Etiópia: Rozdiel medzi revíziami

| Percento vody = 0,7  %

Na etiópskom území sa dochovali pozostatky jedného z najstarších predkov človeka z rodu ''[[Australopithecus]]''. Prvý lepšie zdokumentovaný historický štátny útvar na etiópskom území predstavuje zhruba od 3. storočia pred Kr. [[Aksumské kráľovstvo|aksumská ríša]], v ktorej vládla [[Šalamúnska dynastia]] založená podľa legiend potomkom kráľa [[Šalamún]]a a [[kráľovná zo Sáby|kráľovnej zo Sáby]]. Aksumskí vládcovia prijali v 4. storočí [[kresťanstvo]]. NásledujúceNasledujúce storočia znamenali predovšetkým zo stratou obchodných kontaktov a [[islamská expanzia|islamskou expanziou]] úpadok a do značnej miery aj izoláciu. V polovici 19. storočia začala postupná modernizácia a súperenie s európskym [[kolonializmus|kolonializmom]]. Od [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol až do roku 1974, s päťročnou prestávkou v čase [[Talianska východná Afrika|talianskej okupácie]], etiópskym cisárom [[Haile Selassie I.]] Ten bol potom zvrhnutý [[Mengistu Haile Mariam]]om, ktorý v krajine nastolil [[komunizmus|komunistický]] režim. Koniec tohto režimu prišiel spolu s rozpadom [[východný blok|sovietskeho bloku]] a Mengistu musel v roku [[1991]] utiecť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a v čele novej vlády pod vedením [[Etiópsky ľudový revolučný demokratický front|Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu]] stál [[Meles Zenawi]]. Ten v krajine postupom času zaviedol [[autoritarizmus|autoritársky režim]], ktorý je pri moci dodnes.

Po zaniknutej aksumskej ríši prevzali títo noví vládcovia kresťanstvo, jazyk ge'ez a štátotvornú tradíciu.<ref name="kong2"/> Po roku 1270 sa zagewská dynastia dobrovoľne vzdala moci v prospech pôvodnej dynastie Šalamúnov, ktorá prijala titul [[etiópske cisárstvo|cisárov]]. V krajine trval rozkvet a upevnilo sa aj [[feudalizmus|feudálne zriadenie]]. V následujúcichnasledujúcich storočiach sa množili ozbrojené strety hlavne s moslimamy na východe [[Africký roh|Afrického rohu]], najprv s [[Adalský sultanát|Adalským sultanátom]]. Cez čiastkové etiópske úspechy moc moslimov v regióne naďalej silnela. Kritická situácia nastala roku [[1529]], kedy moslimský vládca [[Ahmed Gran]] zaútočil na etiópske územie a takmer sa mu podarilo etiópsky štát vyvrátiť.<ref name="kong3"/> V roku [[1541]] však priplávali Etiópčanom na pomoc [[Portugalské kráľovstvo|Portugalci]], s ktorých pomocou sa podarilo moslimov v [[bitka pri jazere Tana|bitke pri jazere Tana]] poraziť. Zhruba v rovnakom čase začali z juhu prenikať do Etiópie [[Oromovia]], ktorí sa v krajine poničenej vojnou usadzovali, prijímali tunajší spôsob života a náboženstvo a navždy tak zmenili etnické zloženie obyvateľstva. Mnoho Oromov potom zastávalo významné pozície v štátnej správe.<ref name="moj35">Mojdl, s. 35</ref>

