|
== Mestá ==
* Významné mestá v Sasku-Anhaltsku:
** [[Dessau]] - – historická metropola [[Anhaltsko|Anhaltska]]
** [[Halberstadt]]
** [[Halle (Saale)]] - – druhé najväčšie mesto Saska-Anhaltska
** [[Lutherstadt Wittenberg]] - – bývalé hlavné mesto [[Sasko-Wittenberg|Saska-Wittenbergu]] a neskoršia metropola [[Sasko|Saského kurfirstva]]
** [[Magdeburg]] - – hlavné a súčasne najväčšie mesto spolkovej krajiny Saska - – Anhaltska
** [[Naumburg]]
** [[Quedlinburg]]
=== Obdobie od jari 1945 do 22. júla 1952 ===
Po spojeneckom obsadení [[Nemecko|Nemecka]] je územie neskoršieho Saska-Anhaltska začlenené do [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|Sovietskej okupačnej zóny Nemecka]]. V jej rámci sú 23. júla 1945 obe provincie (s výnimkou Hornburgu, Wolfsburgu, Hehlingenu a niekoľkých ďalších obcí, ktoré sa stali súčasťou [[Britská okupačná zóna Nemecka|Britskej okupačnej zóny Nemecka]]), ďalej potom [[Anhaltsko]], okrajové územia [[Brunšvicko|Brunšvicka]] (enkláva Calvörde; mestá Hessen, Pabstoff, a východné oblasti okresu Blankenburg s mestami [[Blankenburg]], Rübelland, Hasselfelde, Hüttenrode, Heimburg, Stiege, Tanne) spolu s [[Durínsko|durínskoudurínsko]]u enklávou [[Allstedt]] začlenené do novo vytvorenej provincie Sasko-Anhaltsko.
V roku 1947 je potom rozhodnutím spojencov oficiálne zrušený [[Prusko|pruský štát]] a status Saska-Anhaltska sa 21. júla 1947 mení z provincie na '''krajinu'''. Vtedajšie krajiny boli podstatne väčšie ako dnes a mali rozlohu 24 576 km²{{km2|24576}}. Jej vtedajším hlavným mestom bolo [[Halle]].
Dňa 7. októbra 1949 vzniká na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka nový socialistický štátny útvar Nemecká demokratická republika (NDR). Zo začiatku sa jednaloišlo o Federáciu 6 autonómnych krajín. Jednou z nich bolo aj Sasko-Anhaltsko.
=== Obdobie od 23. júla 1949 do roku 1990 ===
=== Obdobie od roku 1990 do súčasnosti ===
Po protikomunistických búrkach v roku [[1989]] potom 3.10.1990 dochádza ku zjednoteniu NDR so [[Nemecko|Spolkovou republikou Nemecko]] a k obnoveniu krajín na území dovtedajšej NDR. Ich hranice sa už však nedržali pôvodných krajinských hraníc z rokov 1945- – 1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952- – 1990. Znovuvytvorená krajina Sasko-Anhaltsko bola vymedzená územím celého dovtedajšieho [[Bezirk Magdeburg|Magdeburského kraja]]; ďalej potom [[Bezirk Halle|Halleským krajom]] bez okresu Artem; k tomu ešte pristupoval okres Jessen z [[Bezirk Cottbus|Cottbuského kraja]]. Rozlohou je menší ako pôvodná krajina.
Časti územia pôvodnej krajiny z rokov 1945- – 1952, ktoré v rokoch 1816- – 1944 tvorili súčasť [[Prusko|pruskej]] provincie [[Provincia Sasko|Saska]] sa naraz ocitli v [[Brandenbursko|Brandenbursku]]. Jedná saIde o územia v dovtedajších okresoch Rathenow (územie západne od rieky [[Havel]] s obcami Steckelsdorf, Großwudicke, Zollchow, Bützer, Milow, Nitzahn), Brandenburg (západná časť okresu s obcami Bensdorf, Zitz, Wusterwitz, Wenzlow, Ziesar, Wollin, Gräben), Belzig (obec Görzke), Jüterbog (južná časť okresu s obcami Marzahne, Blönsdorf, Seehausen, Oehna), Herzberg (celý okres), Bad Liebenwerda (celý okres), Senftenberg (severozápadná časť okresu s mestom Lauchhammer a obcou Grünewalde). Časti územia pôvodnej krajiny (celé okresy Torgau, Eilenburg, Delitsch, a západné okraje okresu Leipzig) sa stali súčasťou [[Sasko|Saska]], ku ktorému tieto oblasti patrili do roku [[1815]] (potom v rokoch 1815- – 1944 súčasť pruskej provincie [[Provincia Sasko|Saska]]). Malá časť pôvodnej krajiny na juhu a juhozápade (Schkölen s okolím; severovýchodná časť okresu Sömmerda s mestom Kölleda a obcami Ostramondra, Großmonra; časť okresu Nordhausen s obcami Heiringen, Auleben; východná časť okresu Artem s mestom Artem a obcami Wiehe, Roßleben, Donndorf, Bottendorf, Schönewerda, Reinsdorf, Voigtstedt, Bretleben, Helldrungen, Oberhelldrungen) boli začlenené do [[Durínsko|Durínska]]. Naopak bola do Saska-Anhaltska začlenená malá časť [[Brandenbursko|brandemburskej]] oblasti [[Prignitz (oblasť)|Prignitz]] (najsevernejšia časť okresu Havelberg s mestom [[Havelberg]] a obcou Nitzow) a malá časť pôvodného [[Durínsko|Durínska]] (územie juhozápadne od mesta [[Naumburg]]).
[[1. júl]]a [[1994]] potom došlo ku správnej reforme, členenie na 37 krajinských okresov a 3 štatutárne mestá z dôb [[Nemecká demokratická republika|NDR]] bolo nahradené 21 krajinskými okresmi a 3 [[štatutárne mesto|štatutárnymi mestami]]. Tento stav trval do roku [[2007]] keď sa počet okresov zredukoval na 11.
== Predsedovia vlád krajiny Saska-Anhaltska ==
* 21. júl [[1947]] - – 13. august [[1949]]: [[Dr. Erhard Hübener]]
* 13. august [[1949]] - – 23. júl [[1952]]: [[Werner Bruschke]]
V rokoch [[1952]] a [[1990]] bola krajina Sasko-Anhaltsko zrušená.
* 28. október [[1990]] - – 04. júl [[1991]]: [[Gerd Gies|Dr. Gerd Gies]] [[CDU]]
* 04. júl [[1991]] - – 28. november [[1993]]: [[Werner Münch|Profesor Dr. Werner Münch]] [[CDU]]
* 02. december [[1993]] - – 21. júl [[1994]]: [[Christoph Bergner|Dr. Christoph Bergner]] [[CDU]]
* 21. júl [[1994]] - – 16. máj [[2002]]: [[Reinhard Höppner|Dr. Reinhard Höppner]] [[SPD]]
* 16. máj [[2002]] - – 19. apríl [[2011]]: [[Wolfgang Böhmer|Profesor Dr. Wolfgang Böhmer]] [[CDU]]
* Od 19. apríl [[2011]]: [[Reiner Haseloff]] [[CDU]]
| 