Wikipédia

Operácia Uran: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Priebeh operácie: štylistika a opravy
Riadok 59:
24. novembra sa vojskám Juhozápadného frontu podarilo zničiť skupinu obkľúčených rumunských vojsk pri obci Raspopinskaja. Do zajatia padlo vyše 30 000 mužov<ref name="bse"/>. Po úspešnom obkľúčení začali Sovieti upevňovať čeľuste obkľúčenia jednotkami 64., 57., 21., 65., 24. a 66. armády. Ľavé krídlo 1. gardovej armády a 5. tanková a 51. armáda mali postupovať na západ a zatlačiť nepriateľa čo najďalej od mesta. Nemci sa v rovnakej dobe pokúšali rýchlo skoordinovať a zachrániť obkľúčené jednotky. Hitler nariadil 24. novembra generálovi [[Erich von Manstein|von Mansteinovi]] aby prebral velenie skupiny armád B, následne premenovanej na skupinu armád Don a stabilizoval situáciu a obnovil pozemné spojenie s vojskami obkľúčenými pri Stalingrade. Hitler v tej dobe váhal či povoliť týmto silám ústup. Opieral sa čiastočne o skúsenosti z bojov cez zimu 1941/1942, kedy sa podarilo držať kotol pri Demiansku. Tento kotol však bol podstatne menší, a napriek tomu pri jeho zásobovaní prišli Nemci o 250 lietadiel [[Junkers Ju 52]]. V tej istej dobe uistil [[Hermann Göring|H. Göring]] Hitlera, že luftwaffe je schopná dodávať do mesta dostatok zásob. Do oblasti bolo presunutých 11 skupín (gruppe) dopravných strojov Ju-52 a Ju-86 s dovedna asi 600 strojmi. Následne sa k nim pripojili aj jednotky vybavené strojmi He-111 a peruť s [[Fw 200]] a [[Ju 290]]. Prilietali však aj ťažké dopravné [[Me 323]] a [[Go 242]]. Na krytie celej operácie bola vyčlenená peruť strojov [[Bf 109]], ktorá operovala z letiska Pitomnik vo vnútri kotla<ref>Winchester, Ch., ''Ostfornt. Hitler's War on Russia.'' Oxford : Osprey Pbl., 1998. s. 71</ref>.
 
V tej istej dobe začalo nemecké velenie chvatne sťahovať sily skupiny armád A z Kaukazu. Nemci v priestore zanechali veľkú časť svojich zásob, ktorá tam bola dopravená v priebehu jesene ako príprava na zimné obdobie. Manstein začal zároveň plánovať protiúder, ktorým sa chcel pokúsiť vybojovať spojenie s obkľúčenou 6. armádou v Stalingrade. Tento útok sa mal začať v polovici decembra. Jeho hlavnými aktérmi mali byť sily [[LVII. tankový zbor|LVII. tankového zboru]] útičiaceútočiace zo severozápadu a [[XXXXVIII. tankový zbor]] útočiaci z východu.<ref>Glantz, D. E.: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay'' [http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf online]. Južná Karolína : Clemson, 2001, s. </ref> Reálne sa však podarilo zaútočiť iba jednotkami východnej útočnej skupiny, teda silami XXXXVIII. tankového zboru pozdĺž železničnej trate z Koteľnikova, v ruských prameňoch známy aj ako skupina Hoth, podľa jej veliteľa generála [[Hermann Hoth|H. Hotha]]. Jeho súčasťou bola časť síl 4. tankovej armády a 4. rumunskej armády. Jednotky LVII. tankového zboru z oblasti Tormosina v dôsledku sovietskych útokov, ktoré začali 16. decembra a nikdy nevyšlinevyrazili do útoku. Juhozápadný front po prevzatí 6. armády zo síl Voronežského frontu napadol vojská Osi v oblasti [[Morozovsk]]a a Kantemirovky s cieľom likvidácie nemeckých vojsk Osi na strednom Done a odrezaní celej nemeckej južnej časti frontu južne od [[Rostov nad Donom|Rostova na Done]]. Táto operácia mala krycí názov [[operácia Saturn|Saturn]]. Nemci boli nútení stiahnúť sily [[Hollidtova armádna skupina|Hollidtovej armádnej skupiny]]. Krachu frontu držaného silami 8. talianskej a 2. maďarskej armády však už nezabránili.
 
Postup nemeckých tankových jednotiek smerom z Koteľnikova prinútil časť sovietsku 51. armádu do 15. decembra ustúpiť za rieku [[Aksaj]]. Na tomto úseku sa začala vyhrocovať situácia, pretože sily 51. armády nedisponovali dostatkom tankov. bolaBola im preto na pomoc vyslaná 2. gardová armáda generála [[Radion Jakovlevovič Malinovskij|R.J. Malinovského]]. Medzitým boli sovietske sily zatlačené ešte viac na východ k rieke [[Myškova]]. Do 23. decembra von Mansteinovým vyslobodzovacím jednotkám zostávalo do mesta asi 40 km. S príchodom gardových jednotiek sa však stala možnosť ďalšieho nemeckého postupu k mestu už iba iluzórna. V tomto momente vydal von Manstein Paulusovi rozkaz na k pokusu o prebitie z kotla. Veľká časť obkľúčených síl však už v tomto momente nebola schopná takéhoto manévru a pokusu o prebitie sa z vnútra nakoniec nikdy nedošlo.
 
Po tom čo ľavé krídlo skupiny armád Don napadli sily Juhozápadného a Voronežské frontu a vojská Stalingradského frontu zlivkidovali aj zvyšky 4. rumunskej armády a zastavili postup 4. tankovej armády. Možnosti na nadviazanie styku s obkľúčenou armádou sa tak celkom vytratili. Nemci boli nútení ustúpiť 200 až 250 km na západ.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Operácia_Uran“