V následujúcichnasledujúcich rokoch vládol v krajine takzvaný [[derg]] (rada), v ktorej čele zastal armádny dôstojník [[Mengistu Haile Mariam]]. Ten, inšpirovaný niekoľkými konkurenčnými [[marxizmus|marxistickými]] stranami, ktoré vznikli zo študentských hnutí,<ref name="BritEth"/> zaviedol v Etiópii pozemkovú reformu, zoštátnenie podnikov a násilný teror proti údajným aj skutočným opozičným silám, ktorý viedol k státisícom zavraždených či umučených ľudí<ref name="CORI5">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Country of Origin Research and Information (CORI) | titul = CORI Country Report: Ethiopia | url = http://www.unhcr.org/refworld/docid/4b9e03f92.html | dátum vydania = 2010-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-07-16 | stránky = 5 | poznámka = Ďalej len ''CORI Country Report: Ethiopia'' | jazyk = anglicky}}</ref> a k núteným presunom obyvateľstva.<ref name="kong4"/> Následkom sucha v 80. rokoch sa ekonomika štátu prakticky zrútila, čo vyústilo v posilnenie opozičných síl, ktoré viedli proti vláde neustály ozbrojený konflikt. K situácii v krajine neprispela ani [[etiópsko-somálská vojna]] v rokoch 1977 až 1978, ktorú sa podarilo vyhrať vďaka podpore [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="kong4"/><ref>Pozri aj {{Citácia periodika | priezvisko = Tareke | meno = Gebru | titul = The Ethiopia-Somalia War of 1977 Revisited | periodikum = The International Journal of African Historical Studies | rok = 2000 | ročník = 33 | číslo = 3 | strany = 635-667 | url = http://www.jstor.org/stable/3097438}}</ref> Sovietske záujmy a podpora režimu v Etiópii boli súčasťou veľmocenského zápasu studenej vojny v krajinách tzv. [[Rozvojová krajina|tretieho sveta]].<ref>Pozri aj {{Citácia knihy | priezvisko = Korn | meno = David A | rok = 1986 | titul = Ethiopia, the United States and the Soviet Union | vydavateľ = Croom Helm | miesto = London | stránky = 87-104}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Westad | meno = Odd Arnw | rok = 2005 | titul = The Global Cold War. Third World Interventions and the Making of Our Times | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | stránky = 250-287}}</ref> Hoci bol totiž pôvodne Sovietsky zväz spojencom [[Somálsko|Somálska]], kde držala moc v rukách ľavicová vláda, pre sovietsku vládu bolo výhodnejšie podporovať dlhodobo Etiópiu, najmä kvôli jej väčšiemu materiálnemu zaisteniu a ideologicky bližšiemu režimu.<ref name="moj75">Mojdl, s. 75</ref> aj podpora [[východný blok|východného bloku]] ale koncom 80. rokov skončila vzhľadom na jeho postupný úpadk. Mengistova vláda stratila domácu aj zahraničnú podporu, bola následne roku 1991 zvrhnutá a o dva roky neskôr vyhlásila [[Eritrea]], dosiaľ pod etiópskou nadvládou, nezávislosť. Na základe novej ústavy z roku 1994 sa Etiópia stala federatívnou republikou rozdelenou na etnickom základe. [[Všeobecné voľby v Etiópii 1995|Voľby]] v krajine vyhral o rok neskôr [[Etiópsky ľudový revolučný demokratický front]] (EPRDF), ktorý Etiópii vládne dodnes.<ref>Pozri aj {{Citácia periodika | priezvisko = Lyons | meno = Terrence | titul = Closing the Transition: The May 1995 Elections in Ethiopia | periodikum = The Journal of Modern African Studies | rok = 1996 | mesiac = March | ročník = 34 | číslo = 1 | strany = 121-142 | url = http://www.jstor.org/stable/161741}}</ref> Tejto strane sa počas posledných dvadsiatich rokov podarilo v krajine vytvoriť [[autoritarizmus|autoritársky]] systém, ktorý udržuje s pomocou represií a neštandardného vedenia volieb.<ref name="BTI15">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Bertelsmann Stiftung | titul = BTI 2010 — Ethiopia Country Report | url = http://www.bertelsmann-transformation-index.de/fileadmin/pdf/Gutachten_BTI2010/ESA/Ethiopia.pdf | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2011-07-16 | vydavateľ = Bertelsmann Stiftung | miesto = Gütersloh | stránky = 15 | poznámka = Dále jen ''BTI 2010 — Ethiopia Country Report'' | jazyk = anglicky}}</ref> Premierom a vodcom EPRDF je [[Meles Zenawi]]. Etiópia zostáva jednou z najchudobnejších krajín na svete,<ref name="kong9">Library of Congress, s. 9</ref> pozitívnemu vývoju nepomohla tiež [[etiópsko-eritrejská vojna]] v rokoch 1998 až 2001, ktorá viedla k 100 000 mŕtvych. Vojna ekonomicky vysilila obe krajiny,<ref name="Moj82">Mojdl, s. 82</ref> väčšina rozvojových projektov bola prerušená a ich vývoj vrhnutý o niekoľko rokov naspäť.<ref name="BTI6">''BTI 2010 — Ethiopia Country Report'' s. 6</ref>

Obrába sa zhruba 17  % pôdy,<ref name="BAA"/> hoci podiel pôdy použiteľnej k orbe je vyšší. V dôsledku intenzívnej [[odlesňovanie|deforestácie]] posledných tridsiatich rokov je zalesnených len zhruba 10 až 15  % územia. Zvyšok je využívaný pre pastvu, ak nie je príliš drsné, suché či neúrodné, aby sa dalo využiť k obhospodárovaniu.<ref name="kong5"/> Krajina silno trpí nadmerným využívaním pastvín, [[erózia|eróziou]], [[dezertifikácia|dezertifikáciou]] a častými suchami, čo v niektorých oblastiach spôsobuje v suchých obdobiach nedostatok vody.<ref name="cia"/>

