Bitka o Britániu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
d wikilinky |
||
Riadok 7:
|text k obr= [[Supermarine Spitfire]] pri útoku na bombardér [[Heinkel He 111|Heinkel He 111]].
|dátum= [[júl]] [[1940]] až [[máj]] [[1941]], vyvrcholila v [[august]]e až [[Október|októbri]] [[1940]]
|miesto= Obloha nad [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkou Britániou]] a kanálom [[La Manche]]
|casus=
|územie=
Riadok 42:
K prvým leteckým súbojom medzi britskými a nemeckými lietadlami po skončení bojov vo Francúzsku došlo od 4. júla 1940. 10. júla 1940 Nemci napadli konvoj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] a stretli sa s jeho leteckou eskortou. Nasledujúce obdobie označované po nemecky ako ''Kanalkampf'' (bitky o kanál) trvalo do 11. augusta 1940. Jednalo sa jednak prvú fázu útokov vedených veliteľmi nemeckých leteckých armád, ktorí spočiatku hľadali najvhodnejší spôsob ako si vynútiť otvorený konflikt s britskými leteckými silami a otestovať britskú obranu.
Nemci skoro po začiatku náletov pochopili, že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže však dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti nevedeli, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní eliminovať svoju nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru, zabezpečujúceho včasné varovanie Britov pred nepriateľskými útokmi. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne, než koncepčne. Koncentrované útoky sa začali 12. augusta 1940, kedy Nemci zaútočili a vyradili na radarové stanice v [[Dover (Anglicko)|Doveri]]
[[Súbor:Piloci 303.jpg|náhľad|vpravo|Letci poľskej 303. perute.]]
18. augusta utrpeli v bojoch obe strany najťažšie straty. Tento deň bol v Spojenom kráľovstve známy ako ''The Hardest Day'' (Najťažší deň). Nemci zaútočili na letiská [[Kenley]], [[Biggin Hill]] a [[West Malling]]. Briti stratili asi 30 stíhačiek vo vzduchu a 8 na zemi, pričom mali 10 mŕtvych a 11 ťažko ranených letcov. Nemci prišli o 60 až 70 strojov, ďalších 31 bolo poškodených. Stratili 94 mŕtvych, 40 zajatých a 25 ranených letcov. Tento deň britské stíhačky zničili veľké množstvo strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]] a prinútili tým nemecké velenie nenasadzovať viac tieto stroje do bojov v tejto oblasti.
Riadok 48:
V dovtedajších bojoch sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom. Po tom čo sa [[Adolf Hitler|Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] v noci z 25. na 26. augusta nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a sa vojnové šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť svojim [[bombardér]]om dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty. Nemeckí [[stíhač]]i mali nad Londýnom málo paliva, keďže museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas. Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín a to aj vďaka technickej novinke – ako tak použiteľnému [[radar]]u. Boje sa navyše odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie sa mohli už zanedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.
[[Súbor:Spitfires camera gun film shows tracer ammunition.jpg|náhľad|Stopy guľometných striel z britského Spitfiru útočiaceho na nemecké bombardéry Heinkel He 111.]]
Pre Britov boli [[pilot]]i podstatne dôležitejší ako lietadlá. Ich výroba ako aj dodávky z [[Spojené štáty americké|USA]] sa rozbiehali pomerne rýchlo, no RAF spočiatku nemala dostatok stíhacích letcov, najmä kvôli predošlej leteckej doktríne, ktorá uprednostňovala vytváranie bombardovacieho letectva.<ref>{{Knižná referencia|autor=Macdonald, J. |názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 22|rok=1995}}</ref> Veľa letcov, ktorí sa zapojili do bojov boli nováčikovia vyberaní z radov miestnych víkendových letcov. Celkovo na britskej strane bojovalo 2353 britských a 574 letcov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF alebo [[Fleet Air Arm]]). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], 86 [[Kanada|Kanaďanov]], 84 pilotov z [[
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-058-1784A-14, Frankreich, Jagdflugzeuge Me 109 auf Feldflugplatz.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí letci a stroje Bf 109E jednotky [[JG 51]] Mölders (IV./JG 51) odpočívajúci na francúzskom letisku.]]
|