Wikipédia

Stephen King: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d gramatika
pravopis, gramatika, typografia, formulácia
Riadok 1:
{{Infobox Spisovateľ
|Meno = Stephen Edwin King
|obrázok = Stephen King, Comicon.jpg
|popis = spisovateľ na fotografii z februára 2007
|dátum narodenia = [[21. september]] [[1947]]
|Miesto narodenia = [[Portland]] štát [[Maine]], [[Spojené štáty|USA]]
|Dátum úmrtia =
|Miesto úmrtia =
|pseudonym = [[Richard Bachman]], John Swithen
|zamestnanie = [[román]]opisecspisovateľ románov, spisovateľ krátkych poviedok, [[publicista]], [[scenárista]], [[herec]], [[producent]], [[režisér]]
|žáner = [[horor]]ová [[fikcia]], [[fantasy]], [[vedecká fantastika|sci-fi]], [[dráma]]
|web = http://www.stephenking.com
|manželka = Tabitha King
|deti = Naomi Rachel King<br />Joe King<br />Owen King
|podpis =
}}
 
King je najpredávanejší a najkultovejší žijúci spisovateľ v Spojených štátoch. Niekoľko zo svojich kníh napísal pod pseudonymom Richard Bachman. Za necelých dvadsaťpäť rokov svojej literárnej činnosti napísal viac ako štyridsať kníh, z ktorých sa na celom svete predalo viac než dve miliardy výtlačkov. Podľa jeho knihy bolo nakrútených tridsaťpäť filmov. Na sociálnej sieti má takmer 4 milióny fanúšikov. Je autorom najdesivejších hororov (Mŕtva zóna, To, Zelená míľa, Vrece kostí), aké kedy boli napísané. Sfilmované diela podľa kníh [[Zelená míľa]] a [[Útek z väznice Shawshank]], patria medzi najlepšie filmy, ktoré kedy boli sfilmované. V súčasnosti Stephen King vydáva približne jeden titul ročne, jeho prózy sú nekonvenčné, originálne a pozitívne hodnotené zo strany čitateľov, ale aj literárnej kritiky.
'''Stephen Edwin King''' (* [[21. september]] [[1947]], [[Maine]]) je americký spisovateľ [[horor]]ov, [[sci-fi|vedeckej fantastiky]] a [[fantasy]]. Napísal viac ako päťdesiat románov vrátane siedmich pod pseudonymom [[Richard Bachman]], z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 350 miliónov výtlačkov (údaj z konca roka 2006),<ref>Morgan, Robert. [http://news.bbc.co.uk/2/low/programmes/newsnight/6174256.stm Stephen King], ''[[Newsnight]]'', [[BBC]], 22. november 2006</ref> z ktorých mnohé boli adaptované do množstva filmov či komiksov. Takisto napísal takmer 200 poviedok a noviel, ktoré vyšli v deviatich zbierkach. Veľa jeho príbehov sa odohráva v štáte [[Maine]], kde má trvalé bydlisko.
Počas svojej spisovateľskej kariéry bol ocenený cenami „Bram Stoker Award“, „World Fantasy Award“, „British Fantasy Society Awards“, jeho novela ''[[The Way Station]]'' bola nominovaná na cenu [[Cena Nebula|Nebula Award]],<ref>[http://www.fantasticfiction.co.uk/awards/nebula.htm The Nebula Awards], Fantastic Fiction. Dátum prístupu: 11. marec 2011.</ref> za poviedku ''[[The Man in the Black Suit]]'' dostal cenu „O. Henry Award“. V roku 2003 ho „The National Book Foundation“ ocenila medailou za „Distinguished Contribution to American Letters“.<ref name=natbook>[http://www.nationalbook.org/amerletters.html "CDistinguished Contribution to American Letters "], National Book Foundation. Dátum prístupu: 11. marec 2011.</ref>Za celoživotný prínos k literatúre a svoje dielo dostal ocenenia, ako sú: „World Fantasy Award for Life Achievement“ (2004), „The Canadian Booksellers Association Lifetime Achievement Award“ (2007) a „The Grand Master Award“ (2007).<ref>[http://clubstephenkinglille.forumactif.com/t1133-recompenses-litteraires-de-stephen-king "FORUMS du CLUB STEPHEN KING (CSK)"]. Forum Stephen King. Dátum prístupu: 8. marec 2012.</ref>
 
