Volgograd: Rozdiel medzi revíziami

[[11. november|11. novembra]] [[1942]] podnikli nacistické jednotky posledný pokus o vyčistenie Stalingradu. 6 nasadených divízií sovietskymi pozíciami nepostúpilo. Podarilo sa im však rozdeliť oblasti ovládané 62. armádou na menšie celky. Situácia bola vážna pre obidve strany. Nemecké vojská zatiaľ neboli schopné obsadiť celé mesto ani prerušiť železničné spojenie, ktoré sa vinulo v smere zo severu na juh pozdĺž východného brehu Volgy. Sovietske vojská v meste museli čeliť nedostatku zásob, v dôsledku nesplavnosti Volgy, ako aj malej operačnej hĺbke dosiaľ držaného územia na západnom brehu.

 

[[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal protiútok sovietskych jednotiek. Už [[23. november|23. novembra]] sa stretli obidve postupujúce krídla vojsk pri [[Kalač]]i. Vytvoriac tak obrovský kotol v ktorom uväznili 22 nemeckých a rumunských divízií a ďalších 160 menších jednotiek o sile 250-330 000 mužov. Ale až [[10. január]]a [[1943]] začali vojská [[Červená armáda|Červenej armády]] definitívnu likvidáciu obkľúčenia. [[31. január]]a sa sovietskym vojskám v budove obchodného domu ''univermag'' vzdal maršal [[Friedrich Paulus]]. Iné nemecké jednotky naďalej pokračovali v boji. [[2. február]]a [[1943]] sa v Traktorovom závode o 8:40 vzdali posledné zvyšky XI. zboru [[Wehrmacht]]u, tým sa skončila záverečná fáza likvidácie obkľúčenej 6. armády ako aj samotná [[bitka o Stalingrad]].