Sluch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
typo, replaced: 2,5 cm → {{cm|2.5|m}}, , → ,, 0 krát → 0-krát (2), 16 – 20 → 16 – 20 (2), replaced: → (16), u( → u ( (7) |
||
Riadok 1:
{{Na úpravu}}[[Súbor:Ear.jpg|right|thumb]]
'''Sluch''' je jeden z piatich [[Telesné zmysly|zmyslov]] [[človek]]a, ktorý je asi najvýznamnejší pri [[komunikácia|komunikácii]] s inými ľuďmi. Počúvaním trávime veľa času a sluch predstavuje rýchly a účinný spôsob získavania informácii.
== Zvuk ==
[[Zvuk]]y sa šíria vo vlnách. [[Frekvencia]] zvukových vĺn sa meria v [[hertz]]och
Orgánom sluchového zmyslu je [[ucho]]. Skladá sa z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha. Vonkajšie a stredné ucho sú pomocnými orgánmi, ktoré zachytávajú alebo tlmia adekvátne sluchové podnety, čiže zvukové vlny, ktoré sa šíria vzduchom alebo vodou.
Vonkajšie ucho sa skladá z ušnice a z vonkajšieho zvukovodu, ktorého dĺžka je asi {{cm|2
Zvukovod pokrýva koža, v ktorej sú početné mazové žľazy produkujúce ušný maz. Začiatok zvukovodu je ochlpený. Maz aj chĺpky chránia zvukovod pred vniknutím väčších predmetov, napr. hmyzu.
Ušnica pomáha sústreďovať zvukové vlny, ktoré sa šíria zo zdroja zvukových vibrácií. Po sústredení pôsobia zvukové vlny ako tlaková vlna na bubienok, ktorý začína vibrovať a to podľa sily a výšky zvukového podnetu. Bubienok tvorí hranicu medzi vonkajším a stredným uchom, funkčne však patrí skôr do stredného ucha, lebo jeho vnútorná strana je pokrytá sliznicou, zatiaľ čo jeho vonkajšia je tak ako celé vonkajšie ucho pokrytá kožou.
Riadok 12:
Bubienková dutina je vyplnená vzduchom a cez Eustachovu trubicu komunikuje s hltanom. Táto trubica slúži na vyrovnávanie vnútorného tlaku s vonkajším barometrickým tlakom. Normálne je uzavretá, otvára sa napríklad pri kýchaní, zívaní, hltaní alebo pri dychovom úsilí pri zatvorených nozdrách a ústach. Najmä u detí, ktoré majú Eustachovu trubicu pomerne širokú sa cez ňu môžu šíriť do stredného ucha rôzne infekcie. Stredné ucho zabezpečuje prenos zvukových vĺn vzduchom, preto hovoríme o vzduchovom prenose zvukov. Pri kontakte vibrujúceho telesa s lebkou sa šíri zvuk kosťou, vtedy hovoríme o kostnom prenose zvukov. Tento prenos nie je prakticky významný u zdravého človeka, využíva sa však pri elektromechanických sluchových pomôckach, ktoré môžu veľmi zlepšiť vnímanie zvukov.
Vnútorné ucho je miestom kde sa nachádzajú receptory sluchového aj rovnovážneho zmyslu. Tvarovo i funkčne majú spoločný typ- vláskovú bunku. Výška týchto buniek niekoľko násobne prevyšuje ich šírku. Sú upevnené na bazilárnej membráne a zo spodnej časti ich obklopujú podporné bunky. V strednej časti majú určitý počet vláskov, ktoré sa ľahko ohýbajú ak na ne pôsobia bočné sily. Práve bočným pohybom sa dráždi receptor a vzniká podráždenie (toto podráždenie sa chemicky prejaví ako depolarizácia receptorovej membrány, toto v praxi znamená, že sa čiastočne neutralizuje elektrický potenciál medzi vonkajším a vnútorným receptorovým prostredím)
Vnútorné ucho tvorí komplikovaný systém kanálikov a dutín v spánkovej kosti, ktoré navzájom komunikujú a vytvárajú bludisko. Časťami labyrintu sú slimák, predsieň a tri polkruhovité kanáliky. Podľa štruktúry možno rozdeliť labyrint na kostený a blanitý. Priestor medzi nimi vyplňuje perilymfa, tekutina vytváraná bunkami v stene kosteného labyrintu. V blanitom labyrinte je trochu odlišná tekutina, ktorá sa volá endolymfa. Predsieň
Intenzita zvuku sa v receptoroch kóduje ako amplitúda tohto receptorového potenciálu. Vyjadruje sa v decibeloch (dB). Decibelová stupnica je logaritmická, čiže
Frekvenciu vibrácií, čiže výšku tónov vnímame vďaka tomu, že bazilárna membrána má rôzne úseky, ktoré rozkmitávajú rôzne frekvencie. Ucho mladého človeka rozoznáva frekvencie 20
Pohyb strmienka vyvoláva pri rôznych frekvenciách rôzne reakcie scala vestibuli. Pri vysokých frekvenciách sa vytvorí na bazilárnej membráne vlna, ktorá sa začína malou amplitúdou ale rýchlo sa zväčšuje a maximum dosahuje v tom mieste bazilárnej membrány, ktroré rezonuje s frekvenciou zvuku. Po tomto maxime začína vlna rýchlo klesať. Pri stredných frekvenciách vlna dosahuje maximum asi v polovici bazilárnej membrány a pri nízkych vlna putuje cez celý slimák. Zvukové informácie o výške tónov sú teda v zásade priestorové informácie zo sluchových receptorov, umiestnených na rozličných miestach v Cortiho orgáne.
Sluchové informácie sú potom spracované v spánkovom laloku mozgovej kôry a to na miestach, ktoré majú názvy sluchová kôra a sluchová asociačná kôra (názvy im dali neurochirurgovia). V asociačnej kôre prebieha sekundárne spracovanie, prebieha tu aj interakcia s pamäťou.
Existencia dvoch uší umožňuje stereofónne vnímanie zvukov a pomerne presnú lokalizáciu zdroja akustických vibrácií. Jedno ucho sa dráždi skôr než druhé a navyše silnejším podnetom, lebo zvuk prichádzajúci z jednej strany vníma druhé ucho slabšie.
Sluchová citlivosť sa určuje pomocou audiometrov. Sú to generátory čistých tónov v rozsahu vnímateľných tónov s nastaviteľnou intenzitou. Postupujúcim vekom sa znižuje vnímateľnosť zvukov, najmä frekvencie nad 11 000
== Poruchy sluchu ==
Väčšine ľudí sa sluch s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje. Dochádza k zhrubnutiu bubienka, sluchové kostičky sú menej pohyblivé a chvenie sa neprenáša do vnútorného ucha. Ušné infekcie môžu tiež poškodiť ušný bubienok a časom viesť až k ohluchnutiu. Niektoré formy hluchoty sú zapríčinené poranením vnútorného ucha.
Dorozumievanie s nepočujúcimi ľuďmi je možné buď posunkovou rečou, písaním alebo rozprávaním, ale pomaly a plynule artikuláciu. Každý by si mal dávať pozor pri počúvaní rádia, ktorého dlhodobé počúvanie vedie k postupnému ohluchnutiu. Rozlišuje sa vrodená a získaná hluchota.
Riadok 29:
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Sluch}}
[[Kategória:Sluch| ]]
[[Kategória:Zmysly]]
|