== Životopis ==
Narodil sa ako druhý syn Donalda a Nelly Ruth Pillsbury Kingovcov. Po rozchode rodičov ho spolu s jeho starším bratom Davidom vychovávala matka. Časť detstva strávil vo [[Fort Wayne]] v [[Indiana|Indiane]] a v [[Stratford]]e ([[Connecticut]]). Keď mal jedenásť, presťahovali sa naspäť do štátu Maine, konkrétne do Durhamu. Tu dokončil aj základnú školu.
 
Stephen King sa narodil v [[Portlande]] (Maine) v roku 1947 ako druhý syn Donalda a Nelie Ruth Pillsbury Kingovcov. Spisovateľom bol už ako tínedžer. Svoje prvé príbehy začal písať na písacom stroji, ktorý dostal ako vianočný dar od svojej matky. Založil si vlastný časopis, ktorý časom dosiahol náklad päťdesiat výtlačkov. Ako štrnásťročný napísal svoju prvú knihu a tiež ju aj vydal v štyridsiatich exemplároch.
V štúdiu pokračoval na Lisbon Fall High School, ktorú končil v roku 1966, následne na University of Maine v Orono, ktorú končil v roku 1970 odborom angličtina a tvorivé písanie. Chvíľu bol bez stáleho zamestnania, privyrábal si písaním poviedok do pánskych časopisov a výpomocou v miestnej práčovni. V roku 1971 nastúpil na miesto učiteľa na strednej škole v Hampdene. V tom istom roku si zobral za ženu Tabithu Spruce, s ktorou žije dodnes. Majú spolu tri deti: Naomi Rachel, Joa Hilla a Owena Phillipa. V súčasnosti bývajú v [[Bangor]]e (štát Maine).
 
Roku 1970 absolvoval univerzitu v [[Orono]], odbor angličtina a tvorivé písanie so zameraním na učiteľstvo. V januári 1971 sa oženil s Tabithou Spruce, s ktorou sa zoznámili sa v univerzitnej knižnice v Maine – Orono, kde obaja pracovali počas štúdia. Majú tri deti. Na jar 1973 predal svoj prvý román Carrie, ktorý mu čoskoro vyniesol veľký honorár za predaj a stal sa bestsellerom. Po tomto románu sa začal písaním živiť. Bojoval s drogovou a alkoholovou závislosťou už od strednej školy i počas manželstva a písania svojich diel. Až v roku 1988 sa rozhodol liečiť. Jedinou jeho neresťou sú v súčasnosti cigarety. King prežil ťažkú autonehodu v roku 1999, keď do neho narazilo protiidúce auto. Kvôli zraneniam (viacnásobná zlomenina pravej nohy, prepichnutá pravá strana pľúc, zlomený bedrový kĺb) bol niekoľkokrát operovaný a istý čas pobudol v nemocnici.
Svoju prvú skúsenosť s písaním získal v novinách svojho brata, ktorý mu uverejňoval články o vtedajších televíznych show. Jeho prvé beletrické pokusy boli zo žánru [[sci-fi]] (''Votrelci z hviezd'' - ''The Star Invaders''), vydával ich na vlastné náklady. K hororu pričuchol v roku 1959, keď našiel na povale tetinho domu krabice s výtlačkami [[H. P. Lovecraft|Lovecrafta]], [[Robert Bloch|Roberta Blocha]] a [[Jack Finney|Jacka Finneyho]]. Prvý honorár dostal v roku 1967 za poviedku ''Sklenená podlaha'' (''The Glass Floor''), uverejnenú v časopise ''Startling Misery''. 12. mája 1973 konečne dosiahol komerčný úspech, práva na jeho prvú knihu ''Carrie'' (ktorú údajne Tabitha vytiahla z odpadkového koša) kúpilo vydavateľstvo Doubleday za 400 000 dolárov.
 