K roku 2010 tvorilo [[Demografia Etiópie|etiópsku populáciu]] podľa odhadov zhruba 82 101 998 obyvateľov.<ref name="StatistPop"/> Ročný prírastok obyvateľstva činí 2,6  %,<ref name="BAA"/><ref name="BTI2">''BTI – Country Report: Ethiopia'', s. 2</ref><ref>Pozri aj {{Citácia periodika | priezvisko = Sibanda | meno = Amson | spoluautori = a kol. | titul = The Proximate Determinants of the Decline to Below-Replacement Fertility in Addis Ababa, Ethiopia | periodikum = Studies in Family Planning | rok = 2003 | mesiac = March | ročník = 34 | číslo = 1 | strany = 1 – 7 | url = http://www.jstor.org/stable/3181147}}; {{Citácia periodika | priezvisko = Hogan | meno = Dennis P | priezvisko2 = Biratu | meno2 = Belay | titul = Social Identity and Community Affects on Contraceptive Use and Intentions in Southern Ethiopia | periodikum = Studies in Family Planning | rok = 2004 | mesiac = June | ročník = 35 | číslo = 2 | strany = 79 – 90 | url = http://www.jstor.org/stable/3181136}}</ref> pričom 16 – 17  % obyvateľov žije v mestách.<ref name="cia"/><ref name="BTI2"/> V Etiópii existuje množstvo rozličných etnických skupín, najväčšími z nich sú [[Oromovia]] (34,5  % obyvateľov), [[Amharci]] (26,9  %), [[Somálci]] (6,2  %), [[Tigrajci]] (6,1  %), [[Sidamovia]] (4  %), [[Guragovia]] (2,5  %), [[Welaitovia]] (2,3  %), [[Hadicovia]] (1,7  %), [[Afarovia]] (1,7  %), [[Gamovia]] (1,5  %) a [[Gedeovia]] (1,3  %). Ostatné etnické skupiny tvoria zvyšných 11,3  % populácie.<ref name="cia"/> V mestách žijú aj menšiny [[Taliani|Talianov]], [[Gréci|Grékov]], [[Indovia|Indov]] a [[Arméni|Arménov]]. Používa sa zhruba 83 rôznych jazykov a 200 dialektov,<ref name="moj112"/> pričom väčšina z nich patrí do [[Semitské jazyky|semitskej]], [[kušitské jazyky|kušitskej]] či [[omotské jazyky|omotskej]] jazykovej rodiny.<ref name="kong6">Library of Congress, s. 6</ref> Oficiálnym jazykom celej federácie je [[amharčina]], mimo nej majú v jednotlivých štátoch štatút oficiálneho jazyka [[tigrejčina]], [[oromčina]], [[harerčina]], [[afarčina]], [[somálčina]],<ref name="moj112">Mojdl, s. 112</ref> [[angličtina]] a [[arabčina]].<ref name="cia"/> Angličtina je v etiópskom školstve najčastejšie vyučovaným zahraničným jazykom. 46  % populácie je vo veku 0 – 14 rokov, 51  % vo veku 15 – 64 rokov, zostávajúcich ľudí nad 64 rokov je 2,7  %.<ref name="cia"/><ref>Pozri aj {{Citácia periodika | titul = Ethiopia 2000: Results from the Demographic and Health Survey | periodikum = Studies in Family Planning | rok = 2002 | mesiac = December | ročník = 33 | číslo = 4 | strany = 352 – 356 | url = http://www.jstor.org/stable/3181097 | issn = }}; {{Citácia periodika | titul = Ethiopia 2005: Results from the Demographic and Health Survey | periodikum = Studies in Family Planning | rok = 2007 | mesiac = June | ročník = 38 | číslo = 2 | strany = 135 – 140 | url = http://www.jstor.org/stable/20454398}}</ref>

Takmer polovica Etiópanov žije pod hranicou chudoby.<ref name="Kong8"/> Zdravotnícky systém je nedostačujúci, pretrváva vysoká [[detská úmrtnosť]]{{#tag:ref|77,12 mŕtvych detí mladších než jeden rok na 1000 narodení, v poradí 17. najvyššia na svete.<ref name="cia"/> Do piatich rokov od pôrodu zomrie 119 detí na 1000 narodení.<ref name="CORI118">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 118</ref>|group="pozn."}} a [[stredná dĺžka života]] je zhruba 56 rokov.<ref name="cia"/> K čistej vode má prístup 98  % obyvateľov v mestách, zatiaľ čo len 26  % na dedine. Priemerne 5 miliónov ľudí je závislých na dodávkach jedla.<ref name="Kong8">Library of Congress, s. 8</ref>{{#tag:ref|Posledné rozsiahle suchá a hladomor zasiahol Etiópiu v [[Hladomor v Africkom rohu 2011|lete roku 2011]].|group="pozn."}} Hlavne v oblasti [[Somalia|Somalie]] je tiež často kritický nedostatok vody. Zhruba 2,3  % ľudí je nakazených vírusom [[HIV]], u infikovaných prevažujú obyvatelia miest.<ref name="CORI118"/> Ďalšími rozšírenými chorobami sú napríklad [[Hepatitída typu A|žltačka typu A]] a [[Hepatitída typu E|E]], [[týfus]], [[malária]], [[meningitída]], [[cholera]], [[žltá zimnica]], [[besnota]] a [[schistosomóza]].<ref name="cia"/><ref name="moj133">Mojld, s. 133</ref> Vláda sa snaží súčasnú situáciu riešiť a za posledných desať rokov sa situácia v zdravotníctve mierne zlepšila. Napriek tomu etiópske zdravotníctvo zostáva podľa Center for National Health Development pri [[Columbia University]] jedným z najmenej vyvinutých v [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afrike]].<ref name="CORI116">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 116</ref> Human Rights Watch ďalej uvádza, že vládnuca strana niekedy zneužíva medzinárodných potravinových zásob a nedistribuuje ich do rebelmi držaných oblastí, aby tak vyhladovala odbojové hnutia.<ref name="CORI15">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 15</ref>

