Apollo (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ja:アポロ宇宙船
Riadok 18:
Lunárny modul je jediná časť vesmírnej lode Apollo, ktorá sa dostala až na povrch Mesiaca. Má výšku {{m|7.6|m}}, maximálny priemer 3,73 metra a štartovaciu hmotnosť približne {{kg|14500}}. Skladá sa z dvoch častí, z pristávacieho a štartovacieho stupňa. Pri štarte z povrchu mesiaca sa vesmírna loď rozdelí a pristávací stupeň zostane na povrchu. Pristávacia časť má 4 "nohy". Štartovací stupeň tvorí pretlaková kabína a prístrojový úsek. Vo vlastnej pilotnej kabíne sa nachádzajú palubné prístroje, [[počítač]]e, [[klimatizačné zariadenie]], systém zásobovánia [[elektrická energia|elektrickou energiou]], kryt štartovacieho motoru a po stranách nádrže pohonných hmôt. V prístrojovom úseku sú nádrže s [[hélium|héliom]] pre tlakovanie pohonného systému a nádrže s kyslíkom a [[voda|vodou]]. Voda slúži na pitie, ale aj na chladenie a v prípade núdze aj na hasenie požiaru. V pristávacom module sa nenachádzali žiadne kreslá pre posádku, astronauti pri všetkých manévroch stáli. Na prestup posádky medzi veliteľským a lunárnym modulom počas letu slúži prielez v strope tlakovej kabíny. Druhý, štvorcový prielez slúžiaci na výstup na mesačný povrch, je na dne pretlakovej kabíny. Pretlaková kabína má 3 okná, dve po stranách hlavnej palubnej dosky, tretie, stretávacie, nad hlavou veliteľa. Komunikačný systém tvoria dva vysielače a dva prijímače pracujúce v pásme S.
 
V strede pristávacieho stupňa je pristávací motor DPS ('''D'''escent '''P'''ropulsion '''S'''ystem). Je poháňaný palivom skladajúcim sa z 50 % asymetrického [[dimethylhydrazín]]u a 50 % [[hydrazín]]u. Maximálny ťah motora je 4 380 kp. Štartovací motor APS ('''A'''scent '''P'''ropulsion '''S'''ystem) dokáže vo [[vákuum|vákuu]] vyvinúť maximálny ťah 1 590 kp. Ťah obidvoch motorov bolo možné regulovať. Na stabilizáciu lode slúžili dva nezávislé stabilizačné systémy, každý o ôsmymiôsmimi motormi. Za normálnych podmienok pracujú oba systémy paralelne, v prípade núdze je však možné loď stabilizovať iba jedným z nich.
 
Elektrickú energiu lunárnemu modulu na rozdiel od veliteľského a servisného dodávajú [[zinok]]-[[striebro|strieborné]] poalivové články, pretože sú ľahšie a spoľahlivejšie ako vodíkovo-kyslíkové. Štyri články sú v pristávacom, dva v štartovacom stupni.
[[Súbor:Apollo Pad Abort Test -2.jpg|right|thumb|220px|Zapálené motory záchrannej veže nesú oddelenú kabínu – veliteľský modul pri jednom z testov]]
 
== Usporiadanie zostavy počas letu ==
V štartovacej konfigurácii pri lete k Mesiacu je najvyššou časťou lode [[Únikový systém|záchranná veža LES (Launch Escape System)]]. Skladá sa z troch motorov vo valcovitom puzdre, ktoré má dĺžku 4,7 metra. K veliteľskému modulu je pripojený pomocou štvorhrannej, 3 metre dlhej vežovitej konštrukcie z [[titán]]ových rúriek. Motor je zakončený 4 tryskami, ktoré sú sklonené o 35° k osi motora. Motor je schopný vyvinúť ťah 70 Mp po dobu 8 sekúnd. Záchranná veža slúži na to, aby sa v prípade havárie nosnej rakety mohol veliteľský modul s posádkou dostatočne vzdialiť od rakety a bezpečne pristáť. Pri pilotovaných letoch nebolo toto zariadenie nikdy použité.