{{Main|Zoznam kníh===Dielo Stephena Kinga}}===▼
Experimentoval s vydávaním knihy na pokračovanie cez internet ''[[The Plant]]'', ale projekt nemal veľký úspech, tak ho ukončil. V roku 1999 mal tažkú haváriu - zrazilo ho auto. V súčasnosti dokončuje [[fantasy]] ságu ''[[The Dark Tower]]'' a šíria sa reči o tom, že jej dokončením by ukončil aj svoju spisovateľskú kariéru.
 
Z nespočetného množstva diel, ktoré King napísal, sú napr.: Prekliatie Salemu ([[Salem's Lot]]), Osvietenie ([[The Shining]]), Mŕtva Zóna ([[Dead zone]]), Cujo ([[Cujo]]), Dračie Oči ([[The Eyes of the Dragon]]), Cintorín zvierat ([[Pet Sematary]]), Svedectvo ([[The Stand: The Complete & Uncut Edition]]), Dolores Claibornová ([[Dolores Claiborne]]), Zelená míľa ([[Green mile]]), Temná veža ([[Dark Tower]]).
===Richard Bachman===
{{Hlavný článok|Richard Bachman}}
Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia King vydal romány - ''[[Rage (román)|Rage]]'' (1977), ''[[The Long Walk]]'' (1979), ''[[Roadwork]]'' (1981), ''[[The Running Man (román)|The Running Man]]'' (1982) and ''[[Thinner]]'' (1984) - pod pseudonym Richard Bachman. Nápad, ktorý je za skrytý za vytvorením pseudonymu, bolo otestovať, či dokáže zopakovať svoj úspech a tiež obavy z toho, že jeho popularita bola náhoda. Ďalším dôvodom je fakt, že vydavateľské štandardy v tých časoch povoľovali iba jednu knihu ročne.<ref name=kingbachman>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.stephenking.com/pages/FAQ/Stephen_King/whybachman.php
|titul=Stephen King FAQ: "Why did you write books as Richard Bachman?"|autor=King, Stephen|dátum prístupu=December 13, 2006|vydavateľ=StephenKing.com |archiveurl = http://web.archive.org/web/20061115014750/http://www.stephenking.com/pages/FAQ/Stephen_King/whybachman.php}}</ref> Ako pseudonym si vybral meno [[hard rock|hardrockovej]] skupiny „Bachman-Turner Overdrive“, ktorej je fanúšikom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Steve|meno=Newton |url=http://www.straight.com/article-193999/bto-founder-searched-stephen-king |titul=Bachman-Turner Overdrive founder searched for Stephen King |vydavateľ=Straight.com |dátum=13. január 2009 |dátum prístupu=September 20, 2011}}</ref>
 
Richard Bachman, ako Kingov pseudonym, bol odhalený úradníkom kníhkupectva Stevom Brownom vo Washingtone D.C., ktorý si všimol podobnosti medzi románmi Kinga a Bachmana a neskôr vypátral záznamy vydavateľa, ktoré menovali Kinga ako autora jedného z románov od Bachmana.<ref>Brown, Steve. [http://www.liljas-library.com/bachman_exposed.php/ 'Richard Bachman Exposed']. Lilja's Library: The World of Stephen King. Dátum prístupu: 27. december 2008.</ref> Toto viedlo k uverejneniu článku v tlači, ktorý oznamoval Bachmanovu „smrť“ údajne na následky „rakoviny pseudonymu“.<ref>[http://books.simonandschuster.com/9781416548584 'Blaze – Book Summary']. Simon & Schuster. Dátum prístupu: 10. január 2009.</ref> King v autorskej poznámke uverejnenej v románe ''[[The Dark Half]]'' (1989), kde sa pseudonym mení na spisovateľa, vyjadruje vďaku „zosnulému Richardovi Bachmanovi“. V roku 1996 vychádza Kingov román ''[[Desperation]]'' spoločne s Bachmanovým románom ''[[The Regulators]]'', ktoré na seba voľne nadväzujú, i keď sa odohrávajú v iných časoch a na iných miestach. „Bachman“ je definitívne odsunutý na vedľajšiu koľaj, pretože jeho kniha je výrazne slabšia.
 