V krajine pretrváva diskriminačný prístup k ženám a hoci zákony krajiny považujú ženy a mužov za seberovných, tieto ustanovenia sa v praxi podľa Ministerstva zahraničia USA často nedodržujú.<ref name="CORI89">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 89</ref> V správe OECD Development Centre sa uvádza, že žena je stále v spoločnosti vnímaná ako podriadená mužom a cez všetky opatrenia prijaté vládou je Etiópia jednou z najviac tradíciami zviazaných krajín v Afrike.<ref name="Gender">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gender Equality and Social Institutions in Ethiopia | url = http://genderindex.org/sites/default/files/pdfs/ETH.pdf | dátum prístupu = 2011-07-26 | vydavateľ = OECD Development Centre | miesto = Paris | jazyk = anglicky}}</ref> Ženy tak majú sťaženú možnosť vlastniť pôdu,<ref name="Gender"/><ref name="CORI92">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 92</ref> veľmi obvyklé sú v niektorých regiónoch nelegálne sobáše s dievčatami mladšími 18<ref name="Gender"/> či 15 rokov,<ref name="CORI90">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 90</ref> sobáš za pomoci únosu,<ref name="Gender"/><ref name="CORI92"/> rozšírená je [[prostitúcia]], násilie medzi partnermi,<ref name="Gender"/> časté [[znásilnenie|znásilnenia]], [[ženská obriezka]]<ref name="Gender"/>{{#tag:ref|Na zhruba 3/4 etiópskych žien vo veku 15 – 49 rokov bola vykonaná ženská obriezka.<ref name="CORI101">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 101</ref>|group="pozn."}} a ďalšie formy diskriminácie.<ref>Pozri aj {{Citácia periodika | priezvisko = Erulkar | meno = Annabel | priezvisko2 = Ferede | meno2 = Abebaw | titul = Social Exclusion and Early or Unwanted Sexual Initiation among Poor Urban Females in Ethiopia | periodikum = International Perspectives on Sexual and Reproductive Health | rok = 2009 | mesiac = December | ročník = 35 | číslo = 4 | strany = 186 – 193 | url = http://www.jstor.org/stable/25614615}}</ref> Uvedené platí najmä pre vidiecke oblasti.<ref>''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 92 – 100</ref> [[Polygamia]] je v súčasnosti zakázaná, nie je však známe, či je naďalej praktikovaná či prípadne v spoločnosti nejakým spôsobom prijímaná.<ref name="Gender"/> Organizácie ako je [[Detský fond OSN|Detský fond Organizácie spojených národov]] (UNICEF) či [[Save the Children]] uvádzajú, že veľké množstvo nedospelých je tiež vo veľmi zlej situácii – v krajine je na 500 000 až 700 000 detí žijúcich na ulici, 18  % etiópskej detskej populácie prišlo aspoň o jedného rodiča. Cez 70  % detí vo veku 7 až 15 rokov pracuje, 40  % z pracujúcich detí je mladších 6 rokov. Častý je obchod s ľuďmi, väčšinou z dedinských oblastí do miest na rôzne druhy nútenej práce, ženy sú prípadne predávané do arabských krajín ako domáce otrokyne alebo prostitútky.<ref>''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 102 – 108</ref> Čo sa týka [[homosexualita|homosexuality]], tá je v Etiópii ilegálna a v etiópskej spoločnosti je braná ako [[tabu]].<ref>''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 110 – 112</ref>

Etiópia je [[sekulárny štát|sekulárnym štátom]]. Medzi najrozšírenejšie náboženstvá patrí [[pravoslávie]] reprezentované [[Etiópska ortodoxná cirkev|etiópskou pravoslávnou cirkvou]] (43,5  % populácie), [[islam]] (33,9  %), [[protestantizmus]] (18  %), tradičné náboženstva (2,6  %) a [[Etiópska katolícka cirkev|katolíctvo]] (0,7  %). Ostatné náboženské smery vyznáva 0,7  % obyvateľov.<ref name="BAA"/><ref name="cia"/> Stúpenci pravoslávia prevažujú hlavne u Tigrajov a Amharov, islam vyznávajú naopak najmä Somálci, Afarovia, Oromovia (hlavne ti žijúci na južnej vrchovine), Guragovia a Sidamovia na juhovýchode. Obchodníci žijúci vo veľkých mestách tiež často bývajú moslimovia. Na južných a juhovýchodných hraniciach je prítomné značné množstvo zahraničných [[misionár]]ov.<ref name="Kong7">Library of Congress, s. 7</ref> V posledných rokoch stúpajú v Etiópii náboženské rozpory, ktoré si vyžiadali aj niekoľko mŕtvych.<ref>''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 84 – 86</ref>

