Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny: Rozdiel medzi revíziami

'''Boje v severnej Afrike''' počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], takisto známe ako '''púštna vojna''' je súhrnný názov pre bitky a operácie odohrávajúce sa v [[Severná Afrika|severnej Afrike]], mimo iného aj v púšti [[Sahara]] od 10. júna 1940 do 16. mája 1943. Severoafrická kampaň úzko súvisela so Stredomorským bojiskom -  – bojmi na Balkáne, Kréte, Malte a neskôr v [[Boje v Taliansku (2. svetová vojna)|Taliansku]].

Severoafrické bojisko počas druhej svetovej vojny tvorili dve čiastočne súbežné ozbrojené kampane. [[Kampaň na Západnej púšti]] predstavovali boje medzi [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Talianske kráľovstvo (1861  –  1946)|Talianskom]] a neskôr medzi Spojeným kráľovstvom a zmiešanými jednotkami Talianska a [[Deutsches Afrikakorps|nemeckého Afrického zboru]] v [[Líbya|Líbyi]] a [[Egypt]]e od júna 1940 do januára 1943. Druhú kampaň púštnej vojny tvorili operácie vo francúzskom [[Maroko|Maroku]], [[Tunisko|Tunisku]] a [[Alžírsko|Alžírsku]], ktorých súčasťou bola aj [[operácia Torch]]. Tieto sú niekedy označované ako [[severoafrická kampaň]]. Bojové operácie tejto kampane trvali od 8. novembra 1942 do mája 1943 a na strane [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] sa ich okrem vojsk [[Spoločenstvo národov|britského spoločenstva]] zúčastnili aj Američania a Francúzi. Súbežne s bojmi v Severnej Afrike, prebiehali na prelome rokov 1940 a 1941 boje medzi Talianmi a Britmi vo [[Východoafrická kampaň|Východnej Afrike]].

Taliansko na čele s [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] malo na začiatku vojny víziu vybudovania rozsiahlej koloniálnej ríše na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Taliani, ktorí pred vojnou kontrolovali [[Líbya|Líbyu]] a [[Abesínia|Abesíniu]] (dnešnú [[Etiópia|Etiópiu]]) sa v roku 1940 rozhodli spojiť pod svoju kontrolu krajiny medzi týmito kolóniami -  – [[Egypt]] a [[Sudán]].

ZahájenéZačaté boli deklaráciou vojny zo strany fašistického Talianska na strane [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] 10. júna 1940. Briti, ktorých pozícia po kapitulácii Francúzska v Európe a Stredomorí sa náhle zhoršila 3. júla 1940 napadli francúzsku flotilu v [[Mers-el-Kébir]]e, potopili jednu bojovú loď a viacero ďalších poškodili.

[[Súbor:AfricaMap1.jpg|náhľad|vľavo|Mapa talianskýchtalianskych útokov a britskej ofenzívy]]

V tej istej dobe, po neúspechoch Talianska na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], napadlo nacistické Nemecko spolu s [[Bulharské cárstvo (1908  –  1946)|Bulharskom]] a Talianskom [[Juhoslovanské kráľovstvo]] a 6. apríla 1941 pokračovalo v útoku naprieč polostrovom do [[Grécko|Grécka]]. Briti sa rozhodli zastaviť svoj postup v Afrike a presunúť svoje sily na pomoc Grékom. Nemecká ofenzíva na Balkáne však bola úspešná a v priebehu mesiaca [[Atény]] padli. Britom sa podarilo stiahnuť asi 30 000 mužov na [[Kréta|Krétu]], ale aj tu boli do 1. júna 1941 porazení. Evakuovať sa podarilo asi 16 000 mužov, ďalších 18 000 padlo do nemeckého zajatia.

Rommel využil oslabenie britských vojsk a rozbehol v Severnej Afrike novú ofenzívu. 24. marca 1941 obsadil El Agheilu a postupoval ďalej pozdĺž pobrežia na východ do Egypta<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 874- – 876</ref>. V nemeckom tyle sa ocitol Britmi držaný prístav [[Tobruk]]. Afrikakorps sa v tomto období dostal do zásobovacej a logistickej krízy, pretože nemecké najvyššie velenie v tomto období sústredilo všetky sily na [[operácia Barbarossa|kampaň v Sovietskom zväze]]. Napriek tomu, že sa Nemci zastavili na egyptskej hranici, ich ofenzíva spôsobila zničenie britskej 2. obrnenej divízie a prinútila Britov znovu posilňovať svoje jednotky Egypte. Rommel nespokojný s postavením svojich vojsk sa následne opakovane pokúsil obsadiť Tobruk. Útoky, ktoré začali 30. apríla boli po 4 dňoch odvolané. Nemci naviacnavyše začali útočiť na ostrov [[Malta]], ktorý bol nebezpečnou prekážkou v zásobovaní vojsk Osi v Afrike.

Auchinleck vymenil na poste veliteľa 8. armády Ritchieho a po prvej [[Prvá bitka pri Alameine|bitke asi pri El Alameine]] v auguste 1942 Rommela zastavil asi 100 {{km|100|m}} od [[Alexandria|Alexandrie]]. Napriek tomu, že Briti organizovali ďalšie protiúdery nedokázali významne narušiť nemeckú líniu, ktorá sa zastavila pri Alameine, malej železničnej stanici v púšti. Obe strany sa v bojoch natoľko vyčerpali, že Auchinleck nehodlal pristúpiť na ďalšie protiúdery dokiaľ nebudú jeho sily doplnené. Kvôli tomuto rozhodnutiu bol následne vyšším velením odvolaný z funkcie veliteľa na Blízkom východe a nahradený generálom [[Harold Alexander|H. Alexandrom]], velenie 8. armády prevzal generál [[Bernard Montgomery|B. Montgomery]].

Vylodenie v Severnej Afrike malo za následok nemeckú okupáciu [[Vichystické Francúzsko|Vichystického Francúzska]]. Francúzska flotila v prístave [[Toulon]] bola obsadená Talianmi, avšakale väčšinu lodí stihli francúzski námorníci potopiť, sily Osi ich tak nemohli viac použiť vo svoj prospech. Vichystické vojská v Severnej Afrike následne prešli na stranu Spojencov. Taliani zároveň obsadili [[Korzika|Korziku]] a vojská Osi vtrhli do [[Tunisko|Tuniska]] aby si zaistili svoje pravé krídlo<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 607- – 611</ref>.

Po vylodení Spojencov v Alžírsku začali Nemci a Taliani budovať v [[Tunisko|Tunisku]] novú armádu aby pripravili obranu pred útokom ich vojsk zo západu. Do Tunisu bola z Európy presunutá jedna nemecká (10. obrnená divízia) a 5 talianskych divízii. Nedostatok Spojeneckej leteckej podpory umožnil Nemcom pomerne rýchlo zastaviť nepriateľský postup asi 30 {{km|30|m}} od Tunisu. Nemci postupne zaistili horské priesmyky na západe krajiny.