==Carrie==
Počas tlačovej konferencie v Londýne v roku 2006 King vyhlásil, že objavil ďalší „Bachmanov“ román nazvaný ''[[Blaze (román)|Blaze]]''; román bol vydaný 12. júna 2007. Faktom je, že pôvodný rukopis bol roky uložený v pracovni Univerzity Maine v Orono, Kingovej alma mater pod mnohými inými jeho prácami. Pred vydaním King úplne prepísal originálny rukopis z roku 1973.
 
Carrie (1973, The Carrie) je prvý Kingov román, za ktorý dostal honorár štyristotisíc dolárov. Mohol zanechať nudnú prácu (pracoval totiž ako zamestnanec práčovne) a stať sa tým, kým túžil byť – spisovateľom. Hovorí sa, že román skončil najskôr v koši, odkiaľ ho vytiahla jeho manželka Tabitha, aby tak zachránila spisovateľskú kariéru svojho muža, a aby mohol svet získať kráľa hororu. Raná tvorba Stephena Kinga je poznačená rôznymi paranormálnymi schopnosťami, ktorými disponovali jeho hrdinovia. Román je zo začiatku písaný žánrom dievčenského románu alebo psychologického románu, záver pokladáme za hororový, keď sa z utiahnutého dievčaťa stáva krvilačná beštia.
King použil ešte jeden pseudonym; ako John Swithen napísal poviedku ''The Fifth Quarter''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beahm|meno=George|titul=Stephen King from A to Z: An Encyclopedia of His Life and Work|rok=1998|vydavateľ=Andrews McMeel Publishing|isbn=978-0836269147|strany=75}}</ref>
King patrí v žánri hororu medzi najlepších a najpopulárnejších svetových autorov. Román je napísaný zaujímavým spôsobom, a to formou spomienok, výstrižkov, zo svedeckých výpovedí. Mozaikovú koláž autor vynikajúco dotvára svedeckými výpoveďami pred Senátom štátu Maine a správami komisie na vyšetrovanie prípadu Whiteová, telegrafickými správami alebo úmrtným listom Carriet Whiteovej, čím King dosahuje autentickosť písania. Autor teda vytvára dojem skutočnej udalosti. Čitateľ sa postupne dozvedá o hlavnej predstaviteľke román Carrie všetko, má pred sebou dokonalý obraz jej života. King veľmi presvedčivo rozvíja dej, čitateľ má niekedy pocit, akoby bol jeho súčasťou, akoby Carrie, tú nešťastnú ľudskú bytosť, poznal. Román s výraznými hororovými prvkami je tiež výbornou psychologickou štúdiou dospievajúcej mládeže. King presvedčivo zvládol psychickú kresbu postáv. Je to silný príbeh, ktorý má gradáciu.
 
==Autonehoda=Jazyk===
 
Kniha je napísaná prevažne slangovou podobou, slangom mladých tínedžerov. Je tu množstvo citovo zafarbených slov, pozitívne i negatívne, napr. malá fľandra, kurva, kefovať, cundra a pod. Tieto slová sa sem ale hodia, dotvárajú tak obraz o americkej mládeži.
19. júna 1999, približne o 16:30, šiel King po krajnici cesty č. 5 (Route 5) v Lovelli, štát Maine, neďaleko miesta, kde býva. Vodič Bryan Smith, zmätený z voľne sa pohybujúceho psa, ktorý mu vbehol do zadnej časti jeho dodávky, stratil kontrolu nad riadením vozidla, na čo vzápätí vrazil do Kinga, ktorého odhodilo do vzdialenosti 4,3 m (14 stôp) od miesta nárazu.<ref>name=KingOnWriting</ref> Podľa zástupcu šerifa okresu Oxford County Matta Bakera, bol King zasiahnutý zozadu a podľa očitých svedkov vodič neprekročil rýchlosť, ani nejazdil bezohľadne.<ref>[http://www.liljas-library.com/accident.html Liljas-library homepage]{{Dead link|date=September 2010}}</ref>
 
