Sumeri: Rozdiel medzi revíziami

* Polomytologickí vládcovia: pozri [[Sumerský kráľovský zoznam]]

 

 

Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. Sú zrejme autormi najstaršieho známeho [[písmo|písma]]. Išlo o [[klinové písmo]]. Ich texty dokladajú začiatky niektorých vied, napríklad matematiky, astronómie a lekárstva.

Po roku 3800 pred Kr. (t. j. v polovici 4. tisícročia pred Kr.) v dôsledku častých dažďov stúpli moria, ktoré spôsobili potopy v nížinách a sú zdrojom (aj [[Biblia|biblických]]) povestí o [[potopa|potope]]. Zároveň sa však stali priechodnými púšte, čo umožnilo migrácie obyvateľstva.

 

 

Okrem Sumerov do Mezopotámie prišli aj [[Semiti]] (neskorší [[Akkadi]]). Prišli do severozápadnej Mezopotámie - neskôr aj do severnej Babylonie (tzv. Akkadu) - najneskôr na začiatku ranodynastického obdobia (pozri dolu), ale predpokladá sa, že prišli tesne po alebo pred Sumermi.

 

==== Urucká kultúra, vznik písma (4000 - 3200 pred Kr.) ====

 

Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej Babylonii, čiže v tzv. Sumeri (vznik prvej tzv. [[vyspelá kultúra|vyspelej kultúry]]). V Uruku sa vtedy objavili monumentálne trojloďové 80-metrové svätyne (na terase z tehál) s pestrými mozaikami. Namiesto dovtedajších razítkových pečatidiel sa zjavili valcovité pečatidlá ([[pečatné valčeky]]; vznikli súčasne aj v susednom Elame), ktoré zostali typickými pre Mezopotámiu až do jej zániku. Odtláčali sa do hliny. Krajina pozostávala z niekoľkých mestských centier obklopených závislými sídlami. Všetka pôda bola vlastníctvom chrámu (svätyne), ktorý bol náboženským i svetským centrom mesta a bol asi zasvätený miestnemu božstvu. Chrámoví ekonomickí úradníci neskorouruckého obdobia sú aj [[autor]]mi najstaršieho [[písmo|písma]] na Zemi, ktoré potom od Sumerov pravdepodobne prevzali [[Indovia]] a [[Egypťania]]. Najstaršie hlinené tabuľky s písomnými záznamami pochádzajú z Uruku (vrstva Uruk IV). Pred rokom 3000 pred Kr. sa písmo používalo len pre zoznamy a účtovné záznamy, písalo sa na hlinené tabuľky. [[Graféma|Grafémy]] tohto obrázkového písma sa už v Džemdetnasrskom období, ale najmä v Ranodynastickom období (pozri ďalej), stávali abstraktnými a menili svoj výzor na charakteristické „kliny“. Tak vzniklo tzv. [[klinové písmo]], ktoré sa dlho používalo v celej Prednej Ázii. Paralelne vzniklo okolo roku 3000 pred Kr. v západnom Iráne podľa vzoru uruckého písma odlišné písmo – [[protoelamské písmo]]. Vznikajú skutočné mestá, formuje sa vládnuca vrstva, nastal technologický pokrok vo všetkých oblastiach, rozširuje sa používanie kovov, začína sa výroba [[bronz]]u a iných zliatin. V Uruku rozlišovali štyri „stupne“ sveta: rastliny, živočíchy, človek a najvyššie svet bohov. Ľudia žili vo viacgeneračných domácnostiach a obydliach.

V rokoch 2340 až 2159 pred Kr. (iné pramene 2330 až 2150 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii akkadské obdobie ([[Akkadská ríša]]). Najvýznamnejšie náleziská sú [[Adab]], [[Ešnunna]], [[Tutub]], [[Sippar]], [[Gasur]] (Nuzi), [[Tell Brak]].

 

 

 

Počnúc vládou [[Šar-kali-šarrí]]ho (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim [[Guti|Gut(ejc)om]] a Lullubejcom z východu, semitským [[Amorejci|Amorejcom]] zo západu a [[Churriti|Churritom]] zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku [[2159]] pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.

 

 

=== Guti a lagašský štát (2159 – 2109 pred Kr.) ===