Ženeva: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Poloha: wikilinky |
d →Dejiny: wikilinky |
||
Riadok 123:
== Dejiny ==
[[Súbor:Escalade-battle-2.jpg|right|thumb|bitka o Escalade<br />(L'Escalade à Genève) 1602]]
Keltský názov ''Genava'' označoval hlavné mesto kmeňa [[Alloborgovia|Allobrogov]], ktoré v roku [[121 pred Kr.]] bolo dobyté Rímom a stalo sa akýmsi predmestím v Zaalpskej [[Galia|Galii]] (Gallia Transalpine). V rokoch [[52 pred Kr.|52]] a [[58 pred Kr.]] sa tu zdržiaval [[Gaius Iulius Caesar|Julius Caesar]]. Prvý kresťanský kostol tu vznikol okolo roku [[350]], v rokoch [[443]]-[[467]] bola Ženeva sídelným mestom burgundských kráľov a od prelomu 4. a 5. storočia do reformácie roku [[1536]] tu bolo [[biskupské sídlo]]. Na začiatku [[11. storočie|11. storočia]] sa Ženeva stala spolu s Bourgogne časťou [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], a to ako biskupstvo. Roku [[1124]] získal Ženevský biskup zmluvou s miestnym grófom vládu nad mestom.
Od polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa tu konajú významné [[trh]]y a mešťania sa snažili získať lepšiu pozíciu voči biskupovi. Roku [[1309]] biskup priznal mestu právo voliť si radných (syndikát) a v roku [[1477]] uzavrel zmluvu o združení so švajčiarskymi mestami [[Bern (mesto)|Bern]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]. V roku [[1526]] uzavreli podobnú zmluvu samotní mešťania, ktorí sa tak podľa vzoru [[Talianske mestské štáty|talianskych miest]] vymanili z moci biskupov. Zároveň sa prostredníctvom nemeckých kupcov do mesta šírili myšlienky nemeckej [[reformácia|reformácie]] a od roku [[1536]] boli v meste zakázané katolícke bohoslužby.
Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor [[Ján Kalvín]] (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer [[teokracia|teokratický]] režim. V roku [[1541]] napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dve sto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konsistor, vedený Kalvínom. V roku [[1553]] dal Kálvin v Ženeve upáliť španielskeho lekára [[Michel Servet|Michela Serveta]], ktorý popieral [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšiu Trojicu]]. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exilantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.
Riadok 131:
V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťania a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku [[1707]], ktoré viedol právnik [[Pierre Fatio]], bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku [[1737]] bolo 11 mŕtvych. Roku [[1762]] dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka [[Jean Jacques Rousseau|J.-J. Rousseaua]] a v roku [[1781]] proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do [[Paríž]]a. Avšak v roku [[1793]] "starý režim" definitívne padol a roku [[1794]] bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve [[hodinárstvo]] a [[zlatníctvo]], na druhom mieste textilný priemysel.
V rokoch [[1798]]-[[1814]] patrila Ženeva k [[Francúzsko|Francúzsku]] a po porážke [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a bol roku [[1815]] založený švajčiarsky [[kantón Ženeva]] spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu [[Viedenský kongres|Viedenským kongresom]] pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto [[Carouge]]. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku [[1847]], kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku [[1848]] schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku [[1839]] tu poľský exilant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma [[Patek Philippe]]) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.
V roku [[1863]] tu založil [[Jean Henri Dunant]] Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku [[1901]] vyznamenaný Nobelovou cenou. Medzinárodný Červený kríž dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920-1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizácii.
| |||