===Hlavná postava===
King napriek značným bolestiam bol natoľko pri zmysloch, že dokázal dať zástupcovi šerifa telefónne číslo, aby mohol informovať jeho rodinu. Spisovateľa najskôr previezli do Cumberlandskej nemocnice v Brightone, odkiaľ bol prevezený vrtuľníkom do ústredného nemocenského centra (CMMC) v Lewistone, Maine. Kvôli zraneniam (viacnásobná zlomenina pravej nohy, prepichnutá pravá strana pľúc, zlomený bedrový kĺb) bol v CMMC hospitalizovaný do 9. júla. Kosti jeho pravej nohy boli natoľko polámané, že lekári spočiatku zvažovali amputáciu, nakoniec sa im podarilo nohu zastabilizovať pomocou fixačného zariadenia.<ref>Rogak, Lisa. [http://books.google.com/books?id=c8EIvHkg4EYC&pg=PA204&lpg=PA204&dq=rogak+haunted+heart+amputation&source=bl&ots=XT-78FTTqJ&sig=H_PZFVst16x9biU0J8Hb-a0WlSY&hl=en&ei=NQ-hTNXICo6-sAPF8bHWAQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CBIQ6AEwAA#v=onepage&q&f=false ''Haunted heart: The Life and Times of Stephen King''] na stránke [[Google Books]]. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> Počas desiatich dní absolvoval päť operácií, po ktorých sa vrátil k práci na knihe ''[[On Writing: A Memoir of the Craft]]'', hoci jeho bedrový kĺb bol ešte roztrieštený. Dokázal však sedieť len 40 minút než sa bolesť natoľko zhoršila, až sa stala neznesiteľnou.<ref>King, Stephen (2000). ''On Writing''. New York: Pocket Books. ISBN 0-671-02425-6. str. 253–270.</ref>
 
Carrie je outsiderka v škole aj v živote. Túži byť ako iní ľudia, chce sa im vyrovnať, no nedarí sa jej to. „Bola zavalitá, krk, chrbát a zadok mala plné uhrov“ (s. 10). Nepekná, neobľúbená, zakríknutá stredoškoláčka, navyše terorizovaná fanaticky nábožnou matkou, si však jedného dňa uvedomí, že v nej drieme nezvyčajná moc. Carrie je telekinetička, vie silou vôle pohybovať predmetmi, búrať steny, rozbíjať sklo, ale i zabíjať. Svoje schopnosti si uvedomuje, vie, že občas, keď je veľmi nahnevaná alebo rozrušená, dejú sa zvláštne veci, praskne žiarovka alebo začnú padať kamene na jej rodičovský dom. Svoju silu však nevie ovládať, až raz dosiahne na ňou kontrolu. Na majálese Carrie prežije nečakané okamihy šťastia a uznania a vzápätí neskutočné poníženie a hrubosť od spolužiakov, čo vyústi do katastrofy, ktorá tragicky postihne celé mestečko.
Kingov právnikov odkúpil Smithovu dodávku za 1 500 dolárov, aby predišiel jej predaju cez [[eBay]]. Dodávka bola neskôr zošrotovaná na vrakovisku, čo Kinga sklamalo, nakoľko sníval o tom, že len čo sa mu noha zahojí, vybije si na nej zlosť s baseballovou pálkou. King sa neskôr v rozhovore pre rozhlasovú stanicu „Fresh Air“ priznal, že chcel vozidlo zničiť s krompáčom v rukách úplne sám.<ref>[http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=1124785 "Novelist Stephen King"] ''Fresh Air''; [[NPR]] 22. jún 2001</ref>
 
===Členenie knihy===
==Spolupráca na rôznych projektoch==
===Literárna===
King napísal dva romány s uznávaným spisovateľom hororov [[Peter Straub|Petrom Straubom]] a to ''[[The Talisman]]'' (1984) a pokračovanie ''[[Black House]]'' (2001). King uviedol, že spolu s Petrom Straubom pravdepodobne napíše tretí a zároveň záverečný diel príbehov o Jackovi Sawyerovi, ale zatiaľ si nestanovili čas na jeho dokončenie.
 
