Wellington: Rozdiel medzi revíziami

Mesto je z troch strán obklopené [[more|morom]], takže jeho prístav hrá dôležitú ekonomickú úlohu. Vzhľadom kna vysokejvysokú [[Tektonika (geológia)|tektonickejtektonickú aktiviteaktivitu]] v oblasti Nového Zélandu bol Wellington vo svojej histórii niekoľkokrát zasiahnutý silnými [[zemetrasenie|zemetraseniami]]. V roku 1855 vyvolalo zemetrasenie desaťmetrovú [[cunami]], ktorá zrovnala wellingtonský prístav so zemou. [[podnebie (klíma)|Podnebie]] v oblasti je pomerne vyrovnané so značným úhrnom [[zrážky|zrážok]], ktorý je najvyšší v zimných mesiacoch. V horách západne od mesta sa budujú [[Veterná energia|veterné elektrárne]].

[[Obyvateľstvo]] Wellingtonu tvoria z najväčšej časti [[Európania]], vysoko sú zastúpení [[mongoloidná rasa|Aziati]]. Počet pôvodných novozélandských obyvateľov, [[Maoriovia|Maorov]], je oproti priemernému zastúpeniu na Novom Zélande výrazne menší. Populácia Wellingtonu je v porovnaní s obyvateľstvom celého Nového Zélandu pomerne mladá, ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer tri štvrtiny populácie mesta. Vysoká je aj úroveň [[Vzdelanie|vzdelanosti]] a ročné príjmy wellingtonských domácností.

Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické [[oceánske podnebie]], vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. [[Priemerná teplota]] v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25  °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1  °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou.

}}</ref> Boli zničené kamenné budovy väznice a banky, otrasy neustála ani dvojposchodová budova vlády a vedľajšie kancelárie mestskej rady. Väčšina domov však zemetrasenie s väčším či menším poškodením prežila, pretože po skúsenostiach z roku 1848 sa v meste stavali najmä jednoposchodové stavby z dreva.