Václav II. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulácia
Marián 2 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 29:
{{Citát|…kráľ Václav sa rozhodol, aby sa postaral o mier sebe i celému kráľovstvo, uvrhnúť Záviša do pút zajatia a predsteirajúc, že sa nemôže bez jeho sprievodu odobrať na chystanú krstinovú hostinu, poslal pre neho posly, aby prišiel do Prahy odprevadiť ho…|Zbraslavská kronika<ref>''Zbraslavská kronika'', s.&nbsp;65</ref>|200}}
 
Záviš zostal v zajatí do roku 1290, kedy bol postavený pred súd a odsúdený.{{#tag:ref|Presné Závišove obvinenie sa nedochovalo.<ref name="Vác110">''Václav II.'', s.&nbsp;110</ref>|group="pozn."}} Na radu svojho svokra ho Václav využil na získanie juhočeských hradov pod kontrolou Vítkovcov. Mikuláš Opavský, ktorý vojsko vyslané proti vzbúreným Vítkovcom viedol, vždy pod vyhrážkou Závišovej popravy donútil hejtmanov jednotlivých hradob, aby mu každý z nich vydali.<ref name="Vác110"/><ref name="VD413">''Velké dějiny'', s.&nbsp;413</ref> Situcia sa vyhrotila vo chvíli, kedy Mikulášove vojsko stanulo pred hradom [[Hluboká nad Vltavou|Hluboká]] hájeným Závišovym bratom Vítkom. Vítek nehodlal ustúpiť, okrem iného i vďaka tomu, že ma ako rukojemníka Čeňka z Kamenice, brata biskupa Tobiáša. Kráľovská strana ovšemnuž teda tiež nebola ochotná vyjednváať – pravdepodobne 4.júla bol Záviš na lúke neďaleko Hluboké popravený sťatím.{{#tag:ref|Dátum 4. júl uvádza Beneš Minorita, zatiaľ čo 24. august je uvedený v krumlovskom nekrológiu, ktorý je ale až z neskoršej doby.<ref name="VD413"/>|group="pozn."}} Čoskoro nato ho nasledoval i Čeněk z Kamenice, ktorého život ukončil Vítek v odvete za smrť svojho brata. Závišove telo potom prevzala jeho rodina, aby ho uložila vo [[Vyšebrodský kláštor|vítkovskom rodovom kláštore]] vo Vyššom Brode.
 
{{Citát|…podivným rozhodnutím Božej pomsty v dobe jedného mesiaca padol kráľ uhorský zabitý mečom, vojvoda vratislavský zahynul byv otrávený a Záviš, ktorý dal príležitosť k tým špatnostiam, byv sťat skončil biednou smrťou svoje dni.|Zbraslavská kronika<ref>''Zbraslavská kronika'', s.&nbsp;66</ref>|200}}