Kniha je rozdelená na 3 časti – Krvaviny, Plesoviny, Ruiny. Príbeh je situovaný do obdobia pred plesom, počas plesu a po plese. Hlavná téma je doplnená vedľajšími epizódami a odbočkami, čo trochu spomaľuje dej. Máme na mysli najmä citácie z novín, spomienky zo života protagonistov a teoretické úvahy o [[telekinetických schopnostiach]]. Dej nie je chronologický, autor skáče z jedného motívu na druhý, strieda uhly pohľadu a tiež typy rozprávačov. Stiera hranicu medzi minulosťou a prítomnosťou.
V roku 1988 produkoval knihu umenia „My Pretty Pony“ s Barbarou Kruger, vydanú knižnicou „Whitney Museum of American Art“ v limitovanom náklade 250 výtlačkov. V roku 1989 bola kniha znova vydaná Alfredom A. Knopfom v klasickom obchodnom vydaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.moma.org/collection/object.php?object_id=11920 |titul=The Collection &#124; Barbara Kruger. My Pretty Pony. 1988 |vydavateľ=MoMA |dátum prístupu=10. september 2012}}</ref>
Celý príbeh je založený na telekinetických schopnostiach mladej Carriett Whiteovej. Čitateľ sa dozvedá význam tohto slova z Ogilvieho Slovníka psychických javov. „Telekinéza je schopnosť pohybovať predmetmi alebo spôsobovať zmeny v predmetoch silou vôle. Podľa najdôveryhodnejších správ sa úkaz objavuje v kritických alebo v stresových situáciách“ (s. 42). Sú tu aj iné články, úryvky alebo štúdie, napr. Zlomky stôp. Dokumenty a závery prípadu Carietty Whiteovej, Jack Gavera Carrie. Temný úsvit TK, ktoré sa snažia objasniť, kto vlastne Carrie bola, skúmajú ju ako paranormálny jav a snažia sa dopátrať, prečo mala také schopnosti. Dozvieme sa, že sú dedičné, zdedila ich po svojej babke, ktorá vedela zapáliť oheň v kozube z kresla. Carrie však svojimi schopnosťami zabíjala, čo bolo spôsobené najmä fanaticky nábožnou výchovou jej matky, ktorá ju nikam nepúšťala, hovorila stále o HRIECHU, PRELIATÍ KRVI, o ČIERNOM VLÁDCOVI, zatvárala ju do komory, aby sa tam modlila. Carrie sa jej niekoľkokrát postavila. Napriek tomu, že svoju matku milovala, na konci príbehu ju zabila. „Vyzerala, že telo má akési pokrútené, vysušené, ako stará baba. Plesové šaty, teraz už väčšmi podobné handre, z nej viseli vo franforcoch a prasacia krv na nich začínala zasychať a lepiť sa. Na čele mala čiernu mastnú šmuhu a obidve kolená plné bolestivých odrenín“ (s. 182).
Veľmi zaujímavé sú tiež úryvky z knihy Volám sa Susan Snellová, ktorá rozpráva Carrien príbeh plný bolesti. Stretávame sa tiež s Estell Horanovou, susedkou Carrie. Osoby, ktoré Carrie poznali, hovorili o nej s ľútosťou. Pani Horanová dávala všetko za vinu jej matke, Sue zase vedela, že Carrie sa chcela pomstiť za všetku bolesť, ktorú jej v škole spôsobili.
 
