V [[stredovek]]ej [[Európa|Európe]] bola šľachta vládnúcavládnuca [[privilégium|privilegovaná]] vrstva feudálnej spoločnosti. Svoju moc a privilegované postavenie zakladala na urodzenom (ušľachtilom) pôvode, pozemkovom vlastníctve a feudálnych výsadách. Vznikla z bývalej [[rodová aristokracia|rodovej aristokracie]] (stará, rodová šľachta) alebo si šľachtické postavenie vyslúžila (nová, služobnícka šľachta). Šľachta dosiahla obmedzenie dovtedajšieho despotizmu moci panovníka a položila základy budúceho [[parlamentarizmus|parlamentarizmu]] (snemy). Od [[13. storočia]] moc šľachty začali obmedzovať [[mesto|mestá]], najmä [[Mešťan (spoločenská vrstva)|mešťania]]. V neskorom stredoveku sa vytvorila hierarchizovaná štruktúra šľachty. Od začiatku [[novovek]]u postupne v Európe vznikali centralizované absolutistické štáty, v ktorých (okrem [[Poľsko|Poľska]] a [[Uhorsko|Uhorska]]) moc šľachty klesala, svoj vplyv si však udržala zhruba až do polovice [[19. storočia]]. V mnohých krajinách existuje dodnes.
