Verzia z 15:27, 1. december 2011 upraviť Ptbotgourou (diskusia \| príspevky) Boti 10 086 editací d r2.6.5) (robot Pridal: kk:Кентас ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:46, 2. december 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{iné významy}} [[Súbor:Banded Iron Formation Barberton.jpg\|náhľad\|vpravo\|Vzorka [[páskovaná železná ruda\|páskovanej železnej rudy]] z barbertonského zelenokameňového pásma v Južnej Afrike]] '''Ruda''' je [[nerastná surovina]] - – [[minerál]] alebo [[hornina\|horninu]], obsahujúcu ekonomicky významný podiel [[chemický prvok\|chemických prvkov]], väčšinou [[kov]]ov, získateľných hlavne [[priemysel]]nou [[ťažba\|ťažbou]]. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy saide väčšinou ~~jedná~~ o vyhradené suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| autor = \| titul = Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva Riadok 13: }}</ref>. Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] - – FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry). V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky [[nerastná surovina\|prírodné suroviny]], ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava<ref>Vladár, J. a kolektív 1981: ''Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š.'' Veda, Bratislava, s. 173</ref>. Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo\|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda ([[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky - – [[nerast]] (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov\|farebných]] a [[drahý kov\|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan\|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme. [[Súbor:Chromite-pas-63a.jpg\|náhľad\|vpravo\|[[Chromit]], jediná ruda chrómu]] Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. [[Ložisko (geológia)\|Ložisko]] rudy môže obsahovať taký rozsah [[mineralizácia (geológia)\|mineralizácie]], ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať. Riadok 32: * [[Chalkopyrit]]: CuFeS<small><sub>2</sub></small> ([[meď]], [[síra]]) * [[Chromit]]: (Fe, Mg)Cr<small><sub>2</sub></small>O<small><sub>4</sub></small> [[chróm]], [[železo]] * [[Cinabarit]]: HgS ruda [[ortuť~~\|ortuťová~~]]ová ruda * [[Kobaltit]]: (Co, Fe)~~AsS~~ AsS * [[Columbit]]-[[Tantalit]]: (Fe, Mn)(Nb, Ta)<small><sub>2</sub></small>O<small><sub>6</sub></small> * [[Galenit]]: PbS [[olovo]]

Ruda: Rozdiel medzi revíziami