Verzia z 17:07, 13. jún 2012 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.7.2+) (robot Zmenil: en:Elizabeth of Hungary, Duchess of Bohemia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:49, 16. júl 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d clean up Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{pozri\|svätici rovnakého mena\|Alžbeta Uhorská (svätica)}} '''Alžbeta Uhorská''' (dátum narodenia ~~neznáme -~~ neznámy – [[12. január]] po [[1189]]) bola manželka kniežaťa [[Bedřich (knieža)\|Bedřicha]] a česká kňažná. == Pôvod == Alžbeta bola dcéra uhorského kráľa [[Gejza II. (Uhorsko)\|Gejzu II.]] a Eufroziny Kyjevskej, pochádzala z rodu Arpádovcov. Dvaja z jej bratov sa stali uhorskými kráľmi: [[Štefan III. (Uhorsko)\|Štefan III.]] ([[1162]] – [[1172\|72]]) a [[Belo III.]] (~~1172–~~1172 – [[1196\|96]]). Neskoršia kráľovná [[Konštancia Uhorská]], manželka [[Přemysl Otakar I.\|Přemysla Otakara I.]], bola dcérou Belu III. a teda Alžbetinou neterou. == Česká kňažná == Za neskoršieho kniežaťa Bedřicha sa Alžbeta vydala zrejme roku [[1157]], už v čase panovania jeho otca [[Vladislav II. (Čechy)\|Vladislava II.]]. Českou kňažnou sa stala poprvýkrát v roku [[1172]], ale už o deväť mesiacov neskôr po Bedřichovom zosadení odišla za svokrom a svokrou do [[Durínsko\|Durínska]]. V roku [[1178]] sa Bedřichovi naskytla nová šanca a s podporou cisára [[Fridrich I. Barbarossa\|Barbarossu]], pri ktorého dvore sa zdržoval, sa znova stal kniežaťom. Keď Bedřich odišiel na dvorský snem do [[Würzburg]]u v roku [[1179]], zveril svojej žene správu Čiech. Sotva však odišiel, zosadený [[Soběslav II.]] sa pokúsil dobyť Prahu, ~~ovšem~~pravdaže Alžbeta ju uhájila. Bedřich sa vrátil do krajiny a aj keď bol porazený pri Loděnici, s podporou [[Konrád II. Oto\|Konráda II. Ota]], ktorú snáď pomáhala zaistiť aj kňažná, bitku v Prahe nakoniec vyhral. Po bitke dala Alžbeta postaviť na mieste boja kostol Jana Evangelisty Na bojišti. Emancipovaná kňažná na kniežacie listiny pripájala svoju pečať a bola Bedřichovým radcom. Napriek tomu však ich vláda úspešná nebola, pretože postupne sa český štát rozpadol na [[Čechy]], [[Morava\|Moravu]] a [[pražské biskupstvo]]. Riadok 14: Roku [[1184]] uhájila Alžbeta [[Pražský hrad]] znovu, proti bratovi Soběslava II. [[Václav II. (knieža)\|Václavovi]]. Bedřich Václava s pomocou svojho brata Vojtecha a rakúskeho vojvodu [[Leopold V. Babenberský\|Leopolda V.]] z Čiech vytlačil. Po Bedřichovej smrti v roku [[1189]] žiadala Alžbeta od [[Konrád II. Oto\|Konráda II.]] olomoucký údel, inak mu odmietala Pražský hrad vydať. Konrád súhlasil, ale ~~akonáhle~~hneď ako sa ocitol na hrade, svoje rozhodnutie zmenil. [[Nekrológium]] [[kláštor Doksany\|kláštora]] v Doksanoch uvádza, že kňažná Alžbeta zomrela 12. januára, nie však ktorého roku. Začiatkom [[21. storočia]] sa Alžbeta stala jednou z postáv historických románov spisovateľky [[Ludmila Vaňková\|Ludmily Vaňkovej]] ''Příběh mladšího bratra'', ''Kdo na kamenný trůn'' a ''Cestou krále''. Riadok 20: == Potomkovia == * Vratislav († [[1180]]) * [[Žofia Přemyslovna]] (* pred [[1176]]- – [[1195]]) :∞ [[1186]] [[Albrecht I. Meißenský]] ([[1158]]- – [[1195]]) * Helena-Eirene :∞ [[1164]] [[Peter Komnénovec]] (Petraliphas Komnenos), syn [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše\|byzantského cisára]] [[Manuel I. Komnenos\|Manuela I.]] * Olga († asi [[1163]]) * Markéta († asi [[1183]]) * [[Ľudmila Přemyslovna (1170- – 1240)]], [[Bavorsko\|bavorská vojvodkyňa]] :∞ [[1189]] [[Albrecht III. z Bogenu]] († [[1198]]) :∞ [[1204]] [[Ludvík I. Bavorský (1173- – 1231)\|Ludvík I. Bavorský]]/Bavorský ([[1173]]- – [[1231]]) == Literatúra ==

Alžbeta Uhorská (manželka Bedřicha): Rozdiel medzi revíziami