Ani v modernej dobe sa postavenie etiópskych židov príliš nezlepšilo, hoci od roku 1955 sa nevládna [[Židovská agentúra]] podieľala na stavbe škôl a výuke budúcich učiteľov Falašov v Etiópii. Od roku 1956 udržovala Etiópia s Izraelom diplomatické styky, tie však boli prerušené roku [[1973]] pred vypuknutím [[Jomkipurská vojna|jomkipurskej vojny]].<ref name="EthJ"/> Silnejúce ohrozenie etiópskych židov počas nástupu komunistickej diktatúry o rok neskôr viedlo k jednaniam medzi etiópskou a izraelskou vládou o zaslaní prvých 200 židov do Izraela. [[Mengistu Haile Mariam|Mengistu]], vtedajší vodca [[Derg|socialistického režimu]], súhlasil. V súvislosti so zákazom praktikovania judaizmu roku 1980 a opakovanými hladomormi počas 80. rokov sa Izrael rozhodol presunúť na svoju pôdu čo najväčšie množstvo Falašov. Od roku 1985 do roku 1990 sa podarilo presťahovať z Etiópie počas operácií [[Operácia Mojžiš|Mojžiš]], [[Operácia Jozue|Jozue]] a [[Operácia Šalamún|Šalamún]] cez 36 000 ľudí.<ref>Mojdl, s. 94 – 96</ref><ref>Pozri aj {{Citácia knihy | priezvisko = Spector | meno = Stephen | rok = 2004 | titul = Operation Solomon : the daring rescue of the Ethiopian Jews | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford ; New York | počet strán = 279 | isbn = 0-19-517782-7}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Seeman | meno = Don | rok = c2009 | titul = One people, one blood : Ethiopian-Israelis and the return to Judaism | vydavateľ = Rutgers University Press | miesto = New Brunswick, N.J. | počet strán = 240 | isbn = 978-0-8135-4541-7}}</ref>{{#tag:ref|Napriek tomu sa vo svetovej židovskej komunite ozývali tiež hlasy odporujúce rýchlemu presunu etiópskych židov, hlavne vzhľadom kna ich zaostalostizaostalosť a problémomproblém s integráciou do izraelskej spoločnosti.<ref name="EthJ"/>|group="pozn."}} V krajine stále zostáva zhruba 2 100 židov čekajúcich na presun do Izraela.<ref name="EthJ"/> Veľký problém predstavujúci pôvodní židia, ktorí konvertovali ku kresťanstvu, nazývaní ''Falaša Mura'', a čítajúci v Etiópii asi 18 000 až 26 000 ľudí. [[BBC]] uviedla, že veľké množstvo Falašov Murov sa presunulo k Addis Abebe v domnení, že budú tiež evakuovaní. Izrael ale ich židovstvo neuznáva a väčšina z nich žije v biede v oblasti hlavného mesta. Ďalších 8 000 až 16 000 sa nachádza v táboroch nevládnych organizácií v [[Gondar]]e bez prístupu k tečúcej vode a závislých na dodávkach jedla. Roku 2008 izraelské ministerstvo vnútra oznámilo, že preveruje práva na presun ďalších zhruba 3 000 ľudí.<ref>''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 87 – 88</ref>

[[Ekonomika Etiópie|Ekonomika etiópskeho štátu]] sa radí medzi jedny z najchudobnejších na svete. Roku 2010 činil [[hrubý domáci produkt]] (HDP) podľa [[parita kúpnej sily|parity kúpnej sily]] 86,12 miliardy dolarov.{{#tag:ref|Približné podiely jednotlivých sektorov na HDP: poľnohospodárstvo 42  %, priemysel 13  %, služby 45  %<ref name="BAA"/>|group="pozn."}} Krajina si udržuje vysoký ekonomický rast – roku 2008 činil 11,2  % HDP, roku 2009 10  %, roku 2010 klesol na 8  %<ref name="cia"/> zrejme kvôli [[hospodárska kríza od roku 2007|svetovej ekonomickej krízy]].<ref name="BTI19">''BTI – Country Report: Ethiopia'', s. 19</ref> Čo do HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, Etiópia je zhruba s 1000 dolárov na hlavu 213. štátom na svete. 85  % obyvateľstva pracuje v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], 5  % v [[priemysel|priemysle]] a 10  % v [[služba|službách]].<ref name="cia"/> Vládnuca strana si udržuje silný vplyv na hospodárstvo – všetka pôda patrí štátu, ktorý ju prenajíma, súkromný sektor je malý a bankové inštitúcie slabé. Všeobecne Etiópii dominuje malý počet firiem so silnými väzbami na vládnucu stranu, prípadne EPRDF sama niektoré firmy vlastní.<ref name="BTI18">''BTI – Country Report: Ethiopia'', s. 18</ref> Krajina zostáva závislá na medzinárodnej ekonomickej a humanitárnej pomoci. Vláda tiež využíva svetovú ekonomickú krízu k zdôvodneniu spomalenia liberálnych hospodárskych a politických reforiem.<ref name="Buss14">''Súhrnná teritoriálna informácia: Etiópia'', s. 14</ref> Menou je [[etiópsky birr]], ktorý nie je voľne zmeniteľný a je viazaný na [[americký dolár]]. V roku 2010 bol smenný kurz 14,4 birra za dolár.<ref name="cia"/> [[Inflácia]] dosahovala k roku 2010 celkom 8  %.<ref name="cia"/>{{#tag:ref|Inflácia však v minulých rokoch radikálne stúpla z 6,8  % v roku 2005 na 17  % v roku 2007 a potom sa počas roku 2008 vyšplhala na 60  %<ref name="BTI22">''BTI – Country Report: Ethiopia'', s. 22</ref>|group="pozn."}}

