'''Varjagovia''' alebo '''Variagovia''' boli švédski [[Vikingovia]], ktorí podnikali obchodno koristnícke výpravy do východnej Európy. Ich tunajšie slovanské označenie Varjagovia (v byzantských prameňoch ''Varangoi'') malo pôvod vo vlastnom škandinávskom pomenovaní ''Vaeringar'' alebo ''Vaeringjar'', ktoré označovalo člena družiny, ktorý bol viazaný prísahou (''vár'').
Prví Varjagovia sa objavili vo východnej Európe už v 7.storočí. PristaliPristáli na pobreží [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]] a potom začali prenikať do vnútrozemia. Ich prvá cesta viedla po [[Neva|Neve]], [[Ladožské jazero|Ladožskom jazere]] a proti prúdu rieky [[Volchov]]a do [[Ilmeňské jazero|Ilmeňského jazera]]. V tejto oblasti si Varjagovia vybudovali prvé opevnené základne. Jedna z najstarších a nepochybne najvýznamnejšou bol ''Aldeigjuborg'' (teraz [[Stará Ladoga]]), situovaná neďaleko ústia Volchova do Ladožského jazera. Odtiaľ prenikli po [[vodná plocha|vodných plochách]] a [[vodný tok|tokoch]] od ďalej na [[Volga|Volgu]] po [[Kaspické more|Kaspickom mori]] do vzdialených [[Arábia|arabských]] krajín. Na tejto trase obchodovali s [[Volžské Bulharsko|volžskými Bulharmi]], [[Chazarovia|Chazarmi]] a [[Arabi|Arabmi]]. Okrem tejto "arabskej" [[Obchodná cesta|obchodnej cesty]] sa neskôr, v polovici [[9. storočia]], ustálila druhá známejšia cesta vedúca „od Varjagov ku Grékom“, to znamená zo Švédska cez [[Baltické more]] a po riekach [[Neva|Neve]] a [[Volchov]]e alebo [[Západná Dvina|Západnej Dvine]] a [[Lovať|Lovati]] na [[Dneper]] a ďalej do [[Čierne more|Čierneho mora]] a [[Byzantská ríša|byzantskejByzantskej ríše]].
Od týchto elitných oddielov ozbrojených diaľkových kupcov je treba odlíšiť severské obyvateľstvo, ktoré prichádzalo do východnej Európy s úmyslom kolonizovať tunajšie nie príliš husto osídlené kraje, a ktorému zrejme patrilo fínske pomenovanie ''Ruotsi'' (dnes má toto slovo význam „Švédsko“). Na rozdiel od Varjagov boli škandinávski obyvatelia, ktorí sa usadili južne od [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], čoskoro [[asimilácia|asimilovaní]] [[Slovania|slovanským]] a zčastisčasti aj [[Fíni|fínskym]] etnikom. [[Etnonymum]] Rus sa však zachovalo a neskôr sa stalo pomenovaním pre územie, na ktorom vládla dynastia varjagského pôvodu [[Rurikovci]], i jeho slovanského obyvateľstva.
Varjagovia si budovali pozdĺž dlhých obchodných ciest opevnené základne - medzi najstaršie a najznámejšie patrí Aldeigjuborg - [[Stará Ladoga]] - alebo využívali tunajšíchtunajšie už existujúcichexistujúce opevnenýchopevnené miestmiesta. Neskôr sa v niektorých starých slovanských centrách ([[Novgorod]], [[Beloozero]], [[Polock]], [[Kyjev]]) zmocnili vlády a začali vyberať od miestnych obyvateľov [[tribút]] v [[naturálie|naturáliach]], ktoré boli následne využívané v diaľkovom obchode ako tovar. To bolo typické tiežaj pre prvých vládcov [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]].
Neskôr sa Varjagovia preslávili ako bojovníci v službách významných panovníkov. Varjagskú gardu mali napríklad byzantskí cisári. Jej základ vytvorilo šesť tisíc Varjagov z družiny veľkého kniežaťa kyjevského [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]], ktoré poslal na pomoc svojmu neskoršiemu švagrovi [[BasileiBasileios II.|Basileiovi II.]] (asi roku [[988]]). Títo bojovníci už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre osobnú panovníkovu gardu.
