Bulharská ľudová republika: Rozdiel medzi revíziami

'''Bulharská ľudová republika''' bol štátny útvar existujúci od konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] až do roku [[1990]]. Po posilnení moci komunistickej strany sa do čela štátu dostal v roku [[1946]] [[Georgi Dimitrov]], za ktorého vlády sa v krajine zaviedol [[komunistický režim]] a krajina bola oficiálne v roku [[1947]] nazvaná [[ľudová demokracia|ľudovou republikou]]. Postupne začal nový režim vystupovať proti politickej opozícii, najmä za pomoci vykonštruovaných procesov, v ktorých bolo množstvo ich odporcov odsúdených k trestom smrti či k dlhodobému odňatiu slobody. Po väčšinu päťdesiatych rokov sa v krajine uplatňovali [[stalinizmus|stalinistické]] praktiky v záujme zachovania komunistického mocenského monopolu. V polovici päťdesiatych rokov sa stal najmocnejším mužom v štáte [[Todor Živkov]], ktorý od tej doby v Bulharsku vládol až do zvrhnutia režimu v roku [[1989]]. V roku [[1990]] bol ľudovodemokratický bulharský štát na základe úprav ústavy premenený na [[Bulharsko|Bulharskú republiku]] a éra vlády komunizmu v Bulharsku tak skončila.▼

Kultúre v komunistickom období spočiatku udával tón socialistický realizmus, až neskôr v priebehu šesťdesiatych došlo k uvoľneniu. Veľké popularity dosiahli hry s témou idealistického hrdinu bojujúceho proti malomeštiackej byrokracii, postupne sa začal medzi inými hudobnými prúdmi presadzovať napríklad jazz. Cez dominanciu marxizmu-leninizmu ako hlavná ideológia štátneho zriadenia bolo vytvorených niekoľko umelecky vysokých diel v oblasti architektúry, umenia i literatúry. Najmä za Todora Živkova režim začal viac presadzovať diela oslavujúce bulharskej hodnoty a kultúru. Dosiahlo sa úspechov aj v niekoľkých vedných odboroch. Avšak tak ako v iných krajinách východného bloku bolo aj v Bulharsku mnoho umelcov perzekvováno režimom. Jedným z najvýznamnejších bol novinár a spisovateľ Georgi Markov, ktorý sa stal jendím z popredných kritikov bulharského komunistického režimu.▼

V hospodárskej oblasti sa komunistický režim snažil vybudovať nový priemysel a vytvoriť systém štátnych poľnohospodárskych družstiev s povinnou účasťou poľnohospodárov. V tomto smere síce bulharskí komunisti uspeli, však neefiktivnost mnohých pretekov viedla bulharskú vládu k zavádzanie hospodárskych reforiem a povzbudenie turistického ruchu. Cez tieto pokusy sa na konci osemdesiatych rokov hospodárstvo ocitlo v kríze, ktorá dopomohla k pádu komunistického režimu.▼