Argón: Rozdiel medzi revíziami

Názov prvku pochádza z gréckeho ''argos'' (lenivý, neaktívny, inertný). Argón je bezfarebný jednoatómový vzácny plyn bez chuti a zápachu, ťažší než vzduch. Z chemického hľadiska sa vyznačuje značnou indiferentnosťou. Je najviac zastúpeným vzácnym plynom v ovzduší našej planéty - hmotnostný zlomok argónu vo vzduchu je 1,29 %. Objavili ho anglickí fyzici W. S. Rayleigh a [[William Ramsay|W. Ramsay]] roku [[1894]] na základe rozdielnej hmotnosti litra dusíka izolovaného zo skvapalneného vzduchu (1,257 g) a litra dusíka získaného rozkladom [[Dusičnan amónny|dusičnanu amónneho]] (1,251 g). Nezávisle od seba sa pokúsili pôsobiť na izolovanú zložku vzduchu najsilnejšími činidlami, ale vôbec s ničím nereagovala. Malý rozdiel - 6 tisícin gramu - im postačil na dôkaz cudzích plynov vo vzdušnom dusíku. Hneď ako boli objavené [[hélium]] a argón, vznikli v prirodzenom rade prvkov nové prázdne políčka, ktoré bolo treba zaplniť. Prirodzená sústava prvkov a znalosť príslušných zákonitostí a vzťahov donútili W. Ramsaya, aby tieto prvky hľadal. Bolo treba hľadať tie prvky, ktoré majú zvláštnu povahu a treba ich umiestniť do samostatnej skupiny. Podľa zákona periodicity bolo treba hľadať jeden vzácny plyn, ktorý je ťažší než hélium a ľahší než argón, a tri podobné prvky, ťažšie než argón. To, že bola vedecká úvaha správna, dokázal objav všetkých vzácnych plynov.

Je zaujímavé, že prítomnosť cudzieho plynu vo vzduchu zistil už roku [[1784]] H.[[Henry Cavendish]], keď pozoroval účinok elektrického výboja na vzduch v uzavretom priestore nad ortuťou[[ortuť]]ou. Keď odstránil vzniknutý červenohnedý dym (boli to oxidy dusíka) v lúhu[[lúh]]u, nad ortuťou zostala malá bublinka plynu, ktorý už ďalej nereagoval. Starý názor na inertnosť vzácnych plynov v ovzduší bolo treba zmeniť. V súčasnosti ich nepokladáme za inertné, ale hovoríme o chémií vzácnych plynov, čiže aerogénov.

Argón získame pri výrobe amoniaku[[amoniak]]u z vodíka[[vodík]]a a vzdušného dusíka[[dusík]]a, kde je vlastne odpadom. V {{m3|1}} vzduchu sa nachádza 9,3 litra argónu. Technický argón vyrábajú Moravsko – chemické závody v Ostrave – v Mariánských horách. Argón možno vyrobiť aj zo vzduchu[[vzduch]]u. [[Kyslík]] sa viaže rozžeravenou meďou[[meď]]ou, dusík sa viaže na kovový [[horčík]] alebo [[vápnik]] ako nitrid a zvyšný surový argón obsahuje asi 0,25 % ostatných vzácnych plynov, ktoré sa od argónu oddelia frakčnou destiláciou, absorpciou a frakčnou desorbciou na aktívnom uhlí.