V poslednej dobe v Etiópii investovali najvýraznejšie hlavne [[India]] a [[Čínska ľudová republika|Čína]].<ref name="BTI18"/> Do Číny tiež smeruje najviac etiópskeho exportu (13,3  %). Nasleduje [[Nemecko]] (10  %), [[Saudská Arábia]] (7,6  %), [[Spojené štáty americké]] (7,4 %), [[Holandsko]] (6,5  %), [[Sudán]] (4,5  %) a [[Belgicko]] (4,1  %).<ref name="cia"/> Hlavným vývozným artiklom je [[káva]], vyváža sa tiež [[Kože (materiál)|kože]] a kožené výrobky, živé zvieratá, olejnice, zlato a rastlina [[Kata jedlá|khat]],<ref name="cia"/><ref name="moj113">Mojld, s. 113</ref> mierna droga obľúbená hlavne v Džibutsku, Jemene a Somálsku.<ref name="kong12">Library of Congress, s. 12</ref><ref name="Buss15"/> V importe taktiež prevažuje Čína s podielom 19,8  %, ďalší významní dovozcovia sú Saudská Arábia (8,5  %), India (4,4  %) a Spojené štáty americké (4,4  %). Medzi najčastejšie dovážený tovar patria potraviny a živé zvieratá, [[ropa]] a ropné výrobky, chemikálie, stroje, výrobné zariadenia, motorové vozidlá, lietadla a tkané látky.<ref name="cia"/><ref name="moj114">Mojdl, s. 114</ref> Vzhľadom na to, že Etiópia je nútená dovážať veľké množstvo jedla a neprodukuje drahý exportní tovar ako minerály a ropu, zostáva [[obchodná bilancia]] trvale záporná.<ref name="kong12"/> V roku 2010 mal [[vývoz|export]] hodnotu 1,729 miliardy dolárov, zatiaľ čo [[dovoz|import]] dosiahol hodnoty 7,517 miliardy dolárov.<ref name="cia"/>

[[Súbor:ILRI, Stevie Mann - Ploughing with cattle in southwestern Ethiopia.jpg|náhľad|Majiteľ poľa dohliada na prácu robotníka v&nbsp; juhozápadnej Etiópii]]

Poľnohospodárstvo je v porovnaní s vyspelými ekonomikami silno zaostalé. Všetku pôdu vlastní štát, ktorý ju záujemcom prenajíma.<ref name="BTI18"/><ref>Pozri aj {{Citácia periodika | priezvisko = Abegaz | meno = Berhanu | titul = Escaping Ethiopia's Poverty Trap: The Case for a Second Agrarian Reform | periodikum = The Journal of Modern African Studies | rok = 2004 | mesiac = September | ročník = 42 | číslo = 3 | strany = 313 – 342 | url = http://www.jstor.org/stable/3876335}}</ref> V súčasnosti sa k poľnohospodárskej činnosti využíva 17  % pôdy,<ref name="BAA"/> množstvo pôdy vhodnej k obrábaniu zostáva nevyužitej,<ref name="kong5"/> poľnohospodárska výroba je minimálne mechanizovaná a úroda je silno závislá na [[dážď|dažďových zrážkach]].<ref name="moj113"/><ref>pozri aj {{Citácia periodika | priezvisko = Dixon | meno = Alan B | titul = Wetland Sustainability and the Evolution of Indigenous Knowledge in Ethiopia | periodikum = The Geographical Journal | rok = 2005 | mesiac = December | ročník = 171 | číslo = 4 | strany = 306 – 323 | url = http://www.jstor.org/stable/3451204}}</ref> Cez 90  % poľnohospodársky používanej pôdy obrábajú drobní roľníci, ktorých poľnohospodárske techniky sa za posledných dva tisíc rokov takmer nezmenili.<ref name="BTI21"/> Na vrchovine sa pestujú [[obilniny]], hlavne [[milička habešská|teff]], endemická plodina používaná pri výrobe etiópskeho chleba,<ref name="Buss15">''Súhrnná teritoriálna informácia: Etiópia'', s. 15</ref> [[jačmeň]], [[pšenica]], [[proso]], [[strukoviny]] a [[olejnina|olejniny]], v nížinách sú obľúbenými plodinami hlavne [[čirok]] a [[cukrová trstina]]. Bežné sú tiež [[ľuľok zemiakový|zemiaky]].<ref name="moj114">Mojdl, s. 114</ref><ref name="kong10"/> Na juhu sa pestujú dve významné exportné plodiny: prvá je [[káva]], ktorá pravdepodobne tiež z oblasti Etiópie pôvodne pochádza a ktorá sa napríklad v roku 2007 podieľala 36  % na celkovom výnose exportu;<ref name="BTI21">''BTI – Country Report: Ethiopia'', s. 21</ref> druhou je ľahké narkotikum [[Kata jedlá|khat]].<ref name="kong10"/>

Rovnako priemysel je stále zaostalý, hoci toto odvetvie začína vykazovať silnejší rast – zatiaľ čo v roku 2006 sa podieľal na HDP asi 5,1  %,<ref name="BTI19"/> v súčasnosti je to už 13  %.<ref name="BAA"/> Najväčší podiel vo výrobe má priemysel [[potravinárstvo|potravinársky]], nasledovaný [[kožiarstvo|kožiarskym]] a [[textilný priemysel|textilným]].<ref name="kong10"/> Z ďalších odvetví sú významné výroba [[chemický priemysel|chemikálií]], [[liečivo|liečiv]], [[stavebná hmota|stavebných hmôt]]<ref name="moj114"/> a ďalej [[kovospracujúci priemysel]], [[lesníctvo|drevospracujúci priemysel]] a výroba [[traktor]]ov, [[nákladný automobil|nákladných automobilov]] a [[oceľ]]ových konštrukcií.<ref name="Buss15"/> Takmer všetky priemyslové podniky sa nachádzajú v hlavnom meste a jeho okolí.<ref name="moj114"/>

