Uhlík: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
uhlika
opravy
Riadok 115:
=== Elementárny uhlík ===
 
Uhlík je typický [[nekov]]ový prvok, ktorý sa ako nerastminerál v elementárnom stave vyskytuje v prírode v dvoch základných modifikáciách a v posledných približne 20 rokoch bola laboratórne vytvorená tretia modifikácia:
 
* [[Tuha]] alebo [[grafit]] je tvorená/ý uhlíkom, ktorý kryštalizuje v šesťuholníkových šupinkách a patrí medzi najmäkkšienajmäkšie známe nerastyminerály. Táto vlastnosť sa využíva napr. pri výrobe ceruziek, v ktorých mletá tuha tvorí základnú zložku tyčinky určenej na písanie a kreslenie.
 
* [[Diamant]] je tvorený uhlíkom, ktorý kryštalizuje v kockovej sústave, je veľmi cenným prírodným nerastomminerálom a patrí medzi najtvrdšie materiály. Váha diamantov sa udáva v [[karát]]och, najväčším dosiaľ nájdeným diamantom bol Cullinan, ktorý v surovom stave pri nájdení v [[JAR]] mal hmotnosť 3 106 karátov.
 
* [[Fullerén]]y sú novo objavené sférické molekuly, zložené z päť alebo častejšie so šesťčlenných kruhov atómov uhlíka. V priestore sú tieto molekuly usporiadané do guľovitého tvaru a sú mimoriadne odolné voči vonkajším fyzikálnym vplyvom. Zatiaľ najstabilnejší známy fullerén je molekula, obsahujúca 60 uhlíkových atómov. Fullerény sa umelo pripravujú pyrolýzou organických zlúčenín laserom. Za objav a štúdium vlastností fullerénov bola v roku [[1996]] udelená [[Nobelova cena za chémiu]] [[Robert F. Curl|Robertovi F. Curlovi]], [[Richard E. Smalley|Richardovi E. Smalleyovi]] a [[Harold W. Kroto|Haroldovi W. Krotoovi]]. V súčasnosti je výskum vlastností a metód prípravy fullerénov veľmi intenzívne skúmaný v mnohých špičkových vedeckých inštitúciách po celom svete.
Riadok 172:
{{Hlavný článok|Grafit}}
 
Grafit alebo tuha je nerastminerál, ktorý sa nachádza na mnohých miestach na Zemi. Jedny z najväčších grafitových baní sa nachádzajú v [[Spojené štáty|USA]] (Texas a štát New York), [[Mexiko|Mexiku]], [[India|Indii]] a [[Rusko|Rusku]]. Grafit je napr. aj zložkou sadzí, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív. Je však v čiastočkách tak malých, že sadza má skôr vlastnosti amorfného uhlíka.
 
Grafit sa priemyselne využíva najmä na výrobu ceruziek. Pritom sa najskôr spoločne s vápnom veľmi jemne pomelie a potom vylisuje do vhodného tvaru.
Riadok 195:
''Hlavný článok:'' [[Diamant]]
 
Diamant je jedným z najvzácnejších a najdrahších nerastov[[minerál]]ov a [[drahokam]]ov. Vyskytuje sa v rôznych farebných modifikáciách od takmer priehľadnej až po čiernu. Pretože k vzniku diamantu je potrebný obrovský tlak a vysoké teploty, nachádzajú sa predovšetkým tam, kde žeravá [[magma]] z veľkých hĺbok vystúpila na povrch a stuhla. Náleziská s najkvalitnejšími diamantmi ležia najmä v južnej [[Afrika|Afrike]] – [[JAR]], [[Namíbia]], [[Sierra Leone]], ďalej v [[Brazília|Brazílii]], [[Rusko|Rusku]], [[Kanada|Kanade]] a [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]].
 
Diamanty sa v súčasnosti aj priemyselne vyrábajú, aj keď produkty zďaleka nedosahujú kvalít prírodných diamantov. Tzv. [[priemyselný diamant|priemyselné diamanty]] sa preto využívajú najmä pre rôzne vrtné a rezné hlavice nástrojov, ktoré pre svoju činnosť musia mať mimoriadnu tvrdosť a odolnosť.
Riadok 228:
 
=== Vápenec a ďalšie uhličitany ===
Čistý [[uhličitan vápenatý]] CaCO<sub>3</sub> je známy ako [[nerastminerál]] [[kalcit]].
 
[[Hornina|Horniny]] na báze uhličitanu vápenatého alebo vápence sú biogénneho pôvodu, pretože vznikli prevažne z vápenatých ulít druhohorných morských živočíchov. Veľké náleziská týchto hornín sa nachádzajú v Čechách, v Taliansku, Anglicku a napr. USA. Podľa prítomných prímesí majú rôznu farbu, od čisto bielej až po takmer čiernu, aj mechanické vlastnosti. Používajú sa preto na výrobu bežných stavebných surovín ako pálené vápno alebo cement alebo ako dekoračný kameň ([[mramor]]). Vápenec je tiež základom tzv. [[krasové javy|krasových javov]], pri ktorých dochádza systémom zložitých rovnováh medzi uhličitanmi a [[hydrouhličitan]]mi vápnika ku vzniku nádherných prírodných úkazov najmä v jaskyniach a podzemných priestoroch.