Katolicizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram |
presun z čl. rímskokatolícka cirkev plus poprehadzovanie niektorých viet |
||
Riadok 1:
'''Katolicizmus''' je vetva [[kresťanstvo|kresťanstva]].
==Dejiny ==
{{vierohodnosť}}
==Cirkvi ==
{{Hlavný článok|Katolícka cirkev}}
Katolicizmus sa vyznačuje medzinárodnou hierarchickou cirkevnou organizáciou s rímskym [[pápež]]om ako vedúcim predstaviteľom [[Katolícka cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Najpočetnejším predstaviteľom katolicizmu je [[Rímskokatolícka cirkev]], ďalšími predstaviteľmi sú [[východné katolícke cirkvi]]
==Filozofia ==
Za [[Katolícka filozofia|filozofiu katolicizmu]] (philosophia perennis) sa v súčasnosti považuje najmä neoscholastika a [[neotomizmus]].
==Viera ==
=== Základné prvky katolíckej viery ===
Katolícka cirkev má určité vieroučné zásady, ktoré ju aspoň do istej miery vyznačujú. Základom katolíckej vierouky sú tzv. veľké vyznania viery, medzi ktoré patrí predovšetkým [[Nicejsko-Carihradské vyznanie viery]] a v rímskokatolíckej cirkvi aj Apoštolské vyznanie viery. Základnými ''pravdami katolicizmu'' sú tieto:
# Boh je jeden.
# V Bohu sú tri Osoby: Otec, Syn a Duch Svätý.
# Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil.
# Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá.
# Duša človeka je nesmrteľná.
# Božia milosť je na spásu potrebná.
''Apoštolské vyznanie viery'' v súčasnom slovenskom rímskokatolíckom preklade znie:
{{Citát|Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.<br /><br />Verím v Ježiša Krista, Jeho jediného Syna a nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.<br /><br />Verím v Ducha Svätého, v svätú cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.}}
Súčasťou katolíckeho kresťanského presvedčenia je aj viera v [[Desatoro|Desatoro Božích prikázaní]].
=== Viera a jej pramene ===
Podľa viery katolíckych cirkví Boh postupne zjavoval v dejinách ľudstvu svoju blízkosť a lásku ([[Starý zákon]]), až sa Jeho Syn stal človekom. Hovoríme o ''inkarnácii Boha v Ježišovi Kristovi''. Po jeho smrti a vzkriesení Boží Syn zosiela svojim dvanástim apoštolom [[Duch Svätý|Ducha Svätého]] ako dar, aby prostredníctvom neho mohol byť so svojimi učeníkmi až do dňa, keď sa v sláve vráti späť. Prameňom poznania o Bohu je Boh sám, viera sa v cirkvi podáva ústnym a písomným podaním, teda tradíciou.
Existuje tradícia zapísaná, teda Sväté Písmo alebo [[Biblia]], a tradícia ktorá v Písme zapísaná nie je, ale aj tak tvorí vieru Cirkvi. Viera katolíckych cirkví však podľa vlastného pochopenia musí byť v súlade s vierou apoštolov, a preto svoju tradíciu nazýva ''apoštolskou tradíciou''. Učenie, obsiahnuté v tejto tradícii, je garantované Duchom Svätým, ktorý má voviesť učeníkov po Turíciach do úplnej pravdy. Dogma, teda záväzná cirkevná náuka, nie je teda vnímaná ako niečo statické, ale čosi, čo sa v priebehu dejín vyjadruje rôznymi slovami, a čoho chápanie sa tiež prehlbuje. Dogma môže byť vyhlásená len ekumenickým koncilom alebo [[pápež]]om, nástupcom [[Peter apoštol|apoštola Petra]]. Podľa náuky Katolíckej cirkvi je cirkev obdarená ''charizmou neomylnosti'' v otázkach viery, pričom zvlášť sa táto charizma prejavuje v osobe [[pápež]]a.
