Verzia z 20:27, 30. máj 2011 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 860 editací d r2.6.4) (robot Pridal: mrj:Ванадий ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:12, 13. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 9: \| Obrázok = Vanadium 1.jpg \| Emisné spektrá = \| ~~Absorbčné~~Absorpčné spektrá = \| Séria = [[Prechodný prvok\|prechodné prvky]], [[kov]]y \| Skupina = 5 Riadok 84: \| Remanencia = \| Výkonová strata = \| Dodatky = Je to užitočný prvok. Zjemňuje primárne zrno, a tým aj štruktúru zliatiny.'''Najlepší karbidátor''' -– zvyšuje tvorbu karbidu a tým aj ''tvrdosť'', ''oteruvzdornosť'' a iné. Preto je spolu s [[~~Chróm\|chrómom~~chróm]]om dobrý na pracovné nástroje (na každých lepších [[Kliešte\|kliešťach]] je materiálová značka '''Cr-V'''). \| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop \| Nukleónové číslo = 48 Riadok 137: \| Commons = Category:Vanadium }} '''Vanád''' ''vanadium'' (zo severogermánskeho ''Vanadis'', mena germánskej bohyne krásy Freyje, podľa nádherného vzhľadu niektorých vanádových zlúčenín) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka\|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku V a [[protónové číslo]] 23. Vanád je zriedkavý, mäkký, nemagnetický, tuhý, kujný a striebristý prechodový kov. Vykazuje vysokú odolnosť voči korózii. Stálosť zachováva v alkáliách (zásadách), [[Kyselina sírová\|kyseline sírovej]] a [[Kyselina chlorovodíková\|chlorovodíkovej]]. Pri teplotách nad 933 K (660~~ ~~ °C) [[Oxidácia\|oxiduje]] na [[oxid vanadičný]] V<sub>2</sub>O<sub>5</sub>.<br /> Vanád vykazuje vysokú mechanickú pevnosť. Riadok 146: == Využitie == Zhruba 80 % vyrobeného vanádu sa predáva vo forme [[~~Ferovanád\|ferovanádu~~ferovanád]]u alebo spotrebuje ako legujúca prísady (zliatinový prvok) v oceliarskom priemysle. [[Materiálová tvrdosť\|Tvrdé]] a [[Materiálová pevnosť\|húževnaté]] vanádové ocele však zriedka obsahujú viac ako 1 % vanádu. * [[Špeciálne ušľachtilé ocele]] na výrobu lekárskych nástrojov a pre nástrojárstvo. Nehrdzavejúce rýchlorezné ocele (nástrojové ocele) s hliníkom ako zliatinovou prísadou do [[~~Titán\|titánových~~titán]]ových zliatin pre spaľovacie turbínové motory a vysokorýchlostné [[Lietadlo\|lietadlá]]. * ocele obsahujúce vanád nachádzajú uplatnenie ako [[Hriadeľ\|hriadele]], [[Kľukový hriadeľ\|kľukové hriadele]], [[Ozubené koleso\|ozubené kolesá]] v [[Prevodovka\|prevodovkách]] a iných kritických dielcoch. * Karbidotvorný prvok v oceliarstve. Riadok 160: Vanád najprv objavil [[Andres Manuel del Rio]], španielsky mineralóg v roku [[1801]] v [[Mexiko-City]] v olovenej rude s dnešným názvom [[vanadinit]] (vanadičnan (?-)olova), ktorý nazval "brown lead". Pre farby podobné chrómu rôznych zlúčenín tohoto prvku ho nazval ''panchróm''. Neskôr del Rio zmenil jeho meno na erythronium (po gr. červený) , pretože pri zahriatí sa farbil väčšinou na červeno. Francúzsky chemici presvedčili del Rio, že "brown lead" je bázický [[chroman olovnatý]], takže erythronium je len znečistený chróm. Del Rio sa dal presvedčiť a na jeho objav sa zabudlo. Roku [[1831]] znovuobjavil vanád [[Švédsko\|Švéd]] [[Nils Gabriel Sefström]] pri experimentovaní so železnými rudami. V tom istom roku potvrdil [[Friedrich Wöhler]] del Riove skoršie práce. Kovový vanád bol vyrobený roku 1867 [[Henry Enfield Roscoe\|Henrym Enfieldom Roscoe]] redukciou chloridu vanaditého pomocou [[~~Vodík\|vodíka~~vodík]]a. Zlúčeniny vanádu sa vyznačujú veľkou a peknou farebnou pestrosťou. Preto ho Sefström nazval podľa [[Freyja\|Freyje]], nordickej bohyne krásy, zvanej '''Vanadis'''. == Fyziológia == V biologických sústavách je vanád esenciálnou súčastou niektorých [[~~Enzým\|enzýmov~~enzým]]ov. Nitrogenázu vanádu (?) používajú niektoré mikroorganizmy oxidujúce [[dusík]]. Potkany a sliepky vo veľmi malých množstvách taktiež potrebujú vanád. Nedostatok vanádu u nich vedie k zníženému rastu a slabšiemu rozmnožovaniu. Riadok 176: * [[vanadinit]] <nowiki>[</nowiki>Pb<sub>5</sub>(VO<sub>4</sub>)3Cl<nowiki>]</nowiki> * [[carnotit]] <nowiki>[</nowiki>K<sub>2</sub>(UO<sub>2</sub>)<sub>2</sub>(VO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>.3H<sub>2</sub>O<nowiki>]</nowiki> * [[montroseit]] -– obsahuje 45 % V * [[korvuzit]] -– 40 % V * [[roscoelit]] do 14 % V * ako nečistota v [[~~Magnetit\|magnetite~~magnetit]]e (titanomagnetit), železnej rude, ktorá môže obsahovať až 1{{--}}2 % vanádu. Aj [[bauxit]] a fosílne nosiče energie ako ropa, uhlie, olejová bridlica a dechtový piesok obsahuje nezanedbateľné množstvá vanádu.[[Spektrálna analýza\|Spektrálnou analýzou]] možno vanád preukázať v slnečnom svetle a svetle niektorých hviezd. Riadok 185: == Výroba == Kovový vanád sa najčastejšie vyrába redukciou oxidu vanadičného V<sub>2</sub>O<sub>5</sub> pomocou [[~~Vápnik\|vápnika~~vápnik]]a pod pretlakom. == Zlúčeniny == Riadok 197: == Externé odkazy == * [http://www.webelements.com/webelements/elements/text/V/index.html WebElements.com -– Vanadium] * [http://environmentalchemistry.com/yogi/periodic/V.html EnvironmentalChemistry.com - Vanadium] * [http://www.amm.com/ref/vanad.HTM AMM.com Vanadium Profile] * [http://www.mii.org/Minerals/photovan.html Mineral Information Institute -– Vanadium] * [http://www.atsdr.cdc.gov/tfacts58.html ATSDR -– ToxFAQs: Vanadium] * [http://www.pniok.de/v.htm Abbildung in der Elementansammlung von Pniok.de] Riadok 213: {{Link GA\|en}} {{Link GA\|es}} [[af:Vanadium]] [[ar:فاناديوم]]

Vanád: Rozdiel medzi revíziami