Celkovo sa etiópska infraštruktúra rýchle rozvíja. Etiópia vykladá na jej výstavbu zhruba 10  % HDP, čo je jeden z najvyšších podielov HDP určených na rozvoj infraštruktúry v Afrike.<ref name="Infra21">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Foster | meno = Vivien | priezvisko2 = Morella | meno2 = Elvira | titul = Ethiopia’s Infrastructure: A Continental Perspective | url = http://www.infrastructureafrica.org/system/files/Ethiopia%20country%20report%20Image%20Bank.pdf | dátum vydania = 2010- – 03 | dátum prístupu = 2011-07-16 | vydavateľ = The World Bank | miesto = New York | jazyk = anglicky | stránky = 21 | poznámka = Ďalej len ''Ethiopia’s Infrastructure: A Continental Perspective''}}</ref> Budovanie [[doprava v Etiópii|dopravnej siete]] je sústredené hlavne do okolia Addis Abeby.<ref name="Infra4">''Ethiopia’s Infrastructure: A Continental Perspective'', s. 4</ref> V krajine je {{km|4100|m}} asfaltových ciest, spájajúcich predovšetkým významné mestské centrá, dobrá cestná sieť funguje aj pri hraniciach s Džibutskom a Keňou. Ďalších 19 tisíc km ciest je prašných alebo štrkových.<ref name="Buss16"/> Jedinou existujúcou železnicou je trať medzi [[Železničná trať Addis Abeba – Džibuti|Addis Abebou cez Dire Dawu s Džibutskom]] dlhá {{km|781|m}}, ktorej vlastníctvo vyjasnilo niekoľko bilaterálnych zmlúv medzi oboma štátmi. Od roku 2006 bola koncesia na túto železnicu predaná juhoafrickej firme [[Comazar]].<ref name="Buss16"/> Plánovaná rekonštrukcia existujúceho železničného spojenia a jeho ďalšie rozšírenie na {{km|5000|m}} bola začatá v septembri 2010 za pomoci čínskych investícii.<ref name="STr-želez">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Tesfa-Alem Tekle | titul = Ethiopia launches construction of massive railway network | url = http://www.sudantribune.com/Ethiopia-launches-construction-of,36391 | dátum vydania = 2010-09-26 | dátum prístupu = 2011-07-28 | vydavateľ = Sudan Tribune | jazyk = anglicky}}</ref> Na africké pomery má vysokú úroveň letecká spoločnosť [[Ethiopian Airlines]], ktorá sa radí medzi troch najlepších poskytovateľov leteckej dopravy v Afrike<ref name="Infra8"/> a udržuje množstvo liniek do afrických a arabských krajín, Európy či Indie.<ref name="moj116"/> [[Medzinárodné letisko Bole|Letisko Bole]] v Addis Abebe je jedným z troch najvýznamnejších medzinárodných afrických leteckých uzlov.<ref name="Infra8">''Ethiopia’s Infrastructure: A Continental Perspective'', s. 8</ref> Celkom je v Etiópii zhruba 80 letísk, z toho 30 je používaných pravidelne, a to vo väčšine prípadov pre domáce linky.<ref name="moj116">Mojdl, s. 116</ref> Krajina prišla o pobrežia aj o všetky prístavy dôsledkom vyhlásenia nezávislosti Eritrei v roku 1993. Po etiópsko-eritrejskej vojne bola presunutá námorná doprava do prístavu [[Džibuti]],<ref name="Buss17"/> čiastočne tiež do [[somaliland]]skej [[Berbera|Berbery]]. Momentálne má etiópske obchodné loďstvo deväť lodí.<ref name="cia"/>

Zdrojom elektriny sú z 97  % [[vodná elektráreň|vodné elektrárne]],<ref name="Buss17"/> ktoré, podobne ako poľnohospodárstvo, závisia na dažďových zrážkach. Prístup k elektrine má asi 86  % obyvateľov miest, ale elektrifikácia vo vidieckych oblastiach je prakticky minimálna.<ref name="Infra12">''Ethiopia’s Infrastructure: A Continental Perspective'', s. 12</ref> Ropa sa musí dovážať; plánované sú prieskumy nálezísk ako ropy, tak zemného plynu.<ref name="kong11">Library of Congress, s. 11</ref> Ďalšiu možnosť predstavuje využitie [[geotermálna energia|geotermálnej energie]].<ref name="BAA"/> Veľká časť populácie naďalej závisí na dreve ako hlavnej látke pre topenie aj stavbu, čo vedie k prehlbujúcej sa [[odlesňovanie|deforestácii]] krajiny.<ref name="kong11"/>

V oblasti telekomunikácií si udržuje [[monopol]]né postavenie [[Ethiopian Telecommunications Corporation]].<ref name="Buss17">''Súhrnná teritoriálna informácia: Etiópia'', s. 17</ref> Prístup k telefónu má v súčasnosti zhruba 5  % ľudí,<ref name="cia"/> od roku 1999 funguje v krajine mobilná sieť. Je zavedený aj [[internet]].<ref name="Buss17"/>