===Školský ples===
S románopiscom a fanatickým fanúšikom baseballového tímu Red Sox Stewartom O'Nanom napísal knihu ''[[Faithful]]'' (2004), ktorá zachytáva jednu sezónu zmieneného tímu.
 
Sue Snellová chcela Carrie pomôcť, preto poprosila svojho priateľa Tommyho Rossa, aby s ňou šiel na majáles. Chcela, aby nebola taká zakríknutá a vyšla zo svojej ulity. Carrie bola v ten večer naozaj krásna, ušila si šaty, všetci ju obdivovali, dokonca vyhrali s Tommym aj titul kráľa a kráľovej plesu. Chris Hargensenová nemohla ísť na ples kvôli tomu, že ublížila Carrie. K dramatickému zvratu príde vtedy, keď Chris spolu s Billym na nich vylejú prasaciu krv. Všetci sa smejú, nie na Carrie, ale na vzniknutej situácii. Carrie sa cíti ponížená, uteká, ale nakoniec sa vráti, aby vykonala pomstu. Spôsobí výbuch, požiar, silou vôle drží všetkých v sále a všetci zomierajú, okrem pár šťastlivcov, ktorí ušli zadným vchodom. Malé mestečko Chamberlain sa stáva javiskom desivých udalostí. Carrie ničí všetko, čo jej príde do cesty, zabije aj vlastnú matku, ktorá ju stihne pichnúť nožom. Potom uteká z ich bungalovu, aby sa pomstila aj Chris a Billymu. Sue ju nájde podľa krvavých stôp a uvidí ju umierať. Sue napíše o tom všetkom knihu a dúfa, že sa jej bude dobre predávať, aby mohla odísť preč. Aj ostatní ľudia, ktorí prežili, chcú z mestečka odísť.
Spolu so synom Joe Hillom napísal novelu „Throttle“, ktorá bola publikovaná v antológii ''He Is Legend: Celebrating Richard Matheson'', (Gauntlet Press, 2009).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gauntletpress.com/cgi-bin/gauntletpress/perlshop.cgi?ACTION=template&thispage=HeisLegend&ORDER_ID=251390396 |titul=Gauntlet Press website, forth coming titles |vydavateľ=Gauntletpress.com |dátum prístupu=12. september 2010}}</ref>
 
===Filmové adaptácie===
V brožovanej väzbe vyšiel „The Diary of Ellen Rimbauer: My Life at Rose Red, pre Kinga napísaný román z minisérie „Rose Red“. Knihu napísal Ridley Pearson, ktorý použil charakter postáv a drobné príbehové črty vytvorené Kingom, no bola vydaná bez autora na obálke.
 
Podľa románu bolo nakrútených niekoľko rovnomenných filmov.
===Hudobná===
V roku 1976, teda tri roky po vydaní románu, bol natočený film Carrie americkým režisérom [[Brianom De Palmou]]. Hlavnú rolu stvárnila [[Sissy Spacek]].
King je fanúšik rockovej skupiny [[AC/DC]], ktorá nahrala soundtrack pre film ''[[Maximum Overdrive (film)|Maximum Overdrive]]'' (1986), ktorý režíroval a je aj autorom scenára.
V roku 2002 bol natočený ďalší rovnomenný film v réžii [[Davida Carsona]] , Carrie teraz stvárnila [[Angela Bettis]].
Koncom roka 2013 bola premiéra filmu s režisérkou [[Kimberly Peirce]] a Carrie ako [[Chloë Grace Moretz]].
 
Skupina [[The Ramones]] je ďalšou Kingovou srdcovou záležitosťou. The Ramones napísali titulnú pieseň pre film ''[[Pet Sematary (film)|Pet Sematary]]'' a objavili sa aj vo videoklipe. King zaradil skupinu niekoľkokrát do rôznych románov a noviel a The Ramones zaradili Kinga do piesne „It's Not My Place (In the 9 to 5 World)“. Naviac King napísal poznámky pre ich radový album ''[[We're a Happy Family]]''.
 
