James Cook: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dewet
d Verzia používateľa 85.135.184.103 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Syum90
Riadok 27:
Na základe jeho predošlých prác ho o zmapovanie pobrežia [[Newfoundland a Labrador|Newfoundlandu a Labradora]] požiadal guvernér tejto oblasti, Thomas Graves. Jeho mapy a plavebné inštrukcie boli dlhé roky základnou používanou príručkou pre plavbu v severoamerických vodách.
 
== DeviataPrvá plavba okolo sveta ([[1768]] – [[1771]]) ==
{{Hlavný článok|Prvá plavba Jamesa Alexandra Cooka}}
[[Súbor:Endeavour replica in Cooktown harbour.jpg|250px|right|thumb|Rekonštrukcia lode ''Endeavour'']]V roku [[1766]] si ho najala [[Kráľovská geografická spoločnosť]], aby pozoroval [[Prechod Venuše|prechod Venuše popred Slnko]]. Tento jav mal nastať [[3. jún]]a [[1769]] a bolo ho možné pozorovať len z [[Južná pologuľa|južnej pologule]]. Cookovou úlohou bolo pozorovať tento jav z ostrova [[Tahiti]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] a pokúsiť sa nájsť „Južný kontinent“ (''[[Terra Australis]]''), ktorý sa podľa vtedajších zemepiscov mal nachádzať niekde na južnej pologuli. Druhá úloha bola však na rozdiel od pozorovania Venuše úlohou tajnou.
 
Na tento účel admiralita kúpila a prestavala 366-tonový [[bark]] ''Earl of Pembroke'', ktorú premenovali na ''Endeavour'' ([[Angličtina|anglicky]] – snaha, úsilie). Spolu s Cookom a posádkou sa na jeho palube plavili aj geograf [[Joseph Banks]] a astronóm [[Charles Green]].
 
5Dňa [[25. august]]a [[1768]] vyplávala ''Endeavour'' z [[Plymouth (Anglicko)|Plymouthu]] a po zastávkach na [[Madeira|Madeire]], v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]] oboplávala [[Mys Horn|Hornov mys]] a po osemnástich mesiacoch [[13. apríl]]a [[1769]] zakotvila na Tahiti. Potom, čo Cook [[3. jún]]a pozoroval prechod Venuše popred Slnko, [[13. júl]]a ''Endeavour'' vyplávala z Tahiti. Cook podľa tajného príkazu začal hľadať Južný kontinent. Najprv objavil [[Rurutea|Ruruteu]] v [[Tubuaiské súostrovie|Tubuaiskom súostroví]] a potom zamieril na západ k [[Nový Zéland|Novému Zélandu]]. Dňa [[6. október|6. októbra]] 1769 Cook ako druhý Európan (po [[Abel Tasman|Abelovi Tasmanovi]], [[1642]]) priplával k Novému Zélandu. Do konca marca [[1770]] ho oboplával a veľmi presne ho zmapoval, objavil prieliv medzi jeho ostrovmi (dnes [[Cookov prieliv]]) a vyvrátil tak hypotézu o existencii pevniny v týchto miestach. Z Nového Zélandu zamieril na sever a v druhej polovici apríla roku 1770 sa doplavil k východnému pobrežiu [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]], ktoré bolo dovtedy ešte neznáme (pravdepodobne ho však zazrel Tasman už v roku 1642). Územie čiastočne zmapoval, pomenoval ho [[Nový Južný Wales]] a zabral ho pre Britskú Korunu. Potom pokračoval pozdĺž [[Veľká koralová bariéra|Veľkej koralovej bariéry]], kde sa jeho loď po náraze do jedného z mnohých [[atol]]ov takmer potopila. Ďalej pokračoval k dnešnej [[Indonézia|Indonézii]] (vtedy ''Batávia'') a do Veľkej Británie sa vrátil [[12. jún]]a [[1771]].
Ke´d bol deň na malé hovienko
5. august]]a [[1768]] vyplávala ''Endeavour'' z [[Plymouth (Anglicko)|Plymouthu]] a po zastávkach na [[Madeira|Madeire]], v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]] oboplávala [[Mys Horn|Hornov mys]] a po osemnástich mesiacoch [[13. apríl]]a [[1769]] zakotvila na Tahiti. Potom, čo Cook [[3. jún]]a pozoroval prechod Venuše popred Slnko, [[13. júl]]a ''Endeavour'' vyplávala z Tahiti. Cook podľa tajného príkazu začal hľadať Južný kontinent. Najprv objavil [[Rurutea|Ruruteu]] v [[Tubuaiské súostrovie|Tubuaiskom súostroví]] a potom zamieril na západ k [[Nový Zéland|Novému Zélandu]]. Dňa [[6. október|6. októbra]] 1769 Cook ako druhý Európan (po [[Abel Tasman|Abelovi Tasmanovi]], [[1642]]) priplával k Novému Zélandu. Do konca marca [[1770]] ho oboplával a veľmi presne ho zmapoval, objavil prieliv medzi jeho ostrovmi (dnes [[Cookov prieliv]]) a vyvrátil tak hypotézu o existencii pevniny v týchto miestach. Z Nového Zélandu zamieril na sever a v druhej polovici apríla roku 1770 sa doplavil k východnému pobrežiu [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]], ktoré bolo dovtedy ešte neznáme (pravdepodobne ho však zazrel Tasman už v roku 1642). Územie čiastočne zmapoval, pomenoval ho [[Nový Južný Wales]] a zabral ho pre Britskú Korunu. Potom pokračoval pozdĺž [[Veľká koralová bariéra|Veľkej koralovej bariéry]], kde sa jeho loď po náraze do jedného z mnohých [[atol]]ov takmer potopila. Ďalej pokračoval k dnešnej [[Indonézia|Indonézii]] (vtedy ''Batávia'') a do Veľkej Británie sa vrátil [[12. jún]]a [[1771]].
 
Okrem rozšírenia koloniálnych území Veľkej Británie mala jeho prvá plavba aj veľký vedecký význam, keďže sa mu podarilo spoznať východné pobrežie Austrálie a tiež neznáme vody [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Veľmi významným faktom jeho plavby je aj to, že až po Batáviu z jeho posádky nezahynul ani jeden jej člen (medzi Batáviou a Veľkou Britániou však zahynula až tretina jeho posádky), čo bolo na tú dobu veľmi nezvyklé. Cook totiž zaviedol na svojej lodi veľmi prísne hygienické zásady a dbal aj o zdravú životosprávu námorníkov. Na zamedzenie rozšírenia [[skorbut]]u, spôsobovaného nedostatkom [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]], vozil so sebou dostatočné zásoby kyslej kapusty a vždy sa snažil zásobovať loď čerstvou vodou. Cook bol po plavbe vymenovaný za prvého lodného dôstojníka (''Master'').