Pôvodná [[Architektúra Etiópie|etiópska architektúra]] sa taktiež vyvíjala po stáročia. Z čias aksumskej ríše sa napríklad v jej hlavnom meste, [[Aksúm|Aksume]], dochovali chrámy, paláce či obelisky,{{#tag:ref|Jeden z najznámejších je takzvaný [[Aksúmský obelisk|Aksumský obelisk]], odvezený za talianskej okupácie do [[Rím]]a. Obelisk bol vrátený do Etiópie a neskôr znovu inštalovaný 31. júla 2008.<ref name="UNESCO-obel">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = UNESCO World Heritage Convention | titul = Mission accomplished: Aksum Obelisk successfully Reinstalled | url = http://whc.unesco.org/en/news/456 | dátum vydania = 2008-08-01 | dátum prístupu = 2011-07-31 | vydavateľ = [[UNESCO]] | jazyk = anglicky}}</ref>|group="pozn."}} za dynastie Zagwe dosiahla vrcholu [[kláštorná architektúra]], napríklad tesané kresťanské chrámy v [[Lalibela|Lalibele]] a ďalšie.<ref name="moj30">Mojdl, s. 30</ref> Taktiež rozsiahly [[Fasil Ghabi|palácový komplex]] v [[Gondar]]e svedčí o etiópskom staviteľskom umení v čase druhého panovania šalamúnskej dynastie. Všetky tieto pamiatky sú v súčasnosti súčasťou [[Svetové dedičstvo|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].<ref name="UNESCO-Eth"/>{{#tag:ref|K celkom deviatim prírodným aj kultúrnym etiópskym pamiatkám na zozname svetového dedičstva tiež patrí paleontologické nálezisko v údolí riek [[Awash]] a [[Omo]], ďalšie nálezisko nachádzajúce sa poblížblízko mesta [[Tiya]], opevnenie historického mesta [[Harar]] a [[Simienský národný park]].<ref name="UNESCO-Eth">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = UNESCO World Heritage Convention | titul = Ethiopia | url = http://whc.unesco.org/en/statesparties/et | dátum prístupu = 2011-07-31 | vydavateľ = [[UNESCO]] | jazyk = anglicky}}</ref>|group="pozn."}}

Vzdelanie je od základného po vysokoškolské bezplatné. Povinná školaká dochádzka je od siedmich do trinástich rokov. Stredné a vyššie vzdelanie sa dá získať len vo väčších mestách.<ref name="Kong7"/> K roku 2005 bolo zhruba 35,9  % [[gramotnosť|gramotných]] u dospelých a 49,9  % u mladšej generácie.<ref name="CORI106">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 106</ref> [[Základná škola]] začína pre deti vo veku sedmich rokov, stredná pre pätnásťročné. V 10. ročníku, teda v rámci [[stredná škola|strednej školy]], sú žiaci rozdelení na budúcich študentov [[univerzita|univerzít]] a na tých, ktorí získajú vyučenie v oblasti obchodu, polytechniky, pedagogiky a ďalších. Hlavnou univerzitou je [[Addis Abebská univerzita]], ďalšie sa nachádzajú v niektorých hlavných mestách jednotlivých federálnych štátov. Hlavne v Addis Abebe existuje tiež niekoľko ďalších, prevážne súkromných, vysokých škôl.<ref name="Kong8"/>

Etiópska armáda, pod súhrnným názvom [[Etiópske národné obranné sily]], pozostáva zhruba z 200 000 mužov, čo ju činí jednou z najväčších armád na africkom kontinente. Skladá sa z pozemnej armády a letectva, zatiaľ čo etiópske loďstvo bolo prenechané Eritrei po jej odtrhnutiu.<ref name="CORI53">''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 53</ref> Po páde komunistického režimu bola pôvodná armáda rozpustená a nahradená [[partizánska vojna|guerillovými]] jednotkami povstalcov. Nová armáda od toho času prechádza s americkou pomocou postupnou transformáciou v moderné vojsko. Plánom vlády bolo vytvoriť multietnickú armádu, ale tej stále dominujú [[Tigrajci]], ktorí boli čoby členovia [[Tigrajský ľudový oslobodenecký front|Tigrajského ľudového oslobodeneckého frontu]] spojenci EPRDF.<ref>Library of Congress, s. 18 – 19</ref> Vojenská služba je postavená na dobrovoľníckom princípe, ale v prípade nutnosti je nastúpenie do armády povinné. Minimálny vek pre vstup do armády je 18 rokov.<ref name="cia"/> Armáda zostáva lojálna civilnej správe, proti ľudovým nepokojom či povstalcom postupuje často brutálnym spôsobom, čo viedlo k obvineniu armádnych zložiek zo zločinov proti ľudskosti.<ref>''CORI Country Report: Ethiopia'', s. 54 – 55</ref> Vzhľadom na spoločný záujem Etiópie a USA prehlbujú tieto dva štáty v poslednom čase vojenskú spoluprácu.<ref name="Kong17">Library of Congress, s. 19</ref> Roku 2009 vynaložila Etiópia na vojenské potreby 1,2  % HDP.<ref name="cia"/>