rozhraní jury a kriedy bol prebiehal v Západných Tatrách aj [[limburgit]]ový (alkalicko [[bazalt]]ový) vulkanizmus, ktorý nebol dokumentovaný v iných častiach tatrika. V plytkovodných oblastiach potom sedimentovali biohermné [[urgón]]ske vápence. V hlbších oblastiach prevládala sedimentácia slienitých vápencov s rohovcami, ktorá postupne prechádzala do [[porubské súvrstvie|porubského súvrstvia]], ktoré tvorili vápnité pieskovce, až bridlice lokálne i brekcie a zlepence obsahujúce klasty exotických hornín. Porubské súvrstvie predstavovalo synorogénne sedimenty, ktoré sa usadzovali v predpolí pohybujúcich sa násunov v interných častiach orogénu. Sedimentácia sa na väčšine územia skončila v strednej kriede v [[cenoman]]e, iba lokálne v Tatrách a Veľkej Fatre bola pretrvávala až do spodného turónu<ref name="Hok et al"/>. Po tomto období na tatrikum pomerne rýchlo nasunuli príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a vzápatí aj [[hronikum|hronika]].