Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
rozšírenie |
||
Riadok 55:
Na začiatku roka [[1814]] vtiahli spojenecké vojská do [[Paríž]]<nowiki/>a. [[Napoleon]] bol síce zosadený a prinútený odísť do vyhnanstva na ostrov [[Elba]], avšak už v ďalšom roku sa opäť zmocnil vlády. V bitke pri [[Waterloo]] 18. júna [[1815]] mu však britské a pruské vojská vedené [[vojvoda z Wellingtonu|vojvodom z Wellingtonu]] a [[von Blücher|von Blücherom ]]<nowiki/>uštedrili definitívnu porážku.
==Marcová revolúcia==
[[File:Maerz1848 berlin.jpg|thumb|284x284px|Marcová revolúcia v [[Berlín]]<nowiki/>e]]
Po [[Napoleon]]<nowiki/>ovom páde v roku [[1814]] sa európski štátnici a politici zišli na [[Viedenský kongres|viedenskom kongrese]]. Cieľom bola reorganizácia európskych záležitostí, v čom mal hlavné slovo knieža [[Metternich]]. Medzi hlavné politické princípy prijaté na viedenskom kongrese prináležali reštaurácie, legitimácie a vzájomná súdržnosť európskych panovníckych rodov za účelom potlačenia akýchkoľvek revolučných a nacionalistických ideí. Na dosiahnutie tohto účelu sa Rakúsko, Prusko a Rusko spojili v tzv. [[Svätá aliancia|svätej aliancii]]. Miesto zaniknutej Svätej ríše rímskej bol založený [[Nemecký spolok]] (Deutscher Bund), ktorý predstavoval voľnú úniu 39 štátov (na čele s Rakúskom), disponujúcich spolkovým snemom schádzajúcim sa vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]].
V roku [[1817]] usporiadali študentské spolky (Bursáci, nemecky [[Burschenschaft]]), inšpirované liberálnymi a vlasteneckými myšlienkami a túžiaci po zjednotení Nemecka, slávnosť na hrade [[Wartburg]]. Svoj vrchol dosiahlo študentské hnutie na hambašskéj slávnosti v máji 1832. V roku 1819 zvolal knieža [[Metternich]] konferenciu do [[Karlove Vary|Karlových Varov]], na ktorej Rakúsko, Prusko a niekoľko ďalších nemeckých štátov prijalo tzv [[karlovarské uznesenia]]. Nimi bola zavedená cenzúra a univerzity boli postavené pod štátny dohľad. Uznesenia súčasne zakotvili "prenasledovanie demagógov", ktoré bolo namierené proti jednotlivcom, obvineným zo šírenia revolučných a nacionalistických myšlienok.
V roku [[1834]] bola vytvorená colná únia (Zollverein), do ktorej sa zapojilo Prusko a väčšina nemeckých štátov, okrem Rakúska. Rýchlo sa presadzujúce industrializácie a dynamický rast železničnej siete prispeli v tejto dobe k prenikavému hospodárskemu rozmachu Nemecka.
Rastúca nespokojnosť so sociálnym a predovšetkým politickým usporiadaním, nastoleným viedenským kongresom, viedla v marci [[1848]] k vypuknutiu revolúcie takmer v celom Nemecku. V máji toho istého roku sa vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] zišlo nemecké národné zhromaždenie, aby tu vypracovalo nemeckú ústavu a určilo budúce hranice nemeckého národného štátu. Najprv bolo preferované tzv [[Veľkonemecké riešenie]], pretože ale poslanci z Rakúska trvali na zahrnutí celého územia habsburskej ríše, bola nakoniec zvolená tzv malonemecká varianta (bez Rakúska).
[[28. marca 1849]] bola vyhotovená ústava, ktorá predpokladala vznik spolkového štátu s centrálnou vládou, na čele s cisárom a ríšskym snemom ako ústredným legislatívnym orgánom. Revolúcia roku 1848 napriek tomu skončila neúspechom, pretože pruský kráľ [[Fridrich Viliam IV.]] odmietol prijať cisársku korunu z rúk revolucionárov, načo bolo zhromaždenie vo Frankfurte rozpustené, a všetky povstania potlačené vojenskou silou.
| |||