6. armáda (Wehrmacht): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot automaticky nahradil text: (-Zbytky +Zvyšky) |
d automatická náhrada textu |
||
Riadok 24:
: '''[[LI. zbor Wehrmachtu|LI. zbor]]:''' [[71. pechotná divízia Wehrmachtu|71.]], [[79. pechotná divízia Wehrmachtu|79.]], [[94. pechotná divízia Wehrmachtu|94.]], [[295. pechotná divízia Wehrmachtu|295.]], [[305. pechotná divízia Wehrmachtu|305.]] a [[389. pechotná divízia Wehrmachtu|389. pechotná]], [[100. horská divízia Wehrmachtu|100. horská divízia]] (bez 54., 83 a 227. pluku a chorvátskeho 369. pluku) a [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14.]] a [[24. tanková divízia Wehrmachtu|24. tanková divízia]]
: '''[[IV. zbor Wehrmachtu|IV. zbor]]:''' [[29. motorizovaná divízia Wehrmachtu|29. motorizovaná]], [[297. pechotná divízia Wehrmachtu|297.]] a [[371. pechotná divízia Wehrmachtu|371. pechotná divízia]]
: Jednotky podriadené vrchnému veleniu (Oberkommandoheer): 51. a 53. mínometný pluk, 2. a 30. raketometný pluk, 4., 46., 64. a 70. delostrelecký pluk, 54., 616., 627. a 849. delostrelecký pluk, 49., 101. a 733. samostatná delostrelcká divízia, 6. a 41. samostatný ženíjny prápor. Počas bojov bola zo sovietskych zajatcov sformovaná pomocná divízia (tzv. [[hilfswilliger]]) von Stumpfeld.<ref>[http://stalingradrus.narod.ru/seb1.html http://stalingradrus.narod.ru]</ref>
Po vážnych strategických chybách nemeckého velenia Sovieti zhromaždili dostatok záloh a [[19. november|19. novembra]] 1942 prešli do protiofenzívy. Po útoku sovietskych vojsk sa 6. armáda dostala do obkľúčenia. Paulus urýchlene zorganizoval obranu a zaistil tylo pred úplným zhrútením pod tiažou sovietskych prielomov. Armáda vyše dva mesiace viazala početné sovietske sily, ale od druhej polovice januára 1943 sa nachádzala v natoľko zlom stave, že prestávala klásť efektívny odpor. [[Friedrich Paulus|Paulus]] sa so svojim štábom vzdal [[31. január]]a [[1943]]. Zvyšky jej [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]] pod velením [[Karl Strecker|Karla Streckera]] boli obkľúčené v [[Stalingradský traktorový závod|továrni na traktory]] a kládli odpor ešte nasledujúce 3 dni - do [[2. február]]a 1943. Aj keď to nebol definitívny koniec 6. armády, bola to najhoršia porážka, akú dovtedy Nemecko vo vojne utrpelo. Do zajatia sa dostalo asi 91 000 vojakov, z ktorých väčšina bola v zlom fyzickom stave v dôsledku podvýživy. Po tom čo v [[zajatecký tábor|zajateckých táboroch]] prepukol [[škvrnitý týfus]] asi polovica z nich do nasledujúcej jari zomrela. Následný dlhodobý pobyt v zajatí prežilo len okolo 5 - 6000 z nich.
| |||