V roku 1988 skupina [[Blue Öyster Cult]] nahrala a prerobila svoju vlastnú pieseň z roku 1974 „Astronomy“. Singel má viacero verzií, z ktorých verzia pre rádiá začína Kingom nahovoreným rozprávaním.<ref name = "BOC">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Complete Blue Öyster Cult Discography | url = http://www.blueoystercult.com/Studio/BOC_Discography.pdf | autor=Bolle Gregmar | vydavateľ=Blue Öyster Cult | dátum prístupu =July 14, 2008|format=PDF |archiveurl = http://web.archive.org/web/20071128155309/http://www.blueoystercult.com/Studio/BOC_Discography.pdf |archivedate = November 28, 2007}}</ref>
 
Rok 1996 priniesol spoluprácu medzi Kingom a [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]] na vytvorení 40-minútového videoklipu „Ghosts“, v ktorom Jackson stvárňuje samotára žijúceho v obrovskom sídle konfrontovaného so skupinou obyvateľov, žiadajúcich jeho odchod z ich komunity.
 
Napísal dej muzikálu „Ghost Brothers of Darkland County“ spolu s Johnom Mellencampom, autorom hudby. Myšlienka vznikla už v roku 2000, no prvé predstavenie sa konalo až v apríli 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hetrick|meno=Adam|titul=Stephen King-John Mellencamp Musical Ghost Brothers of Darkland County Will Materialize in Atlanta|url=http://www.playbill.com/news/article/149355-Stephen-King-John-Mellencamp-Musical-Ghost-Brothers-of-Darkland-County-Will-Materialize-in-Atlanta|work=playbill.com|dátum prístupu=March 31, 2011|dátum=31. marec 2011}}</ref>
 
King hral na gitare v rockovej skupine [[Rock-Bottom Remainders]], ktorými členmi sú rôzni umelci, napríklad Dave Barry, Ridley Pearson, Scott Turow či [[Matt Groening]], tvorca legendárneho seriálu [[Simpsonovci]]. Podľa ich vyhlásenia, žiaden z nich nemá akýkoľvek hudobný talent.
 
V roku 2010, King spolupracoval s hudobníkom Shooterom Jenningsom a jeho kapelou „Hierophant“ v úlohe rozprávača pre ich album „Black Ribbons“.<ref>{{cite news|last=Lewis|first=Randy|title=Shooter Jennings and Stephen King team for 'Black Ribbons'|url=http://articles.latimes.com/2010/feb/27/entertainment/la-et-shooter-jennings27-2010feb27|accessdate=June 5, 2012|newspaper=Los Angeles Times|date=February 27, 2010}}</ref>
 
== Bibliografia ==
▲{{Main|Zoznam kníh Stephena Kinga}}
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q|commons}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.stephenking.com/ Stephen King's Official Web Site]
* [http://www.carriethemusical.com/ Official Website for Carrie the Musical]
* [http://www.stkfoundation.org/ Stephen & Tabitha King Foundation]
* [http://www.latorrenera.com La Torre Nera – Stephen King] Italian/English Website
* [http://club-stephenking.fr/ Club Stephen King] French English Website
* [http://www.heraldtribune.com/article/20080328/NEWS/803280336/1661 Video] of a March 2008 interview with King in Sarasota, Fla.
* [http://www.stephen-king.de/ German web site]
* [http://www.shotsmag.co.uk/interview_view.aspx?interview_id=229 Working with the King – Shotsmag Ezine Interview with Philippa Pride, King's UK editor]
* [http://quotes.club-stephenking.fr/ Stephen King quotes...everyday]
* {{isfdb name|Stephen_King}}
* {{cite journal| url=http://www.theparisreview.org/interviews/5653/the-art-of-fiction-no-189-stephen-king| work=The Paris Review | title=Stephen King, The Art of Fiction No. 189| date=Fall 2006| author=Christopher Lehmann-Haupt and Nathaniel Rich}}
 
{{DEFAULTSORT:King, Stephen}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1947]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Stephen_King“