Kométa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: br:Steredenn-lostek |
d spresnenie wikiodkazu |
||
Riadok 144:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Kométy sú klasifikované podľa ich obežných dôb (periód). ''Krátkoperiodické kométy'' majú obežné doby dlhé menej ako 200 rokov, kým ''dlhoperiodické kométy'' majú dlhšie obežné doby, pričom ale stále zostávajú gravitačne viazané k Slnku. ''Jednonávratové kométy'' majú [[parabolický|parabolické]] a [[hyperbolický|hyperbolické]] obežné dráhy, ktoré ich vynesú navždy mimo Slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku. Opačným extrémom je krátkoperiodická [[kométa Encke]], ktorá má obežnú dráhu, ktorá jej nedovolí vzdialiť sa od Slnka ďalej ako planéta [[Jupiter (planéta)|Jupiter]]. Za miesto vzniku krátkoperiodických komét sa považuje [[Kuiperov pás]], zatiaľ čo zdrojom dlhoperiodických je zrejme [[Oortov oblak]]. Množstvo rôznych modelov bolo navrhnutých na vysvetlenie, prečo sú kométy „vyrušené“ do veľmi eliptických dráh. Patria medzi ne priblíženie sa k iným [[hviezda]]m pri tom, ako sa Slnko pohybuje po svojej obežnej dráhe [[Galaxia (Mliečna cesta)|
Pre svoju malú hmotnosť a eliptické obežné dráhy, ktoré ich privádzajú do blízkosti veľkých planét, sú obežné dráhy komét často rušené (perturbované). Pri krátkoperiodických kométach badať veľkú tendenciu k zhode ich afélia s polomerom obežnej dráhy obrých planét, pričom Jupiterova skupina komét je zo všetkých najväčšia. Je zrejmé, že obežné dráhy komét prichádzajúcich z Oortovho oblaku často ovplyvňuje gravitácia obrých planét v dôsledku blízkych preletov okolo týchto planét. Jupiter je najväčším zdrojov takýchto perturbácií, pretože je zďaleka planétou s najväčšou hmotnosťou v Slnečnej sústave.
Riadok 195:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> navrhol [[Aristoteles]] pohľad na kométy, ktorý ovládol západné myslenie skoro po dve tisícky rokov. Odmietol názory niekoľkých skorších filozofov, že kométy sú [[planéta|planéty]] alebo aspoň javy podobné planétam, z toho dôvod, že kým planéty majú obmedzený pohyb okolo [[zvieratník]]a, kométy sa môžu zjaviť v ktorejkoľvek časti oblohy. Aristoteles naopak opísal kométy ako javy vrchnej [[atmosféra|atmosféry]], kde sa príležitostne horúce a suché exhaláty spájajú a vybuchujú v plameňoch. Aristoteles považuje tento mechanizmus za zodpovedný nielen za kométy, ale aj [[meteor]]y, [[polárna žiara|polárnu žiaru]], ba dokonca aj za [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnu cestu]].
Neskôr niekoľko klasických filozofov spochybnilo jeho názor na kométy. [[Lucius Annaeus Seneca|Seneca]] vo svojich ''[[Prírodovedecké otázky|Prírodovedeckých otázkach]]'' pozoroval, že kométy sa pohybujú pravidelne po oblohe a nie sú rušené [[vietor|vetrom]], čo je správanie typickejšie pre nebeské než pre atmosferické javy. Pripustil, že iné planéty sa neobjavujú mimo zvieratníka, nevidel však žiadny dôvod, prečo by sa planétam príbuzné objekty nemohli objavovať v ktorejkoľvek časti oblohy, keďže ľudské vedomosti o nebeských veciach boli veľmi obmedzené. Napriek tomu sa Aristotelovský názor ukázal ako vplyvnejší a až v [[16. storočie|16. storočia]] sa dokázalo, že kométy musia existovať mimo atmosféry [[Zem]]e.
| |||