==== Biblia ====
{{Hlavný článok|Biblia}}
Medzi písomnosti katolíckeho kresťanstva nepochybne patrí predovšetkým [[Biblia]] (Sv. Písmo; z [[gréčtina|gréc]]. knihy, spisy). Tá pozostáva zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. [[Starý zákon]] (45 kníh) sa rozdeľujú na dejepisné, poučné a prorocké knihy, podobne sa rozdeľuje aj [[Nový zákon]] (27 kníh). Písmo má viacero autorov, ktorí boli podľa vierouky inšpirovaní Svätým Duchom, a tak je jeho pôvodcom vlastne Boh. Skrze Bibliu sa Stvoriteľ zjavuje človeku. Charakteristickou črtou Knihy kníh je aj neomylnosť v učení, od ktorého závisí spása človeka. Prvé časti Biblie boli písané už v 10. stor. pr. Kr. (Pentateuch). Písmo bolo neskôr počas nasledujúceho tisícročia obohacované o ďalšie spisy, pričom knihy Nového zákona boli dokončené počas prvého storočia n. l..
Celá Biblia je rozdelená na 1189 kapitol (SZ – 929; NZ – 260). Obsah Starého zákona je zameraný na formovanie vyvoleného národa, jeho históriu a najmä poznávanie predobrazov budúcej Cirkvi a Mesiáša. Poukazuje na Božiu činnosť v dejinách spásy. Vyčítame tu aj prorocké vízie o mesiášskom období, dočítame sa aj o viacerých zmluvách, ktoré Boh s [[Izrael]]om uzavrel. [[Nový zákon]] je zavŕšením Božieho plánu spásy. Jeho dej, obsah, filozofia i cieľ sa orientuje na Božieho Syna Ježiša Krista a počiatky Jeho cirkvi. Životom Ježiša sa priamo zaoberajú ''4 [[Evanjelium|evanjeliá]]'' (od Matúša, Marka, Lukáša a Jána). Prorocké knihy tu zastupuje Zjavenie apoštola Jána (apokalypsa).
Najväčším zázrakom Starého zákona je podľa katolíckej viery prechod Izraelitov cez Červené more po suchu a najväčším zázrakom Nového zákona a Písma vôbec je ''Ježišovo [[zmŕtvychvstanie]]''.
''Základným evanjeliom'' (dobrou zvesťou, posolstvom), ktoré má cirkev ohlasovať po svete, je viera v Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý prišiel na svet, aby sa obetoval a svojou obetou sňal hriechy z človeka, tak ho vykúpil, aby človek získal skrze jeho vzkriesenie nový, večný život.
=== Najsvätejšia Trojica ===
Katolicizmus je v princípe monoteistické náboženstvo, ale vyznáva vieru v tzv. trojjediného Boha, teda jediného Boha jestvujúceho v Troch Osobách – ''Otec, Syn a Duch Svätý''. Tieto osoby tvoria nerozlučnú jednotu a vychádzajú zo seba navzájom. Niekedy sa spomína trojjedinosť Boha ako trojaké pôsobenie tej istej božskej entity, pričom charakter troch relevantných osôb je autenticky presne vymedzený. To však paradoxne nebráni jednote Trojice. Podľa katolíckej vierouky je dogma o Najsvätejšej Trojici jedno z najhlbších Božích tajomstiev, ktoré smie človek len veľmi obťažne pochopiť.
==== Boh a Kristus ====
Katolícka cirkev zachováva rovnaké učenie ako väčšina ostatných kresťanských spoločenstiev v podobe, v akej ho definovali veľké christologické koncily prvého tisícročia.
Bytosť [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] je chápaná ako Druhá Osoba Najsvätejšej Trojice (= Boh). Je to Spasiteľ a Vykupiteľ všetkých ľudí. Jeho smrťou dostali ľudia žijúci v hriechoch (najmä dedičný hriech) nádej na spásu. [[Ježiš Kristus]] podľa katolíckeho presvedčenia istým spôsobom naplnil všetky proroctvá, ktoré proroci [[izrael]]ského vyvoleného národa predpovedali o Mesiášovi. Naplnil a zavŕšil [[Starý zákon]]. Vykúpenie ľudstva dosiahol bezhraničnou láskou, ktorú preukázal pri ťažkej obete, spočívajúcej v čírom ľudskom utrpení. Jeho obeta, vrcholiaca v ukrižovaní, sa stáva výkupným za hriechy tým, že sa ako Boží Syn mohol kedykoľvek vymaniť spod rúk trýzniteľov a ako Boh sa neuveriteľne ponížil, keď prijal potupne na seba najväčší Boží trest pre ľudí za ich hriech – smrť. Následné ''vzkriesenie'' mu potvrdilo víťazstvo nad smrťou, a tým aj nad ľudským hriechom a jeho dôsledkami. Pre človeka tak už smrť podľa katolíckej vierouky nemá vôbec znamenať koniec dovnútra nezmyselného života. Dostal šancu spoznať po smrti tzv. večnú blaženosť.
=== Úcta k svätým ===
Súčasťou katolíckej viery je viera v trojakú cirkev:
# ''putujúcu'' (to sú všetci jej členovia tu na svete)
# ''trpiacu'' (duše v očistci ako akýsi predstupeň neba, očisťovanie pre Božiu spravodlivosť)
# ''oslávenú'' (svätí v nebi)
Všetky duše, ktoré sú v nebi, sú podľa katolíckej viery sväté, pretože majú účasť na Božej svätosti. O týchto svätých sa už od najranejších čias cirkvi verilo, že sa smú prihovárať u Boha (orodovanie). Preto sa katolíci často uchádzajú o takýto príhovor, pretože veria, že tak ako aj ľudia na zemi sa môžu za svojich blížnych modliť, že tak smú aj bratia a sestry v nebeskej sláve.
==== Mária ako Bohorodička ====
Od čias Efezského koncilu (r. 431) nesie Mária titul Bohorodička. Podľa katolíckej viery si Boh vyvolil práve [[Panna Mária|Pannu Máriu]], aby bola Matkou jeho Syna. Ako plná milosti je od prvej chvíle svojho počatia celkom uchránená od škvrny dedičného hriechu a cez celý život zostala čistá aj od akéhokoľvek osobného hriechu. Mária je „Božia Matka“, pretože je Matkou večného Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a sám je Boh. Mária podľa katolíckej vierouky zostala pannou pri počatí, pannou pri pôrode, ''pannou vždy''. Celou svojou bytosťou je služobnica Pána (Lk 1, 38). Panna Mária spolupracovala slobodnou vierou a poslušnosťou na ľudskej spáse. Skrze svoju poslušnosť sa stáva novou Evou.
Katolíci veria, že Mária ako Ježišova Matka má u svojho Syna veľké slovo (Jn 2, 3-5). Preto sa k nej často prihovárajú a prosia ju o príhovor u Neho. Takýto príhovor sa nazýva ''orodovaním''.
=== Človek ===
Katolícka cirkev učí, že človek má ako bytosť narušená hriechom sklon k zlému a ako taký je vystavený pôsobeniu diabla. K spáse je človeku potrebná Božia milosť, ktorou Boh v človeku pôsobí.
Človek je schopný istého poznania Boha aj svojím vlastným rozumom. Človek je zodpovedný za svoje činy, je ''ospravedlnený vierou'', ale táto viera nie je iba duševným aktom, ale nasadením celého človeka, ktoré sa prejavuje aj v tom, čo človek koná.
▲'''Katolicizmus''' je vetva [[kresťanstvo|kresťanstva]]. Označenie "katolícky" vystupuje už okolo [[150]] a znamená, že tradícia vychádzajúca z [[apoštoli|apoštolov]] je rozšírená "všade" (KATOLU) a všade musí byť aj uznaná. Klasická formulácia tohto stanoviska označuje ako "katolícke" (v rámci pravoverného kresťanstva) to, ''quod ubique, quod semper, quod ab omnibus creditum est'' (čo všade, vždy a všetci veria). Od 4. storočia sa kresťanstvo začalo štiepiť v dôsledku doktrinálnych rozporov. Výrazná bola najmä tzv. [[východná schizma]] ([[1054]]), kedy došlo k pretrhnutiu jednoty medzi latinským západom a byzantským východom. V [[16. storočie|16. storočí]] sa od [[Katolícka cirkev|Katolíckej cirkvi]] oddelilo hnutie [[protestantizmus]]. Výrazné črty začal katolicizmus získavať práve po vzniku protestantizmu. Na [[Západ]]e dali tomuto charakteru jasnejší výraz rímski [[pápež]]i a [[Tridentský koncil]] ([[1545]]{{--}}[[1563]]).
Posledným cieľom človeka je spoločenstvo s Bohom v Jeho sláve.
== Sviatosti ==
▲Katolicizmus sa vyznačuje medzinárodnou hierarchickou cirkevnou organizáciou s rímskym [[pápež]]om ako vedúcim predstaviteľom [[Katolícka cirkev|Katolíckej cirkvi]], vieroučnými osobitosťami, dôrazom na tradíciu (učenie apoštolov, cirkevných otcov, pápežov), [[Panna Mária|mariánskym kultom]], na Západe od istého času aj [[celibát]]om [[klérus|kléru]], sociálno-politickým pôsobením (masové organizácie, charita, misionári). Nie je pritom viazaný na žiadnu konkrétnu liturgickú tradíciu či duchovnosť. Od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] (po [[2. vatikánsky koncil|2. vatikánskom koncile]]) sa začali v katolicizme výrazné vnútorné reformy. Za [[Katolícka filozofia|filozofiu katolicizmu]] (philosophia perennis) sa v súčasnosti považuje najmä neoscholastika a [[neotomizmus]].
{{Hlavný článok|Sviatosť}}
Základným poslaním cirkvi je ohlasovať Krista svetu. Život kresťana katolíka sa prejavuje i účasťou na sviatostiach, ktorých je sedem:
▲Najpočetnejším predstaviteľom katolicizmu je [[Rímskokatolícka cirkev]], ďalšími predstaviteľmi sú [[východné katolícke cirkvi]] (22).
# ''Sviatosť krstu'' – Považuje sa za nezmazateľný vstup do cirkvi a bránu k ostatným sviatostiam, znovuzrodenie človeka pre nový život vo viere v zmŕtvychvstalého Krista ako svojho Pána
# ''Sviatosť zmierenia'' – ''pokánia'' – Posväcuje a spečaťuje osobný proces obrátenia po opätovnom páde do hriechu
# ''Sviatosť Oltárna'' – ''Eucharistia'' – Súčasťou katolíckej viery je aj viera v ''transubstanciáciu'' (prepodstatnenie), teda viera v zmenu podstaty obetného chleba a vína na podstatu Tela a Krvi Ježiša Krista pri sprítomňovaní jednej a tej istej obety; katolíci veria, že Eucharistia je zvláštnym spôsobom sprítomnený živý [[Kristus]] sám, preto jej vzdávajú poklonu
# ''Sviatosť birmovania'' alebo ''myropomazania'' – Táto sviatosť dokonalejšie spája pokrstených s Cirkvou, spečaťuje krstnú milosť a podľa vierouky bohato obdarúva birmovanca osobitnými darmi Ducha Svätého; sviatosť krstu a birmovania tvoria jednotu
# ''Sviatosť manželstva'' – Posväcuje a spečaťuje manželský zväzok muža a ženy a otvára možnosti pohlavného života pre manželov; katolícka viera nepozná rozvod, i keď za istých podmienok môže uznať, že manželstvo nikdy nevstúpilo do platnosti a anulovať ho, alebo potvrdiť rozchod manželov, pričom manželský zväzok ostáva v platnosti
# ''Sviatosť kňazstva'' – Sviatosť posvätného stavu zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov – episkopát, kňazov – presbyterát a diakonov – diakonát; chápe sa ako sviatosť apoštolskej služby; prijíma ju muž starší ako 25 rokov; najmä v rímskom obrade (rímskokatolícka cirkev) kňazi žijú v celibáte (bez pohlavného života), v mnohých iných kresťanských obradoch sa kňazi ženiť môžu, ale vyššie postavení hodostári nie (gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, evanjelická cirkev a i.); celibát sa chápe ako dobrovoľná vôľa zachovávať čistotu z lásky k Božiemu kráľovstvu a k službe ľuďom
# ''Sviatosť pomazania chorých'' – Tradičnými katolíkmi po stáročia prezývaná ako ''posledné pomazanie''; podľa katolíckej vierouky je to odporúčanie chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil; je tradičným pokračovaním uzdravovať chorých apoštolmi
== Pozri aj ==
| |||