Sumeri: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 195.91.110.3 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od EmausBot
Riadok 17:
* Polomytologickí vládcovia: pozri [[Sumerský kráľovský zoznam]]
 
Do známej histórie vstúpili okolo roku 3000 pred Kr., kedy už je doložená existencia viacerých mestských štátov. Rovnako ako [[staroveké Grécko]] sa aj Sumer skladal z mestských štátov (takmer nikdy to prd nebol len jeden štát), napríklad [[Eridu]] (najjužnejšie sumerské mesto, pahorok (tell) Abú Šahrajn), [[Nippur]] (dnešný Nuffar, od [[13. storočie|13. storočia]] neobývaný), [[Šuruppak]] (dnešná Fára), [[Uruk]] (pahorok Varka [al-Warká]), [[Kiš]] (najsevernejšie sumerské mesto, dnešný Tell al-Uhajmir a Ingharra), [[Lagaš]] (dnešný al-Hibá), [[Umma]] (dnešná Jocha) a [[Ur]] (dnešný al-Mukajjar).Podľa [[Sumerský kráľovský zoznam|Sumerského kráľovského zoznamu]] bolo v Sumeri vždy iba jedno kráľovstvo (podľa sídelného mesta [[dynastia|dynastie]]).
 
Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. Sú zrejme autormi najstaršieho známeho [[písmo|písma]]. Išlo o [[klinové písmo]]. Ich texty dokladajú začiatky niektorých vied, napríklad matematiky, astronómie a lekárstva.
Riadok 28:
Po roku 3800 pred Kr. (t. j. v polovici 4. tisícročia pred Kr.) v dôsledku častých dažďov stúpli moria, ktoré spôsobili potopy v nížinách a sú zdrojom (aj [[Biblia|biblických]]) povestí o [[potopa|potope]]. Zároveň sa však stali priechodnými púšte, čo umožnilo migrácie obyvateľstva.
 
Podľa posledného stavu ,,sipoznania zabil,Sumeri, prvé mezopotámske [[etnikum]] známe podľa mena, prišli do južnej Babylonie z východu najneskôr v čase po vzniku (t. j. 3500 resp. 3300 pred Kr. ) alebo v čase pred vrcholom (t. j. pred 3300 resp. 3100 pred Kr.) uruckej kultúry (pozri dolu), čiže boli nositeľmi (vrcholu) tejto kultúry. Je možné, že prišli už počas [[obejdská kultúra|obejdskej kultúry]], a že boli jej nositeľmi. Sumeri pravdepodobne neboli pôvodnými obyvateľmi tohto územia, existujú ale aj opačné názory. Podľa jazykovedcov prišli Sumeri z [[India|Indie]]. Po [[sumerčina|sumersky]] sa v Mezopotámii aktívne hovorilo až približne do roku 2000 pred Kr. Podľa obrázkov sa delili na skupinu s dlhými lebkami a skupinu s krátkymi lebkami (armenoidný typ).
 
Okrem Sumerov do Mezopotámie prišli aj [[Semiti]] (neskorší [[Akkadi]]). Prišli do severozápadnej Mezopotámie - neskôr aj do severnej Babylonie (tzv. Akkadu) - najneskôr na začiatku ranodynastického obdobia (pozri dolu), ale predpokladá sa, že prišli tesne po alebo pred Sumermi.
 
==== Urucká kultúra, vznik písma (4000 - 3200 pred Kr.) ====
V rokoch 4000 - 3200 pred Kr. (iné pramene 3500 - 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala [[urucká kultúra]] (=kultúra [[Uruk-Gaura]]), ktorá nadviazala na výsledky obejdskej kultúry. Významné náleziská sú Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura, [[Habúba Kabíra]] a [[Džebel Arúda]]. Počiatočná fáza je slabo dokumentovaná. Sídla na severe sa často vyčleňujú ako paralelná [[Gaurská kultúra]] (podľa Tepe Gaura). V posledných rokoch siahala Urucká kultúra až do Sýrie. Vplyv mala aj v juhozápadnom Iráne (územie neskôr nazývané [[Elam]]). Keramiku uruckého typu (ktorá je spravidla jednofarebná – červená alebo sivá) nachádzame v južnej Babylonii a ďalej na severozápade. Gaurská kultúra sa zas vyznačuje zvláštnymi svätyňami a bohatým umením rezby pečatidiel (pečatidlá používali už neolitické kultúry). Steny chrámov zo sušených hovientehál zvonka zdobili mozaiky z farebných kolíkov z vypálenej hliny alebo z vápenca (Uruk); na iných miestach zas chrámové steny zdobili nástenné maľby s figurálnymi námetmi (Tell Ukajr).
 
Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej Babylonii, čiže v tzv. Sumeri (vznik prvej tzv. [[vyspelá kultúra|vyspelej kultúry]]). V Uruku sa vtedy objavili monumentálne trojloďové 80-metrové svätyne (na terase z tehál) s pestrými mozaikami. Namiesto dovtedajších razítkových pečatidiel sa zjavili valcovité pečatidlá ([[pečatné valčeky]]; vznikli súčasne aj v susednom Elame), ktoré zostali typickými pre Mezopotámiu až do jej zániku. Odtláčali sa do hliny. Krajina pozostávala z niekoľkých mestských centier obklopených závislými sídlami. Všetka pôda bola vlastníctvom chrámu (svätyne), ktorý bol náboženským i svetským centrom mesta a bol asi zasvätený miestnemu božstvu. Chrámoví ekonomickí úradníci neskorouruckého obdobia sú aj [[autor]]mi najstaršieho [[písmo|písma]] na Zemi, ktoré potom od Sumerov pravdepodobne prevzali [[Indovia]] a [[Egypťania]]. Najstaršie hlinené tabuľky s písomnými záznamami pochádzajú z Uruku (vrstva Uruk IV). Pred rokom 3000 pred Kr. sa písmo používalo len pre zoznamy a účtovné záznamy, písalo sa na hlinené tabuľky. [[Graféma|Grafémy]] tohto obrázkového písma sa už v Džemdetnasrskom období, ale najmä v Ranodynastickom období (pozri ďalej), stávali abstraktnými a menili svoj výzor na charakteristické „kliny“. Tak vzniklo tzv. [[klinové písmo]], ktoré sa dlho používalo v celej Prednej Ázii. Paralelne vzniklo okolo roku 3000 pred Kr. v západnom Iráne podľa vzoru uruckého písma odlišné písmo – [[protoelamské písmo]]. Vznikajú skutočné mestá, formuje sa vládnuca vrstva, nastal technologický pokrok vo všetkých oblastiach, rozširuje sa používanie kovov, začína sa výroba [[bronz]]u a iných zliatin. V Uruku rozlišovali štyri „stupne“ sveta: rastliny, živočíchy, človek a najvyššie svet bohov. Ľudia žili vo viacgeneračných domácnostiach a obydliach.
Riadok 57:
V rokoch 2340 až 2159 pred Kr. (iné pramene 2330 až 2150 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii akkadské obdobie ([[Akkadská ríša]]). Najvýznamnejšie náleziská sú [[Adab]], [[Ešnunna]], [[Tutub]], [[Sippar]], [[Gasur]] (Nuzi), [[Tell Brak]].
 
Obdobie sa začína roku 2340 pred Kr., kedy [[Sargon I.]] ([[ŠarkanŠarru-kankín I.]]), kráľ Kiša, porazil ummského (sumerského) kráľa Lugalzageziho, čím ovládol prakticky celú Babyloniu. Sargon bol pôvodne hlavný komorník kráľa Kiša menom [[Ur-Zababu]], ale potom ho zvrhol, porazil Lugalzageziho a hlavným mestom svojho akkadského (čiže semitského) štátu urobil mesto [[Akkad]], ktorého poloha dnes nie je známa (niekde pri [[Sippar]]e a Kiši). Sargon vytvoril prvú ríšu v dejinách. Podľa (nesúdobých) literárnych textov Sargon následne dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: [[Ebla]] (veľmi významné sýrske mesto), [[Cyprus]], [[Kréta]], Magan (asi [[Omán]]), diliniumDilmun (asi ostrovy [[Bahrajn]] a [[Failaka]]) a stredná [[Anatólia]].
 
Sargonov syn a nástupca [[Rimuš]] (2283-2275 pred Kr.) musel neustále prdietpotláčať vzbury v ríši, najmä v južnej BabylonyyBabylonii, pretože mestá chceli obnoviť svoju nezávislosť. Jeho nástupca a brat [[Maništušu]] (2274-2260 pred Kr.) mal rovnaké problémy. Významný vládca bol [[Narám-Sín]] (2259-2223 pred Kr.), ktorý opäť skonsolidoval kráľovskú moc v ríši a viedol aj boje v Iráne, Elame a Sýrii. Prvýkrát do určitej miery ovládol aj severnú Mezopotámiu, po prvýkrát sa uňho stretávame s [[kult]]om žijúceho panovníka (nechal sa uctievať ako boh). Narám-Sín podporoval umenie.
 
Počnúc vládou [[Šar-kali-šarrí]]ho (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim [[Guti|Gut(ejc)om]] a Lullubejcom z východu, semitským [[Amorejci|Amorejcom]] zo západu a [[Churriti|Churritom]] zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku [[2159]] pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.
 
V tomto období dejín vznikali nápisy v [[akkadčina|akkadčine]]. V dôsledku prevzatia klinového písma pre akkadčinu sa celý systém písma stal značne komplikovaný, veľa znakov bolo viacznačných. Zapisovali sa 4 samohlásky. V oblasti výtvarného umenia došlo k uvoľneniu štýlu v porovnaní s abstraktným sumerským umením. Významnú úlohu v štáte hrali inštitúcie (kráľovský palác a chrámy jednotlivých božstiev), existoval ale aj [[súkromný sektor]]. V ekonomike zrejme došlo ku koncentrácii pozemkového majetku v rukách panovníkov, ktorí ju dokázateľne vo veľkom jednak skupovali od rodových skupín a jednak vyvlastňovali v dobytých oblastiach.
 
=== Guti a lagašský štát (2159 – 